Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. jún 2021 | Paulína
| 21°C

Šport

Hokejový gólman Stanislav Škorvánek zažil na východe bronzovú sezónu

Spomedzi žilinských odchovancov v hokejovej extralige zažil z hľadiska výsledku najvydarenejšiu sezónu. Brankár Stanislav Škorvánek (25) v drese Michaloviec získal bronz a pri tejto príležitosti sme vekom ešte mladého gólmana po návrate domov aj vyspovedali.

05.05.2021 | 19:06

Prevažuje vo vás pocit, že toto bola vydarená sezóna?

Osobne som so záverom sezóny spokojný. Využil som šancu chytať, ktorá sa naskytla v play-off, aj keď neboli sme príliš ďaleko, aby sme ešte teraz hrali finále extraligy. Semifinálová séria s Popradom bola vyrovnaná, no celkovo to bola pre mňa výborná skúsenosť do budúcnosti.

Odchytali ste 17 zápasov, z toho 6 v play-off. Bola medzi vami a brankárom Tomekom dobrá brankárska chémia?

Tomek mal skvelú základnú časť, hlavne pri tej našej dlhej sérii bez prehry, takže kredit jemu za kvalitné výkony. Potom vo vyraďovačke to vyšlo na mňa, aj keď chytal aj on. Obaja sme si priali, pomáhali sme si a robili všetko preto, aby náš tím vyhral. Spolupráca s ním bola výborná.

Ako sa vám páčilo v Michalovciach? Klub avizoval pred sezónou majstrovské ambície.

Pre všetkých to bola náročná sezóna hlavne kvôli neúčasti divákov na štadiónoch. Na klub nemôžem povedať pol krivého slova, vytvorili nám hráčom profesionálne zázemie. Zo strany hráčov ja sám neviem o nejakých výhradách, všetko fungovalo na sto percent.

Malé mesto na východe republiky žilo hokejom na každom kroku?

Určite. Cez play-off robil klub rôzne sprievodné akcie v rámci pandemických možností, napríklad sme cestou na zápasy vonku mali podporu od fanúšikov, ktorí nám tlieskali v meste pri ceste či z panelákov. Sám si neviem predstaviť, čo by sa dialo na štadióne, ak by tam mohli byť, lebo to by bola podpora desaťkrát lepšia. Michalovce zažili prvé play-off v extralige, ľudia žili hokejom a napríklad len cestou do obchodu aj mňa zastavovali a držali palce. V tomto smere to bolo veľmi príjemné.

Získaný bronz je vaša prvá medaila v seniorskom hokeji? Ako chutí?

Už jednu mám, keď som chytal v Detve a vyhrali sme prvú ligu. Táto je prvá zo slovenskej extraligy, mám ju položenú doma s dresom, no nejaké špeciálne miesto jej nebudem hľadať. Predsa len, nie je to nejaký moment, že by som na ňu každý deň pozeral. Bronz je pekný, ale život ide ďalej.

Budete v kariére pokračovať znova v Michalovciach?

Nie, mali sme dohodu len na jednu sezónu. Zatiaľ si potrebujem od hokeja oddýchnuť, no prvé náznaky ohľadom nového pôsobiska sa budú riešiť už tento týždeň. Rád by som v extralige chytal čo najviac. Je to skutočné ťažké, lebo trend aj z tejto sezóny je, že chytá cudzinec a pri ňom je Slovák. My v Michalovciach s Tomekom sme boli jediná výnimka v lige. Chodia k nám kvalitní cudzinci, ktorí majú niečo odchytané. Avšak rád by som zostal v extralige, uvidíme...

Čím to je, že majitelia klubov neveria slovenským brankárom?

Nie nadarmo sa hovorí, že brankár je až 70 percent úspechu. Je to podľa najdôležitejší post tímu a každý manažér to chce mať čo najlepšie vyriešené. Mňa mrzí, že Slovákom sa u nás doma neverí, no ja s tým nič nenarobím. Treba len makať, robiť dobrú robotu a možno aj ukázať mladším chalanom cestu, že sa to dá aj u nás doma. Potom si aj manažéri snáď viac uvedomia, že sa oplatí dať šancu mladým slovenským brankárom.

 


 

Ako ste prežili v kabíne pandémiu, bolo to náročné obdobie sezóny?

Dostali sme ju takmer celá kabína na začiatku sezóny, no mne sa to vyhlo. Asi každý z nás už zažil karanténu, tak sme boli zavretí na hoteli. Ku koncu sezóny som si už zvykol na zápasy bez divákov, predtým mi to robilo problém. Ak by zrazu prišli, tak by to bolo riadne prekvapenie. Ostatné veci sme nevedeli ovplyvniť, každý hráč bol dosť opatrný a radšej sme nikde nechodili. Hotel, zimák, nejaký obchod, to bolo všetko.

Získali ste teda nové zručnosti či ste len oddychovali na hoteli?

Kúpil som si gitaru, no som čistý začiatočník a zatiaľ si len tak brnkám. Časom už aj niečo zahrám, no treba sa tomu venovať. Zvládnem zatiaľ len pár sekundové brnkačky od Red Hot Chili Peppers.

Kedy a kde začínate letnú prípravu pred novou sezónou?

Mne chýba pohyb, preto dlho sedieť doma nevydržím. Začnem sa postupne chystať na novú sezónu, letnú prípravu by som mal s najväčšou pravdepodobnosťou absolvovať v Košiciach.

Váš otec je členom trénerskému tímu hokejovej Žiliny. Boli v rodine nejaké podpichovačky, že ste boli úspešnejší než on tento rok?

Nie, my si navzájom prajeme, neboli tam medzi nami žiadne podpichovačky. Ja sa považujem za Žilinčana, hokejovo som tu vyrastal a prial som im postup do extraligy. Je to šport, treba to tak brať a budúci rok nech sa im to podarí. Žilina má výborné podmienky, do najvyššej súťaže patrí.

Ak by prišla ponuka zo Žiliny, išli by ste do toho?

Nie, hovorím, že zatiaľ jeden Škorvánek v klube stačí. Momentálne to mám takto nastavené, no rokmi sa to môže u mňa zmeniť. Týmto smerom sa aktuálne nepozerám. Teraz myslím na to, aby som sa dobre pripravil na novú sezónu, tiež si zdravo verím a chcem mať stále ten dobrý pocit, že som nechal zo seba na ľade všetko.

Nedávno uplynulo 15 rokov od majstrovského titulu Žiliny, vy ste mali vtedy 10 rokov. Pamätáte si na to dosť dobre?

Na toto si pamätám veľmi dobre, na druhý deň po zisku titulu prišiel domov s medailou. Siedmy zápas finále v televízii som si znova rád pozrel, tie spomienky sú skvelé a ja sám tomu neverím, že tomu je už 15 rokov.

Doma vám už rodičia nehovoria do hokeja?

Porozprávame sa na normálnej vlne, no do chytania mi nikto nič nehovorí. To by si ani rodičia nedovolili, skôr mama je rada, že je po sezóne a od hokeja bude mať chvíľu pokoj.

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod