Prednedávnom sa objavili zaručené informácie, že už viac nebudete kandidovať na funkciu predsedu kraja. Nakoniec je všetko inak. Prečo?
Sme už vo volebnom roku a úplne prirodzene sa začína diskutovať o tom, kto bude a kto nebude kandidovať. Popritom sa ukázalo, že v mediálnom prostredí sa vytvárajú mnohé zaručené a nezaručené informácie, dokonca sa spomínajú údajne oficiálne zdroje. Ja som sa vždy riadil podľa toho, čo je definitívne. Keď boli takéto informácie publikované, dal som na Facebook moje stanovisko, že budem opätovne kandidovať, aby som všetky pochybnosti rozptýlil. Podobné diskusie sú však pred voľbami normálne a ja ich tiež tak beriem. Ako predvolebný folklór.
Takže máte záujem zastávať funkciu župana už po štvrtýkrát. Prečo?
Som tu už tri volebné obdobia a môžem povedať, že funkcia predsedu samosprávneho kraja je naozaj zmysluplná. Spoločne s mojimi kolegami sa nám veľmi veľa vecí podarilo. Za všetko treba povedať, že Žilinský kraj je dnes vnímaný aj ako turistický kraj, pretože sme druhým najnavštevovanejším krajom na Slovensku. A je to dané predovšetkým naším úsilím. Žilinský kraj je zároveň najúspešnejším čerpateľom európskych fondov. Bolo to tak v minulom období a je to tak aj v súčasnosti. Prejavuje sa to v mnohých projektoch, ktoré sa nám podarilo zrealizovať. Napríklad si spomeňte, v akom stave bol Budatínsky hrad predtým, ako som nastúpil do funkcie. Keď sa na túto významnú pamiatku pozriete dnes, je vidieť, že sa podaril kus dobrej roboty. A takto by som mohol vymenovať mnoho ďalších projektov. Veľké množstvo máme ešte pripravených a pokiaľ dostanem vo voľbách dôveru, rád by som ich dotiahol a zrealizoval.
Objavili sa informácie, že SMER si objednal prieskum zvoliteľnosti niektorých kandidátov, ktorí by vás mohli vo funkcii vymeniť. Je to tak? Čo vám vyšlo?
Každá strana má svoju stratégiu a keby ste sa spýtali iných strán, pravdepodobne by vám tiež svoje interné veci neprezradili. Naša strana je veľká, máme zodpovednosť za vládnutie v rámci koalície, a tak prirodzene bežia aj u nás všetky procesy, ktoré nám pomáhajú zmonitorovať a podchytiť nálady, ktoré sa v spoločnosti dejú.
To znamená, že interný prieskum ukázal, že sa nenašiel vhodnejší kandidát na funkciu predsedu ako ste vy a že vás teda nemá v SMER-e kto nahradiť.
Nie, to by som takto určite nepovedal. Vo vnútri strany sa snažíme prihliadať na rôzne okolnosti.
Vnímate to aj ako veľkú zodpovednosť, že povinnosť vyhrať bude opäť na vašich pleciach? Necítite už po tých rokoch určitú únavu alebo vyhorenie?
Je pravda, že toto je funkcia, ktorá si vyžaduje veľké nasadenie. Avšak ja som vďačný za to, že mám okolo seba veľa odborníkov, spolupracovníkov a organizácií, s ktorými vieme zmysluplne spolupracovať. Nech robíte hocijaké zamestnanie, tak v každom človek musí nachádzať motiváciu. A ja ju práve v tejto práci nachádzam. A aj vďaka spätnej väzbe, ktorú dostávam od ľudí, keď chodím po kraji. Prirodzene, že nie všetko je ideálne. Máme mnoho vecí, s ktorými sa boríme. Všetko robíme v rámci našich možností a veľmi pozorne počúvame, vyhodnocujeme a snažíme sa na to reflektovať.
Prednedávnom sme uverejnili rozhovor s kandidátom Petrom Cibulkom. Ten vám vyčítal, že sa nestaráte o ľudí, ale presadzujete viac záujmy strany SMER. Je to tak?
Nebudem komentovať vyjadrenia kandidáta. Ja sám za seba môžem povedať, že za nami je vidieť výsledky. To je podľa mňa dôležité. Prirodzene, teraz sa bude objavovať veľa kritikov. Pred voľbami to tak je vždy. Ide len o to, či je to konštruktívne alebo deštruktívne s cieľom diskreditovať našu prácu. Za všetkým, čo robíme, je množstvo energie. Nie vždy sa všetko podarí. Ale máme výsledky, ktoré hovoria jasnou rečou, že ŽSK patrí spomedzi samosprávnych krajov medzi lídrov v mnohých oblastiach. Toto je pre mňa najdôležitejšie. A či uprednostňujem stranu SMER pred občanmi? Práve naopak, niekedy som až prekvapený, že ľudia ma viac vnímajú ako župana a ani nevedia o tom, že som SMER-ák. To je pre mňa prekvapením, pristupujem k tomu s pokorou a som za to vďačný.
Peter Cibulka uviedol aj jeden konkrétny príklad. Tým je cesta do Banskej Bystrice, ktorá je ako tankodróm. To sa vám vraj za tie roky nepodarilo vyriešiť.
Pán Cibulka asi nevie, že táto cesta nie je v kompetencii Žilinského samosprávneho kraja. No napriek tomu, že cesty I. triedy nie sú krajské, ale štátne, tak môj záujem je zameraný aj na ňu. Snažím sa konštruktívne tlačiť na vládu, aby výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií pokračovala ďalej. Pripravujeme niekoľko krokov. Problémom je nedostatok financií, ak opomenieme technické problémy. Tento úsek cesty I. triedy patrí štátu, napriek tomu je súčasťou cestnej siete, na ktorú sa napájajú naše cesty. Tie sú preťažované práve preto, že cez ne prechádzajú kamióny. Keďže ide o veľký objem finančných prostriedkov a tie bolo potrebné nájsť, po dohode so štátom sme ich našli v operačnom programe doprava. V rámci týchto eurofondov to však určitú dobu trvá a nedá sa to urýchliť. Ale bolo by podľa môjho názoru nerozumné, pokiaľ je možné čerpať finančné prostriedky na túto cestu z eurofondov, nevyužiť to a dať tam peniaze zo štátneho rozpočtu. Je lepšie využiť európske peniaze aj za cenu, že to trošku dlhšie trvá a potom peniaze, ktoré by sme vynaložili zo štátneho rozpočtu, môžeme použiť na iné úseky. Ide o úseky, ktoré nespĺňajú kritériá na financovanie z eurofondov. Myslím si, že je to správny postup. Tento projekt cesty do Turčianskych Teplíc podrobne monitorujem a poslednú informáciu, ktorú mám od ministerstva dopravy a Slovenskej správy ciest je, že sa vykonáva posledná fáza verejného obstarávania. Som rád, že je to v záverečnom štádiu a že sa práce tento rok naplno rozbehnú. Samozrejme, chcem zároveň upozorniť, že to bude znamenať určité obmedzenia počas výstavby. Som však presvedčený, že drvivá väčšina motoristov to prijme s porozumením.
Dosť sa teraz hovorí o diaľnici D3. Je tam petícia, protesty. Podarí sa v dohľadnej dobe diaľnicu medzi Žilinou a Čadcou postaviť?
Diaľnica D3 je tiež v mojom hľadáčiku. Môžem spomenúť, že v úzkej spolupráci s vtedajším ministrom Jánom Počiatkom sa nám podarilo presadiť, aby úseky D3, ktoré sa dnes stavajú, mohli byť financované z európskych fondov. To málokto vie, že D3 bola ohrozená, lebo v mnohých kritériách bola na hrane financovateľnosti z fondov EÚ. Vymenili sme si niekoľko listov s vtedajším eurokomisárom Johannesom Hahnom, ktorý to mal vtedy na starosti. Argumentovali sme, že kritériá nezodpovedajú realite. Dokonca sa robili doplnkové merania intenzity dopravy, ktoré potvrdili, že naozaj je to možné financovať z európskych peňazí. Vďaka tomu sa dnes končí úsek Skalité – Zwardoň – Svrčinovec a Strážov – Brodno. Patria medzi najnáročnejšie úseky. Už za tejto vlády sa pokračuje, a to prednedávnom spusteného a veľmi dôležitého úseku Svrčinovec – Čadca. Ostávajú dva dôležité úseky: Brodno – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Na toto programovacie obdobie sú však prostriedky z fondov EÚ už vyčerpané. Zostáva možnosť použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Keďže sme ale prijali zákon o dlhovej brzde, za ktorý sme aj my v opozícii hlasovali, musíme ho upraviť a umožniť, aby konkrétne na infraštruktúru, ako sú cesty a diaľnice, bolo možné zvýšiť deficit štátneho rozpočtu. Pretože toto sú návratné financie. Keď sa postaví diaľnica, bude to znamenať nárast zamestnanosti, väčší výber daní, ktoré sa vrátia do rozpočtu. To je už dnes preukázateľné. Ja sympatizujem s ľuďmi, ktorí rozbehli túto petičnú akciu. Nerobí sa z toho žiadna politika, ale reflektujú na súčasný stav, ktorý je v dopravných špičkách neúnosný. Budem sa snažiť presadzovať, aby sme mohli dlhovú brzdu zmeniť, ale bude potrebné nájsť konsenzus aj s opozíciou, keďže je to ústavný zákon. Aby bol termín dostavby, ktorý bol posunutý z roku 2021 na rok 2026, opäť vrátený späť.
Poslanec Miroslav Beblavý prednedávnom prišiel s iniciatívou za zrušenie vyšších územných celkov. Čo si o tom myslíte? Majú dnes samosprávne kraje svoj význam?
Pán poslanec Beblavý nemá politickú pamäť. Zrejme je to dané aj tým, že už prešiel niekoľkými stranami, a tak si asi nepamätá, čo sa v nich udialo. My však politickú pamäť máme. Samosprávne kraje tu vznikli na základe dohody s EÚ ako podmienka pre vstup. Bolo potrebné vytvoriť na úrovni regiónov samosprávu, aká je vo všetkých krajinách EÚ. Naše kraje nepatria medzi najväčšie, ale ani najmenšie spomedzi regiónov, ktorých je v EÚ viac ako 300. Môžem povedať, že sme niekde v strede. Pán poslanec Beblavý bol súčasťou strany, ktorá to vtedy presadzovala a dokonca prijala aj zákon o vzniku samosprávnych krajov. Čiže je to z jeho strany čisto populizmus, len upútať na seba pozornosť. Ale zároveň neponúka žiadne riešenie. Pretože nemá žiadnu zodpovednosť. Samosprávne kraje to majú ťažšie v tom, že vznikli neskôr ako obce a mestá. Ľudia si ale na ne postupne zvykajú aj napriek politickým atakom. Dnes už vedia identifikovať, čo samosprávne kraje robia a je to práve cez množstvo vecí, ktoré sa nám podarilo urobiť. Dokonca aj také, ktoré nebol schopný urobiť ani štát. Napríklad v oblasti školstva. Štát nebol schopný urobiť reformu stredného školstva, zoptimalizovať a zredukovať sieť. My sme to dokázali urobiť aj vďaka zodpovednosti poslancov, ktorí sa dokázali postaviť pred ľudí a vysvetliť im, že nie všetky školy môžu existovať. Kto by sa postaral o naše kultúrne pamiatky, domovy sociálnych služieb či stredné školy? Štát z Bratislavy?
Argument bol, že ľudia sa so samosprávnymi krajmi nestotožnili a VÚC-ky nesplnili svoj účel.
Tak potom si môžeme povedať, že ak ľudia nie sú spokojní so všetkým, čo sa v štáte deje, tak zrušme štát. Vyhlásme tu voľnú zónu EÚ, ušetríme 15,3 miliardy a necháme to tu, nech to voľne beží. To sú také nezmysly... Veď financie, ktoré dnes štát vynakladá, by musel vynakladať aj tak. A pochybujem, že by to robil efektívnejšie. Veď ako by z Bratislavy rozhodovali o tom, čo sa má tu v Žiline diať?
Presadili ste jednokolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov. Bolo to preto, aby sa kandidátom SMER-u ľahšie vyhrávalo?
Úmyslom bolo ušetriť finančné prostriedky, ktoré sa na voľby vynakladajú. Voľby do miest, obcí a samosprávnych krajov budú v jeden a ten istý termín. Dnes je to po roku, čo zbytočne zaťažuje štátnu pokladnicu. A k jednokolovej voľbe. Veď ak môže byť primátorom veľkého krajského mesta človek, ktorý vyhrá v jednokolových voľbách, tak prečo by nemohol byť aj predseda VÚC? Ja som bol absolútne spokojný aj s dvojkolovým systémom, dával naozaj silný mandát pre predsedu. Rovnaký mandát má však aj primátor veľkého krajského mesta. Hlavné mesto Bratislava má dnes asi 420-tisíc obyvateľov. To najdôležitejšie, čo zmena zákona priniesla, je ale to, že sme spojili komunálne voľby s krajskými voľbami. Témy v rámci kampane bude možné komunikovať spoločne a vtiahnuť takto verejnosť viac do diania.
A čo Kotleba? Neumožnili ste mu takto znova vyhrať?
Voľby boli dvojkolové a Kotleba vyhral aj tak. Možno práve jednokolové voľby pomôžu, že prehrá. Veď Vladimír Maňka mal v prvom kole viac hlasov ako on.
Na SMER sa v poslednej dobe zosypala vlna kritiky. Aj po knihe Mareka Vagoviča, ktorý odhalil mnohé veci zo zákulisia údajného financovania strany. Nemal by podľa vás minister vnútra Kaliňák odstúpiť po kauze Bašternák?
Som ďaleko od toho, aby som hovoril o predstavách autorov kníh. Ja verím v štát a všetky inštitúcie, ktoré by mali fungovať. Preto sme po revolúcii chceli, aby súdna moc, vládna a zákonodarná moc boli oddelené. Kauza Bašternák je marketingovo využitá opozíciou proti našej vláde. Aj keď s našou vládou v podstate nesúvisí, pretože ak hovoríme o potenciálnych daňových podvodoch, ktoré sa vyčítajú tomuto daňovému subjektu, tak je potrebné pripomenúť, že prvé vratky DPH, ktoré si uplatnil, boli realizované za vlády Ivety Radičovej. Preto som rád, že prišlo aj konkrétne obvinenie a ja sám som zvedavý, ako bude ďalej táto vec pokračovať. Teší ma, že polícia koná a je vecou vyšetrovateľa, aby na základe relevantných podkladov vec vyšetrili a súd rozhodol. Pre opozíciu je to priestor na to, aby nás kritizovala, čo aj maximálne využíva.
