Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

25. september 2018 | Vladislav

Rozhovory

Juraj Blanár: Budem kandidovať. Je tu veľa projektov, ktoré chcem zrealizovať

Prednedávnom župan Juraj Blanár ohlásil, že sa opäť bude vo voľbách uchádzať o tento post. A to už po štvrtýkrát, hoci sa špekulovalo, že pravdepodobne končí. Hovorili sme s ním nielen o jeho dôvodoch.

27.04.2017 | 08:05

Prednedávnom sa objavili zaru­čené informácie, že už viac nebu­dete kandidovať na funkciu pred­sedu kraja. Nakoniec je všetko inak. Prečo?
Sme už vo volebnom roku a úpl­ne prirodzene sa začína diskutovať o tom, kto bude a kto nebude kan­didovať. Popritom sa ukázalo, že v mediálnom prostredí sa vytvára­jú mnohé zaručené a nezaručené informácie, dokonca sa spomínajú údajne oficiálne zdroje. Ja som sa vždy riadil podľa toho, čo je defi­nitívne. Keď boli takéto informácie publikované, dal som na Facebook moje stanovisko, že budem opätov­ne kandidovať, aby som všetky po­chybnosti rozptýlil. Podobné disku­sie sú však pred voľbami normálne a ja ich tiež tak beriem. Ako predvo­lebný folklór.

Takže máte záujem zastávať funkciu župana už po štvrtýkrát. Prečo?
Som tu už tri volebné obdobia a môžem povedať, že funkcia pred­sedu samosprávneho kraja je nao­zaj zmysluplná. Spoločne s mojimi kolegami sa nám veľmi veľa vecí podarilo. Za všetko treba povedať, že Žilinský kraj je dnes vnímaný aj ako turistický kraj, pretože sme druhým najnavštevovanejším kra­jom na Slovensku. A je to dané predovšetkým naším úsilím. Žilin­ský kraj je zároveň najúspešnejším čerpateľom európskych fondov. Bolo to tak v minulom období a je to tak aj v súčasnosti. Prejavuje sa to v mnohých projektoch, ktoré sa nám podarilo zrealizovať. Naprí­klad si spomeňte, v akom stave bol Budatínsky hrad predtým, ako som nastúpil do funkcie. Keď sa na túto významnú pamiatku pozriete dnes, je vidieť, že sa podaril kus dobrej roboty. A takto by som mohol vy­menovať mnoho ďalších projektov. Veľké množstvo máme ešte pripra­vených a pokiaľ dostanem vo voľ­bách dôveru, rád by som ich dotia­hol a zrealizoval.

Objavili sa informácie, že SMER si objednal prieskum zvoliteľnos­ti niektorých kandidátov, ktorí by vás mohli vo funkcii vymeniť. Je to tak? Čo vám vyšlo?
Každá strana má svoju stratégiu a keby ste sa spýtali iných strán, pravdepodobne by vám tiež svoje interné veci neprezradili. Naša stra­na je veľká, máme zodpovednosť za vládnutie v rámci koalície, a tak pri­rodzene bežia aj u nás všetky pro­cesy, ktoré nám pomáhajú zmoni­torovať a podchytiť nálady, ktoré sa v spoločnosti dejú.

To znamená, že interný prieskum ukázal, že sa nenašiel vhodnej­ší kandidát na funkciu predse­du ako ste vy a že vás teda nemá v SMER-e kto nahradiť.
Nie, to by som takto určite nepove­dal. Vo vnútri strany sa snažíme pri­hliadať na rôzne okolnosti.

Vnímate to aj ako veľkú zodpo­vednosť, že povinnosť vyhrať bude opäť na vašich pleciach? Necítite už po tých rokoch určitú únavu alebo vyhorenie?
Je pravda, že toto je funkcia, ktorá si vyžaduje veľké nasadenie. Avšak ja som vďačný za to, že mám oko­lo seba veľa odborníkov, spolupra­covníkov a organizácií, s ktorými vieme zmysluplne spolupracovať. Nech robíte hocijaké zamestnanie, tak v každom človek musí nachádzať motiváciu. A ja ju práve v tejto práci nachádzam. A aj vďaka spätnej väz­be, ktorú dostávam od ľudí, keď cho­dím po kraji. Prirodzene, že nie všet­ko je ideálne. Máme mnoho vecí, s ktorými sa boríme. Všetko robíme v rámci našich možností a veľmi po­zorne počúvame, vyhodnocujeme a snažíme sa na to reflektovať.

Prednedávnom sme uverejnili rozhovor s kandidátom Petrom Cibulkom. Ten vám vyčítal, že sa nestaráte o ľudí, ale presadzuje­te viac záujmy strany SMER. Je to tak?
Nebudem komentovať vyjadrenia kandidáta. Ja sám za seba môžem povedať, že za nami je vidieť výsled­ky. To je podľa mňa dôležité. Priro­dzene, teraz sa bude objavovať veľa kritikov. Pred voľbami to tak je vždy. Ide len o to, či je to konštruktívne alebo deštruktívne s cieľom diskre­ditovať našu prácu. Za všetkým, čo robíme, je množstvo energie. Nie vždy sa všetko podarí. Ale máme vý­sledky, ktoré hovoria jasnou rečou, že ŽSK patrí spomedzi samospráv­nych krajov medzi lídrov v mnohých oblastiach. Toto je pre mňa najdôle­žitejšie. A či uprednostňujem stranu SMER pred občanmi? Práve naopak, niekedy som až prekvapený, že ľudia ma viac vnímajú ako župana a ani nevedia o tom, že som SMER-ák. To je pre mňa prekvapením, pristupu­jem k tomu s pokorou a som za to vďačný.

Peter Cibulka uviedol aj jeden konkrétny príklad. Tým je cesta do Banskej Bystrice, ktorá je ako tankodróm. To sa vám vraj za tie roky nepodarilo vyriešiť.
Pán Cibulka asi nevie, že táto ces­ta nie je v kompetencii Žilinského samosprávneho kraja. No napriek tomu, že cesty I. triedy nie sú kraj­ské, ale štátne, tak môj záujem je zameraný aj na ňu. Snažím sa konštruktívne tlačiť na vládu, aby výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií pokračovala ďalej. Pri­pravujeme niekoľko krokov. Problé­mom je nedostatok financií, ak opo­menieme technické problémy. Tento úsek cesty I. triedy patrí štátu, na­priek tomu je súčasťou cestnej sie­te, na ktorú sa napájajú naše cesty. Tie sú preťažované práve preto, že cez ne prechádzajú kamióny. Keďže ide o veľký objem finančných pro­striedkov a tie bolo potrebné nájsť, po dohode so štátom sme ich našli v operačnom programe doprava. V rámci týchto eurofondov to však určitú dobu trvá a nedá sa to urých­liť. Ale bolo by podľa môjho názoru nerozumné, pokiaľ je možné čerpať finančné prostriedky na túto cestu z eurofondov, nevyužiť to a dať tam peniaze zo štátneho rozpočtu. Je lepšie využiť európske peniaze aj za cenu, že to trošku dlhšie trvá a po­tom peniaze, ktoré by sme vynaložili zo štátneho rozpočtu, môžeme po­užiť na iné úseky. Ide o úseky, ktoré nespĺňajú kritériá na financovanie z eurofondov. Myslím si, že je to správny postup. Tento projekt cesty do Turčianskych Teplíc podrobne monitorujem a poslednú informá­ciu, ktorú mám od ministerstva do­pravy a Slovenskej správy ciest je, že sa vykonáva posledná fáza verej­ného obstarávania. Som rád, že je to v záverečnom štádiu a že sa práce tento rok naplno rozbehnú. Samo­zrejme, chcem zároveň upozorniť, že to bude znamenať určité obmedze­nia počas výstavby. Som však pre­svedčený, že drvivá väčšina motoris­tov to prijme s porozumením.

Dosť sa teraz hovorí o diaľnici D3. Je tam petícia, protesty. Podarí sa v dohľadnej dobe diaľnicu medzi Žilinou a Čadcou postaviť?
Diaľnica D3 je tiež v mojom hľadá­čiku. Môžem spomenúť, že v úzkej spolupráci s vtedajším ministrom Jánom Počiatkom sa nám podarilo presadiť, aby úseky D3, ktoré sa dnes stavajú, mohli byť financované z eu­rópskych fondov. To málokto vie, že D3 bola ohrozená, lebo v mnohých kritériách bola na hrane financova­teľnosti z fondov EÚ. Vymenili sme si niekoľko listov s vtedajším euro­komisárom Johannesom Hahnom, ktorý to mal vtedy na starosti. Argu­mentovali sme, že kritériá nezodpo­vedajú realite. Dokonca sa robili do­plnkové merania intenzity dopravy, ktoré potvrdili, že naozaj je to mož­né financovať z európskych peňazí. Vďaka tomu sa dnes končí úsek Ska­lité – Zwardoň – Svrčinovec a Strá­žov – Brodno. Patria medzi najná­ročnejšie úseky. Už za tejto vlády sa pokračuje, a to prednedávnom spusteného a veľmi dôležitého úse­ku Svrčinovec – Čadca. Ostávajú dva dôležité úseky: Brodno – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Na toto programovacie obdobie sú však prostriedky z fon­dov EÚ už vyčerpané. Zostáva mož­nosť použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Keďže sme ale prijali zá­kon o dlhovej brzde, za ktorý sme aj my v opozícii hlasovali, musíme ho upraviť a umožniť, aby konkrétne na infraštruktúru, ako sú cesty a diaľni­ce, bolo možné zvýšiť deficit štátne­ho rozpočtu. Pretože toto sú návrat­né financie. Keď sa postaví diaľnica, bude to znamenať nárast zamestna­nosti, väčší výber daní, ktoré sa vrá­tia do rozpočtu. To je už dnes preu­kázateľné. Ja sympatizujem s ľuďmi, ktorí rozbehli túto petičnú akciu. Nerobí sa z toho žiadna politika, ale reflektujú na súčasný stav, ktorý je v dopravných špičkách neúnosný. Budem sa snažiť presadzovať, aby sme mohli dlhovú brzdu zmeniť, ale bude potrebné nájsť konsenzus aj s opozíciou, keďže je to ústavný zá­kon. Aby bol termín dostavby, kto­rý bol posunutý z roku 2021 na rok 2026, opäť vrátený späť.

Poslanec Miroslav Beblavý pred­nedávnom prišiel s iniciatívou za zrušenie vyšších územných cel­kov. Čo si o tom myslíte? Majú dnes samosprávne kraje svoj význam?
Pán poslanec Beblavý nemá poli­tickú pamäť. Zrejme je to dané aj tým, že už prešiel niekoľkými stra­nami, a tak si asi nepamätá, čo sa v nich udialo. My však politickú pa­mäť máme. Samosprávne kraje tu vznikli na základe dohody s EÚ ako podmienka pre vstup. Bolo potrebné vytvoriť na úrovni regiónov samo­správu, aká je vo všetkých krajinách EÚ. Naše kraje nepatria medzi naj­väčšie, ale ani najmenšie spomedzi regiónov, ktorých je v EÚ viac ako 300. Môžem povedať, že sme niekde v strede. Pán poslanec Beblavý bol súčasťou strany, ktorá to vtedy pre­sadzovala a dokonca prijala aj zá­kon o vzniku samosprávnych krajov. Čiže je to z jeho strany čisto popu­lizmus, len upútať na seba pozor­nosť. Ale zároveň neponúka žiadne riešenie. Pretože nemá žiadnu zod­povednosť. Samosprávne kraje to majú ťažšie v tom, že vznikli neskôr ako obce a mestá. Ľudia si ale na ne postupne zvykajú aj napriek politic­kým atakom. Dnes už vedia identi­fikovať, čo samosprávne kraje robia a je to práve cez množstvo vecí, kto­ré sa nám podarilo urobiť. Dokonca aj také, ktoré nebol schopný urobiť ani štát. Napríklad v oblasti školstva. Štát nebol schopný urobiť reformu stredného školstva, zoptimalizovať a zredukovať sieť. My sme to doká­zali urobiť aj vďaka zodpovednosti poslancov, ktorí sa dokázali postaviť pred ľudí a vysvetliť im, že nie všet­ky školy môžu existovať. Kto by sa postaral o naše kultúrne pamiatky, domovy sociálnych služieb či stred­né školy? Štát z Bratislavy?

Argument bol, že ľudia sa so sa­mosprávnymi krajmi nestotožnili a VÚC-ky nesplnili svoj účel.
Tak potom si môžeme povedať, že ak ľudia nie sú spokojní so všetkým, čo sa v štáte deje, tak zrušme štát. Vyhlásme tu voľnú zónu EÚ, ušetrí­me 15,3 miliardy a necháme to tu, nech to voľne beží. To sú také ne­zmysly... Veď financie, ktoré dnes štát vynakladá, by musel vynakladať aj tak. A pochybujem, že by to robil efektívnejšie. Veď ako by z Bratisla­vy rozhodovali o tom, čo sa má tu v Žiline diať?

Presadili ste jednokolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov. Bolo to preto, aby sa kandidátom SMER-u ľahšie vyhrávalo?
Úmyslom bolo ušetriť finančné pro­striedky, ktoré sa na voľby vynakla­dajú. Voľby do miest, obcí a samo­správnych krajov budú v jeden a ten istý termín. Dnes je to po roku, čo zbytočne zaťažuje štátnu poklad­nicu. A k jednokolovej voľbe. Veď ak môže byť primátorom veľkého krajského mesta človek, ktorý vyhrá v jednokolových voľbách, tak prečo by nemohol byť aj predseda VÚC? Ja som bol absolútne spokojný aj s dvojkolovým systémom, dával naozaj silný mandát pre predsedu. Rovnaký mandát má však aj primá­tor veľkého krajského mesta. Hlavné mesto Bratislava má dnes asi 420-ti­síc obyvateľov. To najdôležitejšie, čo zmena zákona priniesla, je ale to, že sme spojili komunálne voľby s krajskými voľbami. Témy v rámci kampane bude možné komunikovať spoločne a vtiahnuť takto verejnosť viac do diania.

A čo Kotleba? Neumožnili ste mu takto znova vyhrať?
Voľby boli dvojkolové a Kotleba vy­hral aj tak. Možno práve jednoko­lové voľby pomôžu, že prehrá. Veď Vladimír Maňka mal v prvom kole viac hlasov ako on.

Na SMER sa v poslednej dobe zo­sypala vlna kritiky. Aj po knihe Mareka Vagoviča, ktorý odhalil mnohé veci zo zákulisia údaj­ného financovania strany. Ne­mal by podľa vás minister vnút­ra Kaliňák odstúpiť po kauze Bašternák?
Som ďaleko od toho, aby som ho­voril o predstavách autorov kníh. Ja verím v štát a všetky inštitúcie, ktoré by mali fungovať. Preto sme po revolúcii chceli, aby súdna moc, vládna a zákonodarná moc boli od­delené. Kauza Bašternák je mar­ketingovo využitá opozíciou proti našej vláde. Aj keď s našou vládou v podstate nesúvisí, pretože ak ho­voríme o potenciálnych daňových podvodoch, ktoré sa vyčítajú tomuto daňovému subjektu, tak je potreb­né pripomenúť, že prvé vratky DPH, ktoré si uplatnil, boli realizované za vlády Ivety Radičovej. Preto som rád, že prišlo aj konkrétne obvine­nie a ja sám som zvedavý, ako bude ďalej táto vec pokračovať. Teší ma, že polícia koná a je vecou vyšetro­vateľa, aby na základe relevantných podkladov vec vyšetrili a súd rozho­dol. Pre opozíciu je to priestor na to, aby nás kritizovala, čo aj maximálne využíva.

Autor: Michal Filek

Foto: archív ŽSK

|
<
September 2018
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
1 2 3 4 5 6 7
Utorok    25. September 2018
25.9.2018 09:00 | Živá knižnica s Iuventou - o inklúzii
15.9. - 31.10.2018 | Život v húfoch a húfikoch
7.9. - 26.9.2018 | Trinásta komnata
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
9 °C
9 °C
13 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod