Žilinský Večerník

19. apríl 2024 | Jela
| 5°C

Kultúra

Frivaldzanka prebúdza folklór v Rajeckej doline

Ľudové piesne, hudba, ta­nec, ale i slovesnosť, hry a dramatické útvary. Všet­ky tieto kultúrne javy prenášané z generácie na generáciu môžeme považovať za folklór. Našimi starými rodičmi považovaný za životný štýl sa však postupne vytráca spomedzi ra­dov moderných ľudí. Najmä ľudové piesne prenášané ústnou tradíciou, sa miesia v mori tých aktuálnych – popu, rocku, či hip-hopu.

23.09.2016 | 09:36

Žijeme v dobe, kde sa tradície stali exotikou. V niektorých dedinách sa však láska k ľudovým piesňam, tancu a zvy­kom neustále prehlbuje i v dušiach mladých ľudí. Fašiangy, veľkonoč­ná oblievačka, Jasličková pobožnosť a mnoho iných udalostí si uctievajú i obyvatelia Rajeckej Lesnej. Práve tu, vo Frívalde, ako obec zastaralo nazývajú, sú zvyky starých rodičov posvätné a zdedené ľudové kroje sa nosia s hrdosťou. S účelom zachová­vania folklórneho dedičstva vznik­la Frivaldzanka – folklórna skupina zastupujúca oblasť Rajeckej doliny. „V roku 2013 na Bielu sobotu bola naša obec pozvaná reprezentovať svoje piesne na stretnutí folklórnych a fašiangových zborov Rajeckej do­liny. Pozvanie prišlo na poslednú chvíľu, všetko sa stalo veľmi rýchlo, počas jediného dňa – hlavná iniciátorka a skvelá speváčka Martina Žo­vincová obvolala frívaldských fa­šiangárov a krojované dievčatá, či majú čas. Kto mohol, prišiel. Zaspie­vali sme si a po úžasnej odozve pub­lika sme boli hrdí na to, odkiaľ sme. Rozhodli sme sa šíriť naše kultúrne dedičstvo ďalej. A keďže sme sa zo­skupili úplne náhodne, náš folklórny súbor niesol pôvodne názov FS Ná­hoda,“ spomína na začiatky jeden zo spoluzakladateľov FS Náhoda Juraj Galovič.

Členovia súboru sa začali pravi­delne stretávať, učili sa texty ľudo­vých piesní, spievali so sprievodom heligónky. Vystupovali na obecných slávnostiach a púťach. To, čo bolo spočiatku len hobby a odreagova­nie, prirástlo spevákom a speváčkam k srdcu tak veľmi, že sa rozhodli po­deliť o svoje „zlaté dedičstvo“ s ce­lým Slovenskom. Na radu etnolo­gičky Júlie Marcinovej-Knapcovej, známej autorky kníh A veru, Roz­sutec v päťdesiatom roku a Z vŕšku do doliny zmenili názov z pôvodnej FS Náhoda na Folklórnu skupinu Frivaldzanka. „Sme veľmi pyšní na našu obec a všetky piesne a zvyky, preto sme do názvu zboru preniesli pôvodné meno obce vyslovené na­ším ľudovým dialektom,“ vysvetľuje Juraj Galovič.

„Významnou skúsenosťou je i účasť na súťažiach folklórnych zbo­rov, na Kubánkovom sne v Dolnom Kubíne sme boli ocenení prvým miestom. Každé takéto stretnutie je pre nás obrovským prínosom – je plné hudby a tanca a skvelých kro­jovaných ľudí – hoci tu vládne rôz­norodosť, všetkých nás niečo spája,“ dodáva.

Folklórna skupina Frivaldzan­ka má aktuálne 13 členov rôznych vekových kategórií. Vo vedení stojí pani Jožka Bôtošová spolu s manže­lom Jozefom, ktorý spevákov spre­vádza hrou na heligónke. Okrem obecných slávností skrášľujú svojím spevom, farebnými krojmi a ener­giou rodinné oslavy, zábavy a svad­by. „Každá akcia si vyžaduje dôklad­nú prípravu a výber vhodných piesní – rozlišujeme hneď niekoľko druhov, napríklad svadobné, poľovnícke, cir­kevné, rozkazovačky, fašiangové... Najkrajšie sú však tie naše typické frívaldské.“ A práve originálne ľu­dovky z Rajeckej Lesnej skupina zveční na svojom prvom pripravova­nom CD, ktoré vyjde už čoskoro.

V súčasnosti sa Frivaldzanka za­meriava i na prínos tradičných prv­kov do dedinských svadieb, najmä v podobe čepčenia nevesty. Po sva­dobnom obrade je neveste odňatý posledný symbol slobody – vienok na hlave a založený čepiec. Žení­chovi zložiť pierko a novomanželov vyslať na spoločnú cestu životom už ako gazdu a gazdinú – tento magic­ký moment je na dedinách stále ob­ľúbený a na tradičnej svadbe nesmie chýbať.

Veľkou poctou Folklórnej skupi­ny Frivaldzanka bolo pozvanie do relácie Teleráno v televízii Markíza. „Bol to skutočne povznášajúci pocit vedieť, že to, čo robíme, je aj v tejto modernej dobe ocenené a rešpek­tované. Dobilo nás to energiou po­kračovať ďalej a vydávať svedectvo o kráse zvykov a tradícií našich sta­rých materí. Ľudová hudba a pes­tré kroje, ako ťa milujem, Slovensko moje!“ dodáva Juraj nakoniec s hr­dým výrazom v tvári.

V plnení tohto posolstva praje­me Frivaldzanke veľa šťastia. Folklór predsa patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Každý kraj má svoje vlastné tradície, piesne, nárečie. Naše kultúrne dedičstvo si treba chrániť a zachovávať.

Foto: Ivana Hodásová

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod