Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2018 | Móric

Zdravie a životný štýl

Jedna z najrozsiahlejších zrúcanín na Slovensku má svojich záchrancov

Združenie na záchranu Lietavského hradu sa už niekoľko rokov stará o túto kultúrnu pamiatku európskeho významu. Bez zásahu jeho členov by boli viaceré objekty zaniknuté alebo zrútené. Na Lietavskom hrade sa pomaly finišuje a opäť sa im podarilo urobiť kus práce. Navyše obnova prebiehala nielen s dobrovoľnými členmi združenia, ale zapojilo sa aj 9 nezamestnaných, ktorí tu našli zmysluplnú prácu.

20.01.2014 | 12:29

LIETAVA. Ide o tzv. Projekt nezamestnaných, tvorený paradoxne pracovníkmi, ktorí sú zamestnancami združenia. Ide o ľudí z úradu práce, ktorí prejavili záujem podieľať sa na zveľaďovaní hradu. Od júna do novembra minulého roku sa na hrade pracovalo každý pracovný deň, čo by si samotní dobrovoľníci nemohli časovo dovoliť. Členovia projektu sa buď zaškolili, alebo išlo o skúsených pracovníkov, ktorí sa už stretli s podobnou prácou. „S uplynulou sezónou sme veľmi spokojní, čo sa týka kvality aj objemu prác. Sú tu špecializovaní ľudia na kopáčske práce, murárčinu z kameňa či na prípravu malty. Ženy sa zasa veľmi osvedčili na pomocné reštaurátorské práce, ako uchytávanie zvyšku historických omietok alebo škárovanie muriva, kde je vyplavená ložná malta,“ objasnil Ľubomír Chobot, výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu.

Najzaujímavejším objektom, ktorý sa opravil, je Podkovovitá veža, nazývaná aj Červená bašta, vysoká viac ako 20 metrov. Došlo tu k čiastočnej rekonštrukcii podstrešného poschodia a ku konečnému zakonzervovaniu jej koruny v torzálnom tvare. Jej tvar ostal zubatý, aby sa zachovala jej autentickosť. „Hrad má stále pôsobiť ako ruina, nie ako novostavba. Koruna muriva bola zatrávnená opätovne, lebo trávny a pôdny kryt slúži ako ochrana pred dažďom a mrazom. Pracovalo sa vo výške okolo 25 metrov, bola to náročná práca,“ povedal Jaroslav Mitterpach, podpredseda správnej rady Združenia na záchranu Lietavského hradu.

Taktiež sa začalo s prvou etapou murovania veľkého výlomu Turzovho paláca, ktorý vznikol koncom 70. rokov 20. storočia, kedy došlo k zrúteniu tejto palácovej časti. Združenie sa ho zo statických dôvodov rozhodlo postupne navrátiť späť. Prvá etapa sa murovala len do výšky troch metrov, pretože domurovanie celého úseku bolo finančne náročné. Murivo sa buduje postupne tak, aby ho nebolo vidno, aby opäť budilo dojem zrúcaniny.

Ďalším objektom, na ktorom sa minulú sezónu pracovalo, bol veľký pravouhlý bastión, ktorý sa nachádza priamo nad príjazdovou cestou pre turistov. Ide o barokové opevnenie hradu, ktoré je síce spomedzi tých najmladších, ale je v najhoršom stave. Bastión začínal byť nebezpečný pre návštevníkov, každý rok z neho totiž ubúdali kamene, ktoré nebezpečne dopadali na prístupovú cestu. „Je zaujímavé, že čím sú objekty novšie, tým majú menšiu životnosť. Gotické objekty sú najzachovalejšie a barokové opevnenie je na tom najhoršie. Predpokladáme, že namiesto malty sa používalo len blato alebo malta jednoducho zvetrala,“ vysvetlil podpredseda správnej rady.

Ďalším zreštaurovaným objektom je veľký delostrelecký bastión, nazývaný Rondel, ktorý je dominantou hradu a je viditeľný od Lietavskej Svinnej. Ide o renesančnú poloblúkovú stavbu, kde sídlili kasárne. Má výšku 25 metrov a je do polovice zasypaný sutinou, mohol sa teda zrútiť. Boli na ňom zakonzervované najohrozenejšie úseky, hlavne jeho horná časť na oboch stranách. Tento rok tu združenie chystá vykonať ďalšiu etapu stabilizácie. Vďaka tomuto zásahu sa podarilo objaviť aj zamurovanú gotickú toaletu. Zakonzervovať sa podarilo aj časť Orlovej brány, kde sa osadili drevené podklady podľa pôvodnej predlohy. Niektoré komponenty sa museli objednávať a dopraviť z iných kútov Slovenska, napríklad pieskovcové bloky na obnovu nárožia prvej brány, pretože takéto kamene sa v Žilinskom kraji nenachádzajú.

Významným minuloročným stabilizačným počinom bolo vykonanie výškovej práce na stene Thurzovho paláca, kde boli zamurované nebezpečné trhliny a kaverny pomocou 13-poschodového lešenia z exteriéru a horolezeckej techniky z interiéru. „Práce sa vykonávali na vytipovaných a metodikom schválených najohrozenejších úsekoch, kde už doslovne odbíjajú hodiny o 5 minút 12. Stretávame sa naozaj s rôznymi prekážkami, niekedy mám taký pocit, ako keby na hrade nefungovala gravitácia,“ dodal v jeseni riaditeľ Ľubomír Chobot. Prebieha ešte archeológia v takzvanej Kostkovej prístavbe, kde sa nachádzajú podzemné stavby. Nájdené klenby môžu priniesť nové poznatky o vývoji hradu.

Združenie predovšetkým chce, aby Lietavský hrad ďalej fungoval a žil. Jeho cieľom je zakonzervovanie hradu tak, aby nedošlo k strate autenticity a turisti sa tu cítili bezpečne. „Zakonzervovanie objektu nie je ľahké vzhľadom na jeho veľkosť a to, že nemá zastrešené mnohé objekty, ktoré by síce logicky vydržali dlhšie, ale z pamiatkového a finančného hľadiska to nie je možné. Nemôžeme celý hrad uzavrieť a rekonštruovať všetko naraz. Vždy je uzatvorená len jednotlivá časť. Do štádia, že bude všetko hotové, sa asi ani nedá dostať, práca nás však teší. Ja sám mám sedavé zamestnanie a takáto manuálna činnosť je pre mňa relaxom,“ uzavrel Jaroslav Mitterpach.

Pracovné zásahy robia už viac ako 10 rokov. Venujú sa taktiež publikačnej činnosti, vydávajú príručky či kalendáre. Usilujú sa nielen pracovať na objekte, ale ho aj prezentovať. Na základe tejto myšlienky bolo hlavné nádvorie v jednej časti archeologicky preskúmané a postavilo sa tam pódium. Minulý rok prebehli prvé podujatia ako svätá omša, hudobný koncert či stredoveké divadlo. Všetky práce sa vykonali s pomocou Ministerstva kultúry SR, ktoré je od roku 2004 pravidelným a hlavným partnerom záchrany hradu. Sumy, ktoré sa podarilo združeniu získať na základe projektov, nie sú síce vysoké, ale na druhej strane zabezpečujú, že sa práce na hrade doteraz nezastavili. Grantové spoločnosti, okolité obce, ako aj súkromní darcovia vidia vysokú kvalitu a estetiku prác a tým pádom im práca združenia nie je ľahostajná.
 

Ľubomíra Goljerová
Snímky archív Združenia na záchranu Lietavského hradu

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
23 °C
7 °C
11 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod