Smútok a slzy. To bola primárna reakcia fanúšikov po vyradení MŠK Žilina z pohárovej Európy. Keď však bolesť na druhý deň prebolela, zostali holé fakty. Tie podstatné sú dva plus jeden. Mladé mužstvo je obrovskou nádejou do budúcnosti, no na zvrat v zápase a tým pádom aj na postup, zatiaľ nemalo. To sú tie dva. Plus k tomu sa pridáva vlažné publikum. Ich kombinácia znamenala,že na výraznejšie presadenie sa v Európe si budeme musieť aspoň rok počkať. Rozmeňme si to na drobné. V zostave sa objavili chlapci na čele so 17-ročným Denisom Vavrom, ktorý zažil pohárový debut a nesklamal. V súbojoch skúseným útočníkom súpera stačil. Bolo na ňom badať nervozitu, keď kazil ľahké prihrávky, ale výraznejšiu chybu neurobil. Celkový dojem zanechal výborný. Jakub Paur tentoraz nemal svoj deň, ale bojoval. Zato Michal Škvarka a Jaroslav Mihalík boli tými, ktorí takmer vykresali postupovú nádej. Na oboch bolo vidieť obrovskú túžbu zápas vyhrať. To je prísľub do budúcnosti.
Na skupinovú fázu to však tento rok ešte nebolo. Jednoducho preto, že chalanom chýbali skúsenosti. O rok či dva ich mať budú. A pribudnú k nim ďalší – Škriniar, Zuziak, Žilák, Čmelík, Kadlec, Káčer, Slaninka... Tréner Adrián Guľa podpísal zmluvu na päť rokov. Ak sa tento tím nerozpadne, tak je predpoklad, že na konci päťročnice uvidíme Žilinu v skupine Champions League. Ale je tu ešte ten plus jeden faktor. A tým sú diváci. Bohužiaľ, proti Rijeke boli práve oni najslabším článkom súkolia. Keď futbalisti potrebovali po inkasovanom góle impulz z hľadiska, ten neprišiel, hoci na zvrat zostávalo ešte dostatok času. Nuž, tak, ako musia dozrieť futbalisti, musia aj fanúšikovia. Keď sa tak stane, Žilina sa stane futbalovým mestom a všetci sa spoločne dočkáme veľkých úspechov. Možno už o rok. Nádej je veľká.
Michal Filek
