Krajskej knižnici v Žiline uviedli medzi čitateľov knihu Príbehy z prameňa. Ide o literatúru určenú detskému divákovi. Knihu napísala Katarína Mikolášová, autorka úspešnej knihy pre deti Bojnickí búbeli, ktorá získala prémiu v rámci Ceny LF za rok 2015 v kategórii detská literatúra. Nový kúsok prináša príbehy pre staršie deti, ktoré komunikujú s tradíciou temnejších slovenských povestí a nenápadným spôsobom prinášajú aj historické udalosti. Knihu zdobia snové ilustrácie Petra Uchnára. Do života ju uviedli lístím z platana spisovateľ ka Toňa Revajová a riaditeľ ka knižnice Katarína Šušoliaková. O samotnej knihe nám už ale viac prezradila samotná autorka.
Názov knihy je Príbehy z prameňa. Prezraďte, z akého prameňa ste čerpali?
V názve je slovo prameň v jednotnom čísle, ale v skutočnosti bolo tých prameňov viac – napríklad poriadne hrubá kniha Dejiny Slovenska, niekoľko publikácií o prírode a histórii Bojníc a Hornej Nitry, časopis Bojnické zvesti atď. Je to totiž knižka s historickou tematikou. Nájdeme tu príbeh z praveku, ale aj príbeh z 9., 12. či 19. storočia. Ale hlavný prameň, okolo ktorého sa všetko odohráva, je prameň bojnickej liečivej vody a jeho duch Almus.
Kniha je určená starším deťom. Odkiaľ sa vo vás zrodil nápad ju napísať?
Pred niekoľkými rokmi mi vyšla knižka pre deti Bojnickí búbeli. Keď som ju pripravovala, naštudovala som si veľa z oblasti geografie, ale aj z histórie Bojníc a okolia. Je to knižka pre malých čitateľov, preto je v nej viac hravosti a fantázie. Nedostali sa do nej všetky poznatky, a tak postupne vznikla myšlienka využiť „naštudované“ v knižke pre starších čitateľov. Musela som sa však trochu viac zahĺbiť do histórie, v každom príbehu sa vžiť do iného historického obdobia. To bolo niekedy ťažké. Knižka je určená pre staršie deti, ale aj dospelých, ktorí radi čítajú historickú prózu či povesti.
V knihe je všadeprítomná slovenská príroda. Ako je to s vami?
Rada chodíte do prírody? Máte nejaké obľúbené miesto? Takmer všetko, čo sa v mojich príbehoch odohráva, je situované do vonkajšieho prostredia. Ľudia v minulosti boli viac spätí s prírodou, viac si všímali a uctievali jej zákony ako my dnes. Tento vzťah som chcela zdôrazniť. Závislosť človeka od prírody – nie naopak. Les je čarovné miesto v každom ročnom období. S manželom často chodievame do prírody. Máme šťastie, že bývame na mieste, z ktorého ak sa vyberieš akýmkoľvek smerom, je (zatiaľ) les blízko. Na kratšie prechádzky Turská dolina, Višňovská dolina, Skalky nad Rajeckými Teplicami, Rajeckolesnianska dolina...
Na konci knihy sú vysvetlivky k niektorým slovám, ktoré používate v príbehoch. Prezraďte, bolo nejaké slovo, s ktorým ste sa aj vy stretli prvýkrát?
V knižke sa dotýkam viacerých historických udalostí. Stretneme sa v nej aj so skutočnými osobnosťami našich dejín, napríklad s kráľom Belom IV., Matejom Korvínom či grófom Jánom Pálfim. Vysvetlivky o nich dopovedia, čo v texte chýba. Priblížia výrazy, ktoré sú dnes archaizmy alebo slová, ktoré úzko súvisia s určitým remeslom, najviac ich je z oblasti salašníctva. V jednom z príbehov som chcela opísať rannú lúku a potrebovala som vedieť, ktorý vtáčik sa prebúdza ako prvý. Radila som sa s odborníkmi a dozvedela som sa, že je to pŕhľaviar. Dovtedy som nemala tušenia, že taký druh vôbec existuje. Aj o ňom si môžete prečítať vo vysvetlivkách.
Knihu ste uviedli do života lístím z platana. Prečo práve z neho?
Jeden z príbehov rozpráva o tom, ako sa dievča z lásky k duchovi prameňa Almovi premenilo na platan. Ten platan stojí v bojnickom kúpeľnom parku. Je to starý a vzácny strom. Začiatkom decembra lístie pod stromom ešte nezakrýval sneh, tak sme ho nazbierali.
