Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. október 2019 | Sergej
| 18°C

Knižná

Horor je postavený na emócii

Radi sa bojíte? Vyhľadávate v knihách tajomno, mystériu, obľubujete hororový žáner? Mark E. Pocha je váš autor.

25.01.2019 | 10:09

Svojrázny autor krvá­kov Krajina kaniba­lov, Kontakt či Na Dušičky zomrieš pri­šiel predstaviť do žilinského kníhkupectva Artforum svo­ju najnovšiu knihu – Dom 490. Ako povedal na besede, táto kniha je iná, aké písal doteraz. „Nie je tradičným krvákom, čiže brakovou li­teratúrou, ktorá publikum neoslovuje hlbšími myšlien­kami alebo psychológiou a skôr sa vyznačuje šokom alebo znechutením,“ roz­hovoril sa Mark. Spontán­ne u neho vyplynula potre­ba napísať niečo trochu iné. „Chcel som, aby tam bolo poznať môj typický rukopis, ale nedominuje v nej červe­ná farba, ale čierna – temno­ta, záhadnosť, tajomnosť.“ A to sa mu podarilo, čo možno vidieť z mnohých po­chvalných recenzií na kniž­ných stránkach.

SPOLOČENSKÁ DRÁMA

Kniha Dom 490 je vlast­ne spoločenskou drámou, v ktorej sa autor zameral na príbeh rodiny, ktorá sa do­stáva do nepríjemných ži­votných udalostí. V knihe je vykreslená realita, no nechý­bajú v nej ani nadprirodzené prvky. „Svojím spôsobom je to typ hororu, v ktorom to hrôzostrašné je vlastne me­tafora rozkladu rodiny.“ Mark zabŕdol svojím naj­novším románom do váž­nejšej literatúry. „Už samot­ná téma je vážna. Dom 490 v Banskobystrickom kra­ji reálne existuje a je opra­dený rôznymi legendami, strašidelnými historkami od doby, kedy bol postavený,“ prezradil. Všetky tieto his­torky a legendy splietol do knihy a spojil ich s reálnym životom. „Neplánoval som Dom 490 napísať,“ priznal sa Mark, „ale jedného dňa som si uvedomil jednu vec a to, že moja generácia – tri­dsiatnici – si založili rodiny, majú deti a zrazu sa im tieto rodiny rozpadajú. Často vi­dím už len matku s deťmi... Vplývalo na to mnoho vecí ako ekonomická kríza, uvoľ­nené mravy a podobne, a tak som o tom napísal.“

HOROR NA SLOVENSKU

Mark E. Pocha je jedným z mála autorov, ktorý sa pustil práve do hororového žánru. „Ja som vyrastal na hororoch, najmä filmových – Návrat živých mŕtvych a Votrelec,“ prezradil Mark. „Potom prišli hororové vide­ohry a neskôr som sa namo­tal na literárnych realistov – amerických ako Faulkner a Hemingway a ruských ako Dostojevskij. Ľudia sa často domnievajú, že King, Poe alebo Lovecraft prišli s nie­čím novým, ale nie je to tak. Oni sami nadväzovali na svojich predchodcov. Čiže každý z autorov už z nie­čoho vychádzal. A rovnako tak vychádzam aj ja. Naprí­klad kniha Krajina kanibalov je poctou kanibalským ho­rorom z 80. rokov. Pracoval som s už existujúcim mate­riálom, ktorý som si osvojil a pretavil cez svoju optiku.“ Podobne kniha Na Du­šičky zomrieš vznikla na zá­klade filmovej série horo­rov Halloween. „Pracujem s niečím, čo je známe, len to pretavujem na slovenské re­álie. A ľudia buď pristanú na moju hru so žánrom, alebo ju odmietnu.“ Marka vždy zaujímalo, ako môže horor fungovať u nás na Slovensku. „V Ame­rike funguje dobre, pretože je ďaleko a je veľká, človek tak nemá problém predsta­viť si, že sa tam niekde nie­kto stratí. U nás je to ťažšie. Predstaviť si, že niekto zmi­zol, sa reálne bez veľkej dáv­ky fantázie ani nedá. A tak sa niektoré veci nedajú brať vážne.“ Napriek tomu si ale u nás, ako aj u českých bratov na­šiel svojich čitateľov. „Držím si líniu populárneho alebo presnejšie brakového mo­derného hororu tým, že ho aplikujem na naše sloven­ské prostredie. V románe Dom 490 sa mu snažím dať pridanú hodnotu,“ vyslo­vil. Téma, ktorú spracoval vo svojom najnovšom románe, ešte u nás nebola spracova­ná. „Som v tomto smere pr­volezec s tým, že kniha má pridanú hodnotu – popisu­jem v nej problémy súčas­ných ľudí.“

PRIŤAHUJE ZBLÚDILÉ DUŠE

Pokiaľ ide o písanie kníh, považuje sa Mark za tzv. „staromila“. „Verím, tak ako verili starí Gréci, že existuje nejaká Múza, ktorá mi na­šepkáva, čo mám písať. Ve­ľakrát mám pocit, že niekto tú knihu napísal za mňa,“ priznal sa. „S manželkou sme raz boli u veštice a ona mi povedala, že priťahujem zblúdilé duše, čiže duše, ktoré sa nedostali na onen svet a blúdia tu. Poradila mi, že keď idem okolo cin­torína, mám si dať štipku soli do vrecka, aby som ich nepriťahoval,“ pokračoval. Každý dobrý príbeh musí vychádzať zvnútra, tvr­dí Mark. „Človek si najprv musí niečo odžiť, aby po­tom mohol písať – čo zažil, počul a osobne si myslím, že som dobrý poslucháč, rád sa stretávam s ľuďmi a počúvam, čo mi hovoria. Som zvedavý na ich prí­behy, lebo každý z nás má nejaký príbeh a v podvedo­mí sa mi to niekde ukladá a neskôr sa to vyplaví von v mojom príbehu. Aj preto je v knihe kus reality, vďa­ka čomu je presvedčivejšia, silnejšia a aj čitatelia na ňu dobre reagujú.“

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Katarína Kvašňovská

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod