Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| -0°C

Z regiónu

Erika Jurinová v redakcii Žilinského večerníka: Najskôr si musíme urobiť audit

Štyri dni po voľbách sme mali tú česť privítať v redakcii Žilinského večerníka novozvolenú žilinskú županku Eriku Jurinovú. Prišla hneď, ako si s Jurajom Blanárom dohodli termín odovzdania moci na 4. decembra.

20.11.2017 | 11:45

V stredu ste absolvovali prvé stretnutie na úrade ŽSK s Ju­rajom Blanárom. O čom ste rokovali?
Stretli sme sa v zasadacej miest­nosti a dohodli sme sa len na po­stupe odovzdávania úradu. Bolo dohodnuté, že 4. decembra mi odovzdá úrad na ustanovujúcej schôdzi v Sobášnom paláci v Byt­či. Bude to slávnostný akt. Zložia tam sľuby poslanci aj ja. O iných veciach sme sa nebavili.

V akom duchu sa nieslo stretnutie? Bolo na pánovi Jura­jovi Blanárovi badať sklamanie?
Mne sa zdá, že oni čakali takýto výsledok, no možno nie až taký dramatický. Privítal ma s úsme­vom, s kyticou v ruke. Bolo to milé. My však vieme, že úrad chceme spravovať iným spôsobom.

Kto sú vaši najbližší spolu­pracovníci, s ktorými budete pracovať?
O menách zatiaľ nebudem hovoriť, ale budú to ľudia, ktorí ma spre­vádzali aj počas kampane. Niek­torí budú aj z tímu kandidátov na poslancov. Nejdeme tam s tým, že hneď začneme vymetať ľudí. Naj­skôr si chceme dobre pozrieť, ako to funguje, kto čo robí a urobiť si poriadny audit. Na základe toho sa budeme rozhodovať.

Nemáte teda veľkého syna, kto­rého by ste hneď mohli dosa­diť do funkcie ako pán Lunter v Banskej Bystrici?
Syna nemám vôbec. Žiadnych ro­dinných príslušníkov neuvažujem zamestnávať.

Dôjde aj na výmenu šéfov odbo­rov, ak to bude potrebné?
Predpokladám.

Budete musieť čeliť tlaku zvnútra koalície. Podporovalo vás 5 politických strán. Každá si teraz bude robiť určité nároky na „teplé miestečká“ alebo vplyv. Máte do­hodu, kto by mohol ktorý odbor obsadiť?
Nie. Toto nebolo súčasťou koaličnej dohody. Cielene sme to nechceli do­predu robiť, lebo veci sa vždy odvíja­jú podľa výsledku vo voľbách. Verím však, že všetci rozumní ľudia v našej koalícii odolajú takýmto myšlienkam a žiadostiam. Ale, samozrejme, keď budeme hľadať ľudí, budeme priro­dzene hľadať aj v našom spektre.

Keď nastupoval do funkcie Juraj Blanár, odvolal všetkých vedúcich a vyhlásil na ich miesta výberové konania, do ktorých sa mohli pri­hlásiť aj pôvodní šéfovia. Uvažu­jete o niečom podobnom?
Spôsob, akým sa bude diať výmena, ešte nie je uzavretý. Ale naozaj je v tejto chvíli podstatné to, že potre­bujeme zistiť skutkový stav. Čo tam je, s čím sa dá pracovať a ako praco­vať. Zatiaľ máme totiž len sprostred­kované informácie. To, čo ste spo­mínali, znie dobre. Človek musí mať oporu v ľuďoch, je dobré, keď sa môže na ľudí spoľahnúť. Ale na druhej strane si takto môžeme odpí­liť aj niektorých kvalitných ľudí. Kva­litné výberové konania sú nutnosť.

V prvých reakciách po voľbách ste hovorili, že ľudia vás zvolili aj preto, že neboli spokojní s tým, ako je momentálne kraj riadený a že to chcete robiť inak. Čo kon­krétne ste mali na mysli?
Hlavne to, že ľudia netušia, čo robí župa. S tým sme sa stretli na na­šich cestách. Pre ľudí je kraj nejaký moloch, nejaká inštitúcia zakopaná v Žiline. Sem-tam videli pána Bla­nára na nejakej kultúrnej akcii, a to bolo tak všetko. Vôbec netušia, že má v správe cesty, netušia, ktoré ne­mocnice sú krajské, netušia, že má v správe stredné školy a o sociálnej službe vedia možno iba to, že keď chcú umiestniť svoju starkú do za­riadenia, musia sa na kraji dostať k človeku, ktorý im pomôže. Tieto štyri oblasti považujem za kľúčové. Problém je však v tom, akým spô­sobom dnes funguje župa. Chcem z toho urobiť otvorený a transpa­rentný úrad. Zoberme si, ako vyzerá webová stránka župy. Na prvý po­hľad je prehľadná, dobre štruktúro­vaná. Ale keď sme sa chceli dostať k zmluvám, mali sme problém. Mu­seli sme ich žiadať cez infozákon. Zmluvy na sociálne služby sú tam veľmi dobre usporiadané, ale čo sa týka zmlúv o dielo, k tým bol prob­lém sa dostať.

Máte podozrenia z netranspa­rentného konania na župe?
Všeličo sa nám donieslo do uší. A všetko bude nutné overiť. Aj toto bude súčasťou auditu. Podstatné bude zistiť, či existujú projekty, kto­ré by termínovo ohrozili rozpočet. Nedostala som sa k takýmto infor­máciám. Vraj nás nič také nečaká. Ale obávam sa toho, lebo informácie, ktoré prichádzali, boli také, že tam môžu existovať nášľapné míny, kto­ré ak sa nezačnú riešiť hneď, môžu spôsobiť veľké problémy nielen nám, ale aj partnerom, ktorí na projektoch participovali.

Kľúčová vec, ktorá rezonovala v kampani, boli cesty. Stav v okolí Žiliny nie je dobrý. Ale nie všetko má v kompetencii župa.
Tvrdo rozlišujem, čo sú národné projekty a čo sú kompetencie VÚC. Na druhej strane celú kampaň ľudia vnímajú ako neschopnosť súčasného župana, ktorý s takou veľkou poli­tickou silou nebol schopný posunúť tie najdôležitejšie úseky. Je pekné, že máme rozostavaných 5 úsekov, ale asi máloktorý prinesie reálne výsled­ky. Zoberte si úsek diaľnice Strážov – Brodno. Majú ho onedlho otvoriť, ale čo sa stane potom? Len presu­nie problém niekde inde. Realitu to nezlepší. My musíme a budeme in­tenzívne a vytrvale tlačiť, rokovať. Ale zoberte si, že ten najkritickejší úsek Žilina – Kysucké Nové Mesto je problémom už viac ako 5 rokov a ešte ani len nie je začatá projekto­vá dokumentácia. Ale teraz pred voľ­bami pán premiér sľúbil, že projekty budú. Prebrali ho až voľby?

Vy ste dnes v diametrálne od­lišnej situácii ako pred voľbami, kedy vám stačilo kritizovať. Te­raz budete musieť problémy rie­šiť. Máte nevýhodu v tom, že nie ste členkou vládnej strany. Ako to vnímate? Premiér síce niečo sľú­bil, ale po výmene Juraja Blanára nemusí mať ochotu vám pomôcť. Alebo áno?
Uvedomujem si, že to budem mať ťažké. Na druhej strane, ak v takej­to situácii, kedy sa vymenilo šesť županov, ich bude vládna strana bojkotovať, bude to cesta do hrobu. Nič „lepšie“ sa nemôže spoločnosti stať a bude to jasný signál, že SMER je len marketingová strana, ktorej nejde o dobro ľudí, ale ktovie o čo. Bola by to naozaj len chlapčenská ješitnosť, ak by sa takto postavili k problémom v regiónoch. Na jednej strane, samozrejme, národné pro­jekty budú ovplyvňovať vládne po­litické postoje, ale na druhej strane má župa vlastný rozpočet. Peňazí ešte môže pritekať viac a verím, že správnym organizovaním sa budú dať dosiahnuť pozitívne výsledky.

Trúfate si za 5 rokov, ktoré sú pred vami, výrazne zlepšiť situá­ciu ohľadom ciest?
Čo sa týka ciest II. a III. triedy, určite. Budeme predovšetkým zabezpečovať údržbu, ktorá sa zanedbáva. Celou našou kampaňou sa niesla prioritizácia opravy ciest. Mali sme naprí­klad informácie, že sa látal nejaký úsek cesty, ktorý bol rekonštruovaný len pred pár rokmi dozadu. Robili sa drobné opravy, ktoré sa dali možno robiť v rámci reklamácie, ale župa to nanovo vysúťažila. Takéto „drobnos­ti“ stoja župu peniaze. Tie Národné projekty a tlak ľudí boli jedným z dô­vodov, ktoré županovi zlomili väz.

Budete vedieť nájsť spoločnú reč s vládou?
Samozrejme, veď aj teraz, keď sme v opozícii, riešime problémy. Oslo­vujeme ministerstvá, úrady, inštitú­cie. V tomto nevidím problém. Jedi­ne, keby nám to chceli takto ješitne vrátiť. Kto sleduje politiku, vie, aký je štýl mojej práce. Prednedávnom napríklad v parlamente prešiel môj pozmeňovací návrh, ktorý pomohol 15-tisíc dôchodcom. Keď ide o dobrú vec, viem nájsť spoločnú reč a ja ve­rím, že vláda bude k problémom žúp pristupovať racionálne.

Ako vnímate to, že ste na Sloven­sku vôbec prvou ženou na čele kraja?
Nech to slúži ako povzbudenie aj pre ďalšie ženy. Ženy to majú vo verej­nom živote ťažšie. Môžeme si ho­voriť čokoľvek o emancipácii, žena – matka má inú úlohu ako muž. Sta­rostlivosť o rodinu je u žien iná ako u mužov, inak zameraná.

Museli vás dlho prehovárať, aby ste prijali kandidatúru?
Dosť dlho sa to vo mne lámalo. Aj preto, že som si myslela, že by mal kandidovať Richard Vašečka.

Budete to mať zo Žiliny bližšie domov ako z Bratislavy.
Áno, iba 85 km. S rodinou sa do Ži­liny sťahovať nebudem, ale občas tu zrejme prespím.

Foto: Katarína Kvašňovská

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod