Ako sa momentálne máte?
Mám sa skvele, ďakujem. Som v Prahe, študujem na FAMU (Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení) a užívam si prvé letné dni. Pred pár dňami som sa vrátil z festivalu Anifilm v Třeboni, kde som v rámci Visegrad Animation Forum prezentoval pripravovaný film Šarkan. Okrem toho animujem niekoľko sekvencií do jedného divadelného predstavenia tu v Prahe, ktoré kombinuje prvky parkouru a pantomímy.
Váš prvý animovaný film Rosso Papavero prednedávnom ukončil šnúru na medzinárodných festivaloch a vraj veľmi úspešne...
Áno, za uplynulé dva roky bol premietnutý asi na 140 festivaloch v 50 krajinách sveta. Darilo sa mu výborne, oveľa lepšie, než som čakal. Získal 14 medzinárodných cien na festivaloch v Argentíne, v Mexiku, v Brazílii, v USA vyhral na festivaloch v New Jersey, v Illinois a v Kalifornii a minulý rok získal ceny v Indii a v Chorvátsku. Najviac sa však teším zo slovenskej ceny na Bienále animácie v Bratislave, pretože to bola prvá cena a vtedy mi skutočne ani nenapadlo, že by som s týmto filmom mohol získať vôbec nejakú cenu.
Zúčastnili ste sa niektorého festivalu aj osobne? Aký to bol pocit sledovať reakcie ľudí na váš film?
Áno, film som bol prezentovať napríklad v Berlíne, v Dubaji, v Slovinsku, môj otec Miro Smatana prezentoval film v Anglicku či na Sardínii. V Berlíne ho premietali štyrikrát, na premiére sa zúčastnilo viac než tisíc detí. V kinosálach bola vždy skvelá atmosféra a pre mňa bolo zaujímavé a inšpiratívne sledovať reakcie prítomného detského publika, ich spôsob vnímania toho, čo sa odohrávalo na plátne. Reagovali spontánne, kričali, smiali sa, báli sa o svojich hrdinov a komentovali.
Môžu si film pozrieť aj Žilinčania?
Samozrejme. Nedávno som ho zverejnil online na YouTube aj na Vimeu, kde si ho môžu všetci voľne pozrieť. Keďže časť filmu sme pripravovali práve v Žiline – v ateliéri na Vlčincoch a v ateliéri na Štúrovej pri Mariánskom námestí, radi by sme dali bábky a rekvizity z filmu na nejakú žilinskú výstavu, popri ktorej by hral film v pozadí. Ale to sme zatiaľ bližšie neplánovali.
Film je o malom chlapcovi, ktorý zažije neuveriteľné dobrodružstvo v cirkuse. Pracovali ste na ňom tri roky. Ktorá fáza prípravy bola najnáročnejšia? Kto sa na ňom spolupodieľal?
Najťažšie asi bolo vymyslieť, čo sa bude na scéne odohrávať a potom bolo náročné to vyrobiť a dokončiť. Námet sme vymysleli s Betkou Remencovou, scenár sme písali so spolužiačkou Ivanou Sujovou, skice a výtvarné návrhy robila Veronika Maliňáková, cirkusové maringotky vyrobil môj dedko František Smatana, ja som vyrobil prostredie, cirkusové šapito, vymodeloval hlavy bábok a ušil kostýmy, obrazovú postprodukciu robil Dávid Štumpf, grading Michal Šabík a za zvuk je zodpovedný Adam Kuchta. S produkciou a grantom pomáhala Zuzka Bartošová, veľká vďaka patrí Anne Jackovej za prihlasovanie filmu na festivaly a tiež môjmu otcovi Mirovi Smatanovi za prezentáciu na festivaloch. A spolupracoval s nami aj Audiovizuálny fond (AVF), ktorý finančne podporil distribúciu filmu.
Keď sme sa naposledy stretli, študovali ste v Bratislave, teraz ste v Prahe... Čo sa za posledné dva roky stalo?
Prestúpil som. Do Prahy na FAMU som chcel totiž ísť už od strednej školy, páčili sa mi české bábkové filmy, najmä tie zo slávnej éry Jiřího Trnku. Podal som si prihlášku na bakalára, ale nezobrali ma, tak som išiel na tri roky do Bratislavy na VŠMU, čo bol dobrý základ a skvelá skúsenosť. Po bakalárovi som znovu podal prihlášku na FAMU, tentokrát už na magistra a podarilo sa.
Aké filmy momentálne natáčate?
Momentálne robím dva filmy. Prvý sa volá Sťahováci a dokončený by mal byť koncom tohto roka. Ide o trikový film vyrobený technikou kombinujúcou živú akciu hercov s animovaným prostredím. Jeho témou je aktuálna problematika nášho nakladania s časom, miera, ktorou ho delíme medzi našu prácu, rodinu a nás samotných. Film reaguje na extrémne prípady úmrtia vorkoholikov na pracovisku, ktoré sa dejú bežne v ázijských krajinách a pre nás môžu byť (našťastie, zatiaľ len) varovným príkladom. Natáčali sme ho v ateliéri na Barrandove a zahrali si v ňom slovenskí aj českí mímovia, napríklad Michal Hecht, Števo Capko, ich študenti Lukáš Šimon, Anna Kukuczková, Vojtěch Svoboda a ďalší. Druhý film sa volá Šarkan a bude pre deti vo veku 5 – 9 rokov. Bude mať asi 10 minút, je realizovaný klasickou bábkovou animáciou a nosným obsahovým prvkom príbehu je vzťah medzi starým človekom a dieťaťom. Dedo, plochý ako list papiera, s námahou odoláva jesennému vetru, zatiaľ čo chlapec s hlavou v oblakoch si lietanie vo vetre užíva.
O čo náročnejšie je natočiť bábkový film ako kreslený? Zaujímate sa aj o tento druh animovaných filmov?
Jasné, kreslené filmy ma baví sledovať, ale až tak ma nebaví ich vytvárať. Oveľa viac ma baví bábková stop motion animácia, kde všetko, čo je v obraze – postavy, stôl, stolička, dom – musí byť reálne vyrobené v miniatúrnych veľkostiach, z reálnych materiálov. Môžem ich chytiť do ruky, posúvať nimi a animovať ich snímku po snímke. Ťažko povedať, či je náročnejšia bábková alebo kreslená animácia, na bábkovú animáciu treba mať priestor v ateliéri, príprava a výroba trvajú dlhšie, ale už animácia samotná ide celkom rýchlo. Kreslenka je zase jednoduchšia na prípravu, ale animácia trvá dlhšie, pretože treba každý obrázok nakresliť zvlášť.
Ktorý animovaný film si rád pozriete?
Obľúbených mám veľa. Z krátkych filmov napríklad Rabbit and Deer, Oh willy, But Milk Is Important, z tých celovečerných napríklad Chlapec a svet, Koralína, ale aj Toy Story alebo Hľadá sa Nemo. A niekedy sa pozriem na večerníčky, ktoré som mal rád ako dieťa – Krteček, A je to, Pingu!
Budúci rok končíte školu. Akým smerom sa plánujete uberať?
Určite sa chcem naďalej venovať animácii, ktorá ma baví. Rád by som aj po škole urobil nejaký film, keď sa podarí dokončiť tieto dva. Zatiaľ neviem, kde budem žiť, v Česku sa zatiaľ cítim dobre, je tu fajn prostredie na tvorbu, na Slovensku mám zase kamarátov a rodinu. Možno budem naďalej pendlovať v česko-slovenskom priestore alebo načas vycestujem niekam do zahraničia, napríklad do Anglicka, ktoré má silnú tradíciu práve v stop motion animácii. A možno ešte pôjdem niekam študovať, uvidíme.
Film Rosso Papavero a ukážku z pripravovaného filmu Šarkan si môžete pozrieť nižšie:
