Prepojenie starej historickej fotografie a súčasnej fotografie mesta Žilina. O tom sú snímky Ľuboša Plešingera, ktoré tvoria základ knihy Fotomosty Žiliny. K nápadu prepojiť život niekdajšej a súčasnej Žiliny prišiel po tom, ako navštívil jednu výstavu v Maďarsku. „Asi pred piatimi rokmi som videl takto nafotenú Budapešť,“ povedal autor snímok a knihy. „Začal som zháňať staré fotografie Žiliny a vybral som si také, z ktorých sa dalo nafotiť to isté miesto aj dnes.“ Vo svojich fotografiách teda autor úspešne prepája históriu a súčasnosť mesta Žilina po architektonickej, civilizačnej aj empatickej stránke. „Empatickej hlavne preto, že sa na fotke stretli ľudia, ktorí sa nikdy nemohli stretnúť, pretože prešlo medzitým aj 100 rokov. To je pridaný bonus tých fotografií,“ prezradil Ľuboš Plešinger.
NOVÝ POHĽAD NA MESTO
„Na fotografiách spája autor objekty, ulice, udalosti, no predovšetkým staré s novým, a to veľmi precíznym spôsobom. Naskytuje sa nám tak pohľad na naše mesto a jeho jednotlivé časti. Je to nový, neobvyklý pohľad na Žilinu,“ prehovoril historik Peter Štanský. Fotografie v knihe krásne dopĺňajú jeho texty o udalostiach spojených s daným prostredím, no tiež poetické a prozaické texty slovenských spisovateľov, Žilinčanov – Ľubomíra Feldeka a zosnulého Janka Frátrika. „Zmyslom Plešingerovej fotografie je vtiahnuť Žilinčanov do histórie mesta, poučiť a informovať ich o šikovnosti našich predkov a predstaviť krásnu, bohužiaľ, niekedy aj stratenú architektúru Žiliny,“ dodal.
TRI SUDIČKY
Kniha Fotomosty Žiliny teda poukazuje na fakt, že vývoj nie je možné zastaviť, ale je možné sa poobhliadnuť do histórie a porovnať atmosféru vtedajšieho a terajšieho života objektov a ľudí nášho mesta. Ľuboš Plešinger krstil svoju knihu v Rosenfeldovom paláci. Pre krst si vybral až tri sudičky. Fotomosty Žiliny vyslali do života primátor mesta Igor Choma, vydavateľ publikácie Jaroslav Horečný a autor textov Peter Štanský. Knihu spolu pokrstili miniatúrami historických fotografií Žiliny. „Želám jej krátky život, aby sa rýchlo rozchytala a neležala v skladoch,“ poprial svojmu „dieťaťu“ samotný autor.
