Dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí absolvovali štúdium na Žilinskej univerzite, si po zápočty a skúšky chodili ešte do ikonickej ružovej budovy v centre mesta. Pamätajú si vôňu chodieb i dušu historického „Áčka“, ako svoju alma mater nazývali. Budova s vysokou spoločenskou a pamiatkovou hodnotou stíchla v roku 2009, kedy sa univerzita presťahovala na Veľký diel. Ucelený univerzitný areál na kopci budovala Žilinská univerzita v rámci dlhodobého zámeru už od roku 1975. Hlavným cieľom výstavby v tejto lokalite boli nové výučbové a laboratórne priestory pre všetky fakulty a pracoviská dislokované v meste. S novou výstavbou tak boli z budovy A na Hurbanovej ulici postupne presťahovaní všetci zamestnanci a študenti.
V havarijnom stave
Priestory budovy A sú dnes silne zavlhnuté a omietka sa na mnohých miestach dávno rozlúčila so stenou. Poškodené sú i schodiská. Okenné výplne sú sčasti pôvodné a sčasti vymenené, no všetky opotrebované. V budove sa zachovalo niekoľko kusov pôvodných dverí aj so zárubňou, avšak takisto v zlom technickom stave. Zničené sú aj časti korunných ríms a niektoré časti omietkového architektonického členenia, vlastne už podľa pamiatkarov takmer zanikli. I vonku vidno narušené časti obvodových múrov, najmä v okolí odkvapov, kamenných prvkov, a evidentne je poškodený aj oporný múr z Hurbanovej ulice.
Zanedbane pôsobí najmä suterén, kde sa nachádzajú rôzne potrubia a kabeláž. Podlahy a dlažby sú v celom objekte rôznorodé - od keramickej, cez mazaninu, až po drevené parkety. Keramická dekoratívna dlažba v komunikačných priestoroch patrí k pôvodnému objektu, no na mnohých miestach je zvetraná a dopĺňaná terazzovými dlaždicami. V katastrofálnom stave je predovšetkým strecha, z ktorej padajú škridle a už je aj deravá.
Podľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline čiastkovo realizované opravy pomáhajú budovu udržiavať vo využitia schopnom stave. Celkovú obnovu však treba riešiť koncepčne a urýchlene treba nájsť nové využitie objektu. Je totiž ohrozená trvalá udržateľnosť technického aj autentického stavu architektonicky významnej budovy.
Omietka sa dávno rozlúčila so stenou.
Na „Áčko“ má univerzita vypracovaný projekt
Univerzita sa havarijný stav „Áčka“ snaží zvrátiť už jednu celú dekádu. Prioritou bola snaha predať historickú budovu vo verejno - obchodnej súťaži. Zámer im však v dôsledku finančnej krízy a nízkeho záujmu nevyšiel. Žilinská univerzita sa preto dlhodobo snaží o získanie prostriedkov na obnovu starej secesnej budovy, ktorú má stále v majetku, a nájsť jej plnohodnotné využitie.
„Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA ) podniká ďalšie kroky na získanie financovania rekonštrukcie budovy. Z dôvodu finančnej náročnosti stále hľadáme dostatočné finančné krytie z iných zdrojov. Na rekonštrukciu „Áčka“ máme spracovaný kompletný projekt, ktorý plánujeme realizovať. Aktivity v „Áčku“ budú smerovať k popularizácii vedy, techniky a prezentácii univerzity v meste,“ spresnil prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing UNIZA Jozef Ristvej.
Budova „Áčko“ sa v súčasnosti pre havarijný stav nevyužíva, no pred prípadnými neželanými návštevníkmi je vraj zabezpečená.
Architekti „Áčka“ sú z Budapešti
Budova na rohu Legionárskej a Hurbanovej žila celých 49 rokov významným vysokoškolským životom. Jej akademická história však siaha ešte do hlbších dejín školstva v Žiline. Výstavba „Áčka“ sa realizovala za Uhorska, teda v období, kedy boli školské stavby výlučne v réžii maďarských architektov. To ovplyvnilo aj vznik hlavnej akademickej pôdy v Žiliny. Už vtedy sa výstavba konkrétnej vzdelávacej inštitúcie vyberala verejnou súťažou. Architekti Ambrus Orth a Emil Somló sa do nej prihlásili s projektom žilinskej reálky, ktorí vytvorili v roku 1909. Originálna dokumentácia s 12 výkresmi s pôdorysmi a stavebnými detailmi je uložená v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V pobočke Štátneho archívu v Žiline sa zas nachádzajú historické plány podpísané práve Orthom a Szomlóom - pripojené k žiadosti o stavebné povolenie z januára 1910. Svedčia o tom, že boli architektmi tejto stavby, a nie Ignác Álpár, ktorému sa autorstvo v niektorej odbornej literatúre pripisuje.
Podľa historického výskumu výstavba neprebiehala hladko a pre nedostatok financií boli práce často pozastavené. V historických materiáloch je zmienené, že cena výstavby žilinskej reálnej školy sa dvakrát navýšila, pričom správa o celkovej revízii rozpočtu obsahuje poznámku a opakovaných sťažnostiach zo strany zhotoviteľa stavby. V roku 1913 už ale budova stála, čo dokazujú fotografie z tohto obdobia.
Uhorská štátna kráľovská reálna škola okolo roku 1913.
Škola, kde vyučoval Dominik Tatarka
Reálka s vyučovacím jazykom maďarským tu pôsobila až do roku 1918, kedy prešla pod správu česko-slovenského štátu. Pre nedostatok profesorov sa nemohlo hneď začať vyučovať. Podľa historického výskumu poskytnutom z Krajského pamiatkového úradu v Žiline bolo vtedy v maďarskom zbore školy 6 profesorov pôvodom Slovákov, no iba sa dvaja sa priznávali k svoju rodu. Rok 1919 sa niesol v znamení turbulentných časov prevratu a budovu pre svoje účely na istý čas zabralo i vojenské veliteľstvo československej armády.
Neskôr sa škola premenovala na Československú štátnu reálku Jána Palárika a jej vedením poverili slovenského profesora Antona Mišíka. Do obnovenej poprevratovej školy sa podľa ročenky z rokov 1927-28 prihlásilo 500 žiakov. Na Slovensku boli v tom čas iba tri sedemročné reálky, a to v Žiline, v Bratislave a v Košiciach.
V rokoch 1939 -1945, už za slovenského štátu, školu opäť premenovali - tentokrát na Štátne slovenské gymnázium v Žiline. Začiatkom školského roku 1939/1940 do učiteľského zboru vstúpil významný slovenský prozaik a esejista Dominik Tatarka. Nariadením Ministerstva školstva a národnej osvety (MŠO) tu pôsobil ako profesor francúzštiny a slovenčiny. Školský rok začal oneskorene, lebo budova bola opäť obsadená vojskom, tentokrát nemeckým.
Po vojne sa na opravy skladali aj rodičia
Budova „Áčka“ musela podstúpiť i existenčnú obnovu v súvislosti s poškodením, ktoré spôsobil vojnový konflikt na jar roku 1945. Z ročenky sa dozvedáme: „Vojnovými udalosťami, dôsledkami ubytovania vojska a bombardovaním bola veľmi poškodená budova ústavu. S opravami sa začalo hneď v máji roku 1945 a už 12. júna 1945 sa začalo vyučovanie. V prácach sa pokračovalo cez prázdniny, takže na začiatku školského roku mala každá pobočka vlastnú učebňu. Škody na vnútornom zariadení nemohli byť doteraz odčinené. Je stále nedostatok vnútorných okenných tabúľ a nábytku.“
Opravu a obnovu poškodenej budovy dokumentujú výročné správy z nasledujúcich povojnových rokov. Naliehavá bola najmä generálna oprava strechy, ktorá bola značne poškodená a opravená až v roku 1952. V priebehu rokov 1948 až 1956 došlo k viacerým zmenám súvisiacim s celoštátnym systémom školstva. Nový vyšší vzdelávací systém pritiahol aj veľký počet žiakov, čo si vyžadovalo aj rozšíriť učebné priestory. Vďaka prístavbe mala budova A v apríli 1956 už 14 priestranných učební, chemické laboratórium, dielňu pre polytechnickú výchovu, telocvičňu s príslušnými miestnosťami, 7 kabinetov, zborovňu, riaditeľňu, kanceláriu, školnícky byt a 3 esteticky stavané chodby.
Uhorská štátna reálna škola pred rokom 1917. Zdroj: M. Mrva, 2008.
Vysoká škola dopravná prešla z Prahy do Žiliny
Na jeseň 1960 sa presídlila Vysoká škola dopravná z Prahy do Žiliny, kde definitívne fungovala od roku 1962. Hoci bola umiestnená vo viacerých budovách v meste, rozhodujúca časť jej vzdelávacích a administratívnych aktivít sa odohrávala v priestoroch historickej budovy na Hurbanovej ulici v Budove A. V neďalekých priestoroch bývalej synagógy mali študenti aulu. V roku 1962 k historickej budove „Áčka“ dostavali nové krídlo (BLOK B) na mieste pôvodného objektu správcu. Existoval aj BLOK C, ktorý označoval budovu bývalého Katolíckeho domu.
Vysoká škola mala Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. V roku 1980 sa rozšírila aj o oblasť pôšt a telekomunikácií a zmenila názov na Vysoká škola dopravy a spojov. Skratka VŠDP je dodnes nad hlavným vstupným portálom do budovy. Žilinská univerzita v Žiline dostala svoj názov až v roku 1996. V roku 2008 Budovu B odpredala súkromnej spoločnosti a ako je už známe, svoje aktivity následne presťahovala do areálu na Veľkom dieli.
