Kaplnka a oddychová zóna sú v súčasnosti spoločne ohradené. Vlastnú kaplnku projektoval v roku 1928 vtedy mladý architekt František Eduard Bednárik (11. septembra 1902, Bystřice pod Hostýnom – 16. februára 1960, Žilina). Do Žiliny prišiel v roku 1925, projektoval i staval vlastnou stavebnou firmou mnohé významné stavby, niektoré spolu so švagrom arch. Ferdinandom Čapkom.
Medzi ich projekty patrí i budova železničnej stanice, Elektrární, Gymnázium na Veľkej okružnej a mnohé ďalšie stavby aj mimo Žiliny. Bol aj súdnym znalcom a majiteľom kameňolomu Dubná Skala pri Vrútkach i riaditeľom Varínskeho asfaltového ťažiarstva, čo bol lom pri železničnej stanici Strečno – Nezbudská Lúčka, kde sa ťažil dolomitový štrk s prímesou asfaltu.
VZOSTUPY AJ PÁDY
Už v 18. storočí mali Žilinčania v priestore Chrasť kaplnku, ktorú vybudovali s finančnou pomocou žilinského mešťana Makkera. Popri kaplnke viedla aj cesta pútnikov do Višňového, ktoré je pútnickým miestom katolíkov už vyše 300 rokov. O schválenie výstavby novej kaplnky požiadal rímskokatolícky farský úrad v Žiline 6. júna 1929 Biskupský úrad v Nitre. Sumu 70-tisíc Kč na stavbu zložili veriaci v zbierke, ako aj 2000 Kč na udržovanie kaplnky. Celkové náklady na stavbu boli 100 000 Kč.
Kaplnka bola venovaná aj obetiam 1. svetovej vojny. Projekt stavby vypracoval architekt František Eduard Bednárik v roku 1928. Stavbu schválil 2. septembra 1929 Okresný úrad v Žiline a bola dokončená v roku 1930. Kaplnka sa využívala nielen na príležitostné modlenie návštevníkov lesoparku, ale aj na sobáše. Najmä po ukončení vojny v roku 1945 sa tu sobášilo mnoho mladých dvojíc, pretože viacerí chudobnejší nemali dostatok peňazí na „lepšie“ biele svadobné šaty, a tak im cirkev umožnila sobáše mimo mesta.
Po roku 1949 sa kaplnka nevyužívala a postupne spustla.
PRINAVRÁTENIE DO ŽIVOTA
Zmenou pomerov po roku 1990 sa opäť začala využívať a v roku 1991 ju farnosť Žilina dala rekonštruovať. Opätovne ju uviedli do života 15. septembra 1991 a slúžila sa tu prvá svätá omša, ktorú celebroval správca žilinskej farnosti Jozef Noga. Účinkovala pritom aj železničiarska dychovka. Celkový náklad na rekonštrukciu bol 62 624,85 Kčs. Kaplnka v súčasnosti patrí farnosti Vlčince.
PREDLOHOU JEJ BOLA KRÍŽOVÁ CESTA V SUSEDNOM ČESKU
Napriek tomu, že o kaplnke vedia mnohí Žilinčania, nie sú známe niektoré fakty o vlastnej stavbe a interiéri. Po prvýkrát predkladáme čitateľom popis jednotlivých častí kaplnky a viac informácií o autoroch diel, ktoré sú súčasťou kaplnky.
Zaujímavá je predovšetkým predloha, ktorou sa František E. Bednárik inšpiroval pri tvorbe projektu kaplnky. Vyrastal v moravskom mestečku Bystřice pod Hostýnom, kde jeho otec – murársky majster – sa zúčastnil výstavby krížovej cesty v pútnickom mieste Hostýn. Táto cesta so začiatkom na ľavej strane Baziliky Nanebovzatia Panny Márie je dielom slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý sa inšpiroval tradíciami valašských ľudových stavieb a v súčasnosti nesie aj jeho– Křížová cesta Dušana Jurkoviče.
Z porovnania kaplnky v Chrastí i Hostýna je zreteľná ich podobnosť, ba zhoda. Za upozornenie na tento fakt ďakujeme Zuzane Grúňovej, ktorá obidve stavby spracováva vo svojej štúdii. Maľby v Hostýne realizoval významný český maliar Joža Uprka, zachovala sa len jeho mozaika číslo XIII. Nové mozaikové obrazy I až XII na stavbách v Hostýne vytvorili v rokoch 1912 až 1933 Jano Köhler (1873 – 1941) a podnik RAKO.
Práve Jano Köhler pri vstupe do kaplnky v Žiline vytvoril dve mozaiky – vľavo sv. Františka Xaverského a vpravo sv. Tomáša apoštola. Na obidvoch mozaikách sú skratky jeho mena J. KOE, na jednej i skratka roku vytvorenia diela – (19) 31 a skratka podniku RAKO.
V kaplnke sa nachádza mramorová socha Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža, ktorú vyhotovil v r. 1930 sochár František Jeništa z Bystřice pod Hostýnom. Sochu do kaplnky kúpila za 7000 Kč vdova pani Chládecká.
Vlastná kaplnka má vstupnú nezastavanú časť so štyrmi schodíkmi a vnútornú časť uzavretú dverami. Vo vnútri kaplnky sa nachádzajú na ľavej i pravej strane tri vitrážové okná s motívmi z Biblie. Autor na nich nie je uvedený, predpokladá sa, že ich vyhotovil tiež akademický maliar Jano Köhler.
Kaplnka je v súčasnosti využívaná veriacimi, pristavujú sa pri nej mnohí návštevníci mestského lesa a je zároveň súčasťou oddychového areálu a detského parku.
