Pri príležitosti ocenenia za čestného občana mesta Žilina otvorili na radnici výstavu fotografií Mira Gregora. Osemdesiatšesťročný Žilinčan Miro Gregor preto mestu daroval 27 analógových a 26 digitálnych fotografií v rámoch. Miro Gregor bol dvorným fotografom nášho mesta. Vydal tri publikácie o Žiline, ktoré zachytávali architektúru, ľudí, mestský ruch, krajinu či portréty. Ako sám povedal: „Pokiaľ išlo o Žilinu, fotil som všetko.“ Miro Gregor sa umeniu venuje od roku 1950. Svoje profesionálne smerovanie spojil s fotografiou a v tejto oblasti ako výtvarný fotograf dosiahol mnohé úspechy doma i v zahraničí. Každá jeho snímka je premyslená. „Fotografia je dvojrozmerná, vy jej musíte dať tretí rozmer – kompozíciou, svetlom, zdôraznením a tak ďalej,“ prezradil Miro Gregor.
Podľa slov výtvarného teoretika Václava Zykmunda: „Miro Gregor dbá na maximálnu plošnosť. Záujem sa sústreďuje na pratvar a jednotu reality.“
Okrem autoportrétov, krásnych snímok zachytávajúcich život mesta či okolitej prírody vyniká v jeho tvorbe aj odveký motív – ženské telo. Na radnici tak nechýbajú ani jeho akty. Všetky sú čiernobiele a sám autor prezradil: „Táto fotografia je prvou, ktorú zverejnili v Československu. Bolo to v literárnom týždenníku. Ako grafik som využíval čisté obrysové línie. Pri aktoch nesmelo byť vidieť tváre, tak som to nafotil tak, ako to môžete vidieť tu.“
„Miro Gregor používa ostré svetlo a ženské tvary sa mu redukujú na čiernu a bielu. Len málokedy medzi týmito pólmi u neho jestvujú medzistupne a len celkom výnimočne ho zaujme „tretí“ rozmer. Avšak obrysové línie, medze vlastného a vrhnutého tieňa, sa vinú povrchom jeho fotografií s takou samozrejmosťou, s akou more vytvára profily skál a brehov,“ vyjadril sa istého času k jeho dielam Václav Zykmund. „A ešte navyše, fotograf, ktorý má nesporný zmysel pre výtvarný poriadok plochy, krúži svojimi obrysovými líniami po ploche fotografického papiera a dopracúva sa takého zjednodušenia a skratky, že pri jeho fotografiách tiež možno hovoriť o línii symbolizujúcej prírodné procesy. Avšak táto symbolizujúca vlastnosť jeho ostro ohraničeného čiernobieleho sveta nie je svojím výtvarným poňatím meditáciou nad čiastkovými alebo vzájomne izolovanými procesmi (resp. izolovane videnými), ale zasa nad totalitou reality. Hlavnú zásluhu na tom má monumentálnosť Gregorovho videnia, ktorá tkvie vo veľkolepej koncepcii, potlačujúcej ten druh detailu, ktorý býva zvyškom malorysého naturalizmu,“ doplnil.
Krásne fotografie Mira Gregora si môžete prísť pozrieť na Radnicu mesta Žilina do 30. novembra počas pracovných dní medzi 8. – 15. h.
