Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. február 2018 | Roman, Romana

Z regiónu

Každý je zvedavý na jedinečnosť ženskej rockovej kapely

Je ich päť. Milujú rock. Počúvajú rock. A nielenže ho milujú a počúvajú, ony ho aj hrajú a získavajú zaň ocenenia. Hovoria si Wasted Strings.

06.11.2017 | 13:04

Wasted Strings alebo v preklade Premrha­né struny je dievčen­ská rocková kapela zo Žiliny. Na svojom konte majú je­den album a niekoľko videoklipov. Najnovšie chystajú nové CD. Na pódiu už zažili všeličo. Od výkri­kov „ukáž kozy“ až po uznanlivé prikyvovanie hlavou. Viac už však v rozhovore.

Aká je vaša súčasná zostava? Zmenilo sa niečo v priebehu ro­kov, odkedy ste vznikli?
Ani neviem, kde začať. V roku 2013, po vydaní albumu Walk, odišla gi­taristka Alice. Hrali sme polroka vo štvorici. Prišla gitaristka Valentína, s ktorou hráme doteraz. Kapela sa posunula vpred. Asi dva roky sme hrali v takejto zostave: Mary na base, Zuzka na bicích, Nika a Tina gitary a Lucy spev. Naša Nika avšak bola prijatá do Rakúska študovať tanec, v ktorom vyniká. To zname­nalo odchod z kapely. Veľmi ťažko sme to niesli a museli si zvyknúť, bola našou veľkou energiou. Hľa­dali sme novú posilu a na polroka sa u nás zastavila Stanka. Veľmi sme sa neposunuli, možno sme si nerozumeli a rozhodli sa, že osta­neme ako štvorica, avšak spoznali sme Maťu. Maťa priniesla kapele nový nádych a veľkú energiu. Veľ­mi si rozumieme, zapadla doslova a dopísmena. Je skvelá a jej „chtíč“ nás opäť raz posúva ďalej. Ako pä­tica opäť tvoríme nové a lepšie veci a tešíme sa, keď ich vypustíme von.

Stále hráte najmä rock?
Najnovším pomenovaním nášho štýlu bol punk´n´roll. Stále sme niekde medzi rock´n´rollom, roc­kom, punkom, grungeom, stačí jednoducho rock.

Rozmýšľali ste nad tým, že by ste skúsili hrať trochu komerč­nejší štýl, ako napríklad pop?
O takom niečom vedieme diskusie. Avšak nikdy žiadna z nás nepove­dala ešte popu áno. Komerčný pop nie je pre nás to pravé orechové. Ostávame verné rocku.

Na svojom konte už máte jeden album – Walk. Vyšiel ešte kon­com roka 2013. Ako sa ujal?
Aj keď my s ním nie sme veľmi spo­kojné, ujal sa dobre. Boli sme veľmi mladé a teraz tvoríme určite kvalit­nejšie a lepšie veci, ktoré sme zatiaľ na album nedali, ale plánujeme dať.

Pracujete na ďalšom albume?
Áno, nejaké veci už máme nahra­té, sú dokonca v éteri, nejaké ešte tvoríme, a to všetko pôjde na jed­no CD.

Kedysi ste hovorili, že spievate iba v angličtine. Na svojom kon­te však už máte aj pieseň v slo­venskom jazyku – Vôňa bozkov. Čo vás k nej motivovalo? Nie je ťažšie spievať v rodnom jazyku v tomto štýle? Skúsite aj ďalšie piesne v slovenčine?
Jednoznačne je jednoduchšia an­gličtina. V slovenčine je to náročné. Ale Vôňa bozkov, tam to naozaj vy­šlo. Dokopali nás možno fanúšiko­via, ktorí chceli od nás aspoň jednu slovenskú, ba dokonca len slovenské pesničky. Avšak predsa nám to znie lepšie v angličtine. Vôňa je takou na­šou slovenskou čerešničkou. Text sa naozaj podaril a dokonca niekedy ani neregistrujeme, že je po slovensky.

Ako často sa spolu stretávate a trénujete?
Snažíme sa čo najviac, ako sa len dá. Avšak práca, škola, veď viete. Času je málo, ale keď človeka nie­čo baví a chce sa tomu koníčku venovať, čas si vždy vie nájsť a nik mi nemôže tvrdiť, že to tak nie je. Pravidelne skúšame každý víkend, počas letných prázdnin dokonca aj dva- až trikrát za týždeň.

Čo robíte, keď práve nehráte?
Keď nehráme, tak kecáme, nieke­dy kecáme viac ako hráme, veľmi si rozumieme, rady spolu trávime čas. Zabávame sa, chodíme von, máme sa rady. Dúfame, že nám to ešte dlho vydrží. Ale aj tak najrad­šej hráme.

Wasted Strings alebo Premrha­né struny. Koľko strún ste pre­mrhali na svojich nástrojoch, odkedy hráte? Rátate to?
A práve v tom je náš názov. Sna­žíme sa strunami nemrhať a vždy, keď sa ich dotkneme, chceme, aby to malo zmysel a aby z toho vzniklo niečo, čo bude zmysluplné a prínosné. Strún sme zničili urči­te stovky, ale nepremrhali sme ani jednu jedinú.

Ste samé dievčatá. Tie sa zvyk­nú medzi sebou často hádať, intrigovať. Ako to zvládate vy? Mávate občas „ponorkovú chorobu“?
Päť báb a každý sa čuduje, ako mô­žeme tak dlho spolu držať. Možné to naozaj je. Držíme spolu už od roku 2010. Aj keď sa zostavička trošku mení, nie je to zapríčine­né práve intrigami a hádkami, ale inými povinnosťami. Jasné, že si občas lezieme na nervy, poškriepi­me sa, dokonca možno máme aj tú ponorku, ale dôležité je, že sme neprestali držať spolu. Máme sa rady a nedopustíme na seba. Asi si to ani bez spoločného ducha na­šej kapely už nevieme predstaviť. Dokonca mužské kapely sa hádajú viac ako my a rozpadávajú sa prá­ve kvôli hádkam.

Keď príde na to, kvôli čomu sa zvyknete najviac pohádať?
Ťažká otázka, nie sú to doslo­va hádky, možno len drobné vý­meny názorov, ale nekričíme po sebe. A keď už sa ženy poškriepia, tak naozaj len pre nejaké drobné hlúposti. Je samozrejmosť, že nie každej z nás sa bude páčiť ten istý chlap! Či áno? (smiech)

Pred dvomi rokmi ste boli na súťaži kapiel Queen of the Rock a skončili ste na 2. mieste. Čo hovoríte na tento svoj úspech?
Asi náš najväčší úspech. Bol to úžasný pocit tromfnúť tie všetky inštrumentálne nadupané kapely, s väčšími skúsenosťami… Ale vy­šlo to. Nečakali sme taký úspech. Neverili sme, že sme sa odbornej porote naozaj tak páčili. Možno je tam práve tá jedna výhoda. Sme ženy. Dali sme zo seba všetko, toľko energie, nasadenia, odhod­lania… Ženská kapela sa len tak nevidí. Ohúrili sme porotu svojou ženskosťou a, samozrejme, aj hud­bou. Víťazstvo nám ukázalo, že to naozaj nie je len strata času, že to naozaj stojí za to. Že to, čo robíme, má zmysel, že sme dobré, že hráme dobre. Súťaž nám dodala sebave­domie a chuť hrávať ešte viac.

Ste ženy – rockové kapely väč­šinou tvoria muži. Ako vás vní­majú muži (myslím v rámci konkurencie), že ste ženy roc­kerky? Nebývate podceňované, diskriminované?
Veď práve. Už len berieme na pó­diu do rúk gitary a už počujeme od mužov všelijaké posmešky. Baby? A ony vedia hrať? No to sme zve­daví, haha… Po koncerte ostáva­jú v nemom úžase. Prichádzajú a chvália nás, dohadzujú koncer­ty… Je to celkom zábava. Po toľ­kých koncertoch sme si už zvykli asi na všetko, aj na „ukáž kozy“. Je mnoho mužských kapiel, ale kaž­dý je zvedavý na jedinečnosť žen­skej rockovej kapely.

Ako vás vníma publikum? Kto sa na vašich koncertoch baví viac? Muži alebo ženy?
Jednoznačná odpoveď, muži. Ne­vedia sa vynadívať. Ženy zvyknú byť žiarlivé.

Máte pieseň, ktorú musí­te zahrať na každom svojom koncerte?
Viacero našich piesní hrávame na každom koncerte, bola aj taká, ktorú si ľudia často pýtali, každá z nás má inú tú svoju naj. Niekto­ré piesne hrávame radšej, niektoré nám možno už idú krkom.

Keď idete na koncert, kto vám pomáha naložiť aparatúru do auta a potom ju vyniesť na pó­dium? Máte nejakého „chlapca pre všetko“?
Keďže sme baby, nám sa veľmi ťažko nosia kombá a podobne. Preto sú chlapi našou potrebou. Väčšinou si to „zlíznu“ práve tí naši chlapi – otcovia, frajeri.

Spevákom – mužom hádžu na pódium fanúšičky podprsen­ky, popr. si pýtajú podpisy na podprsenky, na prsia... Ale čo hádžu vám? Ako je to u vás?
Do nás, našťastie, nehádžu nič. Podpisy rozdávame väčšinou po koncerte, fotíme sa, rozprávame sa. Podpisy dávame na podpiskarty, na CD, na ruky a rôzne iné časti tela, dokonca aj na zadok (smiech).

Aký máte najkurióznejší záži­tok z koncertu?
Nevieme si vybaviť ten naj. Bolo ich už určite veľa. Blázniví fanúši­kovia, zaujímavé akcie, noví ľudia, zážitky z cestovania, stretnutia so známymi osobnosťami… Bolo toho mnoho. A bolo to super. Ale spo­meniem jeden, pre basáčku – šofé­rku Mary asi najhrozivejší a pre nás najlepší zážitok. V strede cesty sa nám zablokovala dodávka. Pršalo, dali sme si reflexné vesty a volali pomoc. Dokonca nám jeden šiale­nec autom prešiel výstražný troju­holník. Až nám zastavil jeden milý pán, aby nám pomohol dodávku odtiahnuť na kraj cesty. Potom nám prišla na pomoc snáď celá de­legácia. Rodičia a odťahová služba, v ktorej sedel skvelý pán a odtiahol nás až domov. Bol to super zážitok viezť sa v aute, ktoré ťahá odťahov­ka. Všetko ale dobre dopadlo. Aj ďakovný list sme poslali. A priamo na pódiu, každým úžasným zážitkom bol koncert, kde sa ľudia bavili pri našej hudbe, tancovali, skákali, tlieskali a dodá­vali nám toľko energie, koľko sme nikde inde neprijali. Len na pódiu.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív WS

|
<
Február 2018
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
Piatok    23. Február 2018
23.2.2018 19:00 | Ples Oravcov 2018
16.2. - 9.3.2018 | Pod piatimi kruhmi
19.2. 18:00 - 23.2.2018 | Prázdninové pozorovanie oblohy
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
-1 °C
-7 °C
-13 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod