Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. február 2023 | Erika, Erik
| -2°C

Spravodajstvo

EXKLUZÍVNE - Zúčastnili sa žilinskí politici vrátane primátora referenda?

Poslancov mestského zastupiteľstva na čele s primátorom mesta Žilina sme sa pýtali, či boli počas uplynulej soboty na referende. Rovnako nás zaujímali dôvody tohto konania a spokojnosť s konečnými výsledkami.

24.01.2023 | 12:12

Jozef Augustín – ÁNO

Je to prejav demokracie a slobodná vôľa. Samozrejme, rešpektujem výsledok a aj jeho vyhlásenie. Nie som volebný analytik, aby som to posudzoval, ale zas 1,2 milióna treba považovať za obrovskú masu. Napriek nízkej účasti v úvodzovkách je to istý prejav nespokojnosti, takmer 30 percent nemôžeme hodnotiť za blamáž.


 

 

Patrik Groma – ÁNO

Dodnes som nevynechal žiadne voľby a ani referendum a sám uznávam, že toto je najlepší nástroj na riadenie veci verejných. Podľa mňa je prekvapujúca vysoká účasť, celkom to je slušné na podceňovanie tohto referenda. Tým, že boli vynaložené verejné financie, tak nielen slušnosť, ale povinnosť je voliť.


 

 

Denis Cáder – ÁNO

Je to jedna z mojich občianskych práv a povinností bez ohľadu na odpoveď. Výsledky vnímam ako neúspešné, ale v budúcnosti pôjdem vyjadriť svoj názor znova, lebo je to moja občianska povinnosť. Občan môže raz za štyri roky zmeniť politickú situáciu na Slovensku, týmto referendom sa to mohlo zmeniť skôr. Musím však zdôrazniť, že obrovské náklady spojené s referendom vo výške 10 miliónov eur sa radšej mohli využiť v zdravotníctve alebo školstve.


 

 

Karol Čepec – NIE

Vážim si inštitút referenda a nepríde mi prirodzené, aby bol takto politicky zneužívaný. Ak si odmyslím iniciátora Roberta Fica s jeho myšlienkou v roku 2018  ako sa nemôžu žiadať predčasné voľby, ktoré sú popretím výsledkov demokratických volieb. Zároveň nesúhlasím, aby o predčasnom ukončení obdobia stačilo 76 poslancov, lebo na mnohé ďaleko menej dôležité rozhodnutia v samosprávach je potrebných 75 percent z radu poslancov.


 

Martin Kapitulík – NIE

Nebol som na referende, využil som výborné snehové podmienky na svoju prvú tohtoročnú lyžovačku. Predčasné voľby budú aj bez referenda, súčasný stav je neudržateľný. Výsledky ale potvrdzujú, že ľudia majú dosť nezmyselných hádok a žiadajú riešenia. Najmä v dnešnej neľahkej dobe. Úplne to chápem. Politici by sa mali preto konečne začať sústrediť na to, čo ich spája a nie na to, čo ich rozdeľuje. Je potrebné spájať sily a ťahať za jedno lano. Tak, ako sa snažíme napríklad aj my v Žiline.


 

Vladimír Randa – NIE

Referendum ako nástroj na prejavenie vôle občanov rešpektujem a som rád, že náš právny systém ponúka aj túto možnosť rozhodovania o veciach verejných. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu a oznámenie o termíne konania predčasných volieb zo strany premiéra nebolo jeho konanie z môjho pohľadu relevantné, a preto som sa ho nezúčastnil.


 

Peter Fiabáne – NIE

Nezúčastnil som sa. Vnímam to ako politické zneužitie témy, pretože výmena vlády sa dá riešiť aj iným spôsobom, ktorý momentálne nastáva. Túto tému zneužili tie politické prúdy, s ktorými som ja dlhodobo nie stotožnený. Mojou neprítomnosťou som dal najavo, že spôsob riešenia politickej situácie na Slovensku týmto spôsobom nie je mne vlastné.


 

 

OČAMI POLITOLÓGA

S reakciou o zhodnotenie víkendového referenda sme oslovili politológa Jakuba Šveca, vedúceho Katedry filozofie Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity. „Na víkendové referendum o zmene Ústavy  je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu. V prvom rade je známym faktom, že referendum je neplatné, zúčastnilo sa ho 27% oprávnených voličov. V súvislosti s referendom však vznikajú rôzne dezinterpretácie a to predovšetkým pre to, že sa stalo nástrojom politického súboja. Dávať do súvislosti referendum len s jednou politickou stranou nie je z hľadiska politológie, ale ani z hľadiska matematiky korektné, nakoľko žiadna z iniciátorských politických strán nedisponuje voličskou základňou 1 200 000 voličov. Samotné komunikovanie politických elít naprieč politickým spektrom v súvislosti s referendom pokladám z odborného hľadiska v mnohom za nekorektné, z hľadiska ľudského za nešťastné. Z referenda ako jednej z najvyšších foriem priamej demokracie v zmysle Rousseauovho princípu suverenity ľudu sa stal pojem, ktorý nespojil, ale opäť rozdelil už bez tak ťažko skúšanú občiansku spoločnosť, pričom zástancovia ako aj odporcovia referenda sa pri argumentácii v prospech alebo proti tejto akcii dopúšťali argumentačných faulov, ktoré mali skôr politický a emočný ako faktický náboj. Na jednej strane je zrejmé, že protagonisti víkendového neúspešného referenda by s takýmto znením referendovej otázky mali v prípade ich vládnutia s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaký ak nie väčší problém, ako predstavitelia súčasných koaličných strán, na strane druhej je nutné dopovedať, že právo mať a zúčastniť sa referenda, morálna povinnosť vysokých predstaviteľov politickej reprezentácie vyzývať ľudí k účasti respektíve vysvetľovať dôležitosť tohto aktu ako aj opodstatnenosť referenda sa neodvíja priamo-úmerne od jeho  úspešnosti alebo od toho, že nebude ekonomicky efektívne v prípade neúspechu. Taktiež by referendum nemalo pôsobiť ako politický nástroj pre rozdeľovanie spoločnosti. Ak vznešené princípy referenda obsahovo nedokážeme uchopiť, ale naopak, zneužívať ich pre individuálne alebo stranícke ciele, pravdepodobne sme ako občianska a predovšetkým politická spoločnosť nepochopili jeden z esenciálnych prvkov pluralitnej demokracie.“


 

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: Ľubomír Rendár

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod