Žilinský Večerník

19. jún 2024 | Alfréd
| 26°C

Kultúra

Kristína Hermanová: Ak sa chceme starať o pamiatky, musíme vedieť, že ich máme

Téma záchrany architektonických pamiatok bola Kristíne Hermanovej vždy blízka. Priblížila nám projekt Revízia, ktorým chce spoločne so svojimi kolegami Michalom Chudíkom a fotografom Marekom Jančúchom upozorniť na umelecké diela v architektúre a vo verejnom priestore Žiliny. Aj napriek tomu, že majú svoju hodnotu, mnohé sú v zlom stave, viaceré sa, bohužiaľ, nezachovali.

19.08.2023 | 11:25

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo revízia znamená kontrola, skúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy. Pre Kristínu a Michala to však znamená hrabanie sa v archívoch, objavovanie a zároveň vízia, že ich mravčia práca bude mať význam a možno raz aj pokračovanie. Projekt Revízia funguje pod záštitou Považskej galérie umenia v Žiline. Výskumný tím robí súpis všetkých existujúcich diel vo verejnom priestore, ktoré vznikli po roku 1945.

 

VŠETKO SA ZAČÍNA V ARCHÍVE

Koordinátorka projektu, kunsthistorička Kristína Hermanová sa pred rokom pri realizácii výstavy Dva príbehy: Machnáč a Merina zoznámila so Sabinou Jankovičovou, ktorá robila prvý takýto súpis na Slovensku. Bol pre mesto Bratislava. „Sabiny som sa pýtala, kde začať a ona mi poslala 312-stranový obsah archívnych materiálov, ktoré sú v Bratislave. Z toho som si spravila zoznam a odpísala čísla škatúľ, v ktorých sú záznamy o jednotlivých dielach. Podľa toho zoznamu teraz chodíme do archívu,“ približuje prvé kroky výskumu Kristína.

Začínajú teda v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, ktorý prebral materiály Slovenského fondu výtvarných umení (SFVU). Tu si prepíšu a fotia údaje, čo a kde v Žiline majú hľadať (plastika, mozaika, reliéf...). Dozvedia sa minimálne o veľkosti a technike, akou bolo dielo zhotovené a použitý materiál. Problémom bývajú pôvodné názvy inštitúcií, v ktorých sa pamiatky nachádzajú a ktoré sami nepoznajú. Vtedy sa obracajú na starších obyvateľov, pamätníkov – tí im poradia, ktorá budova to v súčasnosti je. Niekedy je zbúraná a v takom prípade sa pátranie po pamiatke končí. „Mnohé archívne záznamy sú bez fotografií. Najkrajšie momenty sú, keď objavíme dielo, o ktorom sme len tušili, že by mohlo ešte existovať, a nevieme ako vyzerá. Stalo sa nám to v budove Slovenskej sporiteľne na ulici Antona Bernoláka. Mali sme informáciu, že by tu mala byť v átriu mozaika od Fera Kráľa. Netušili sme, kde tu nejaké átrium je, do budovy sme išli na dvakrát dvoma rôznymi vchodmi. Keď už to vyzeralo, že nič nenájdeme, všade boli sadrokartóny a kazetové stropy, tak som v odraze skla zbadala mozaiku. A toto vie naozaj veľmi potešiť.“ Podobným spôsobom našli dielo Zdenka Horeckého v budove Váhostavu. Sám autor si myslel, že dielo už neexistuje. „Je to obrovský sklenený reliéf znázorňujúci vodu, má modrú farbu, a keď naň svieti slnko, vyzerá krásne. Pre mňa osobne je tento reliéf asi najhodnotnejším objavom a jeho záchranu vidím reálne.“

Kristína a Michal sa teraz snažia skontaktovať s majiteľom budovy, aby ho upozornili na hodnotu diela a apelovali na jeho zachovanie.


Kristína Hermanová a Michal Chudík pri výskume v archíve.
 
Nájdenie mozaiky F. Kráľa v budove sporiteľne.
 
Reliéf z Váhostavu, autorom je Zdeno Horecký.



 

KAŽDÉ OBDOBIE MÁ ČARO

Informácie o dielach, ktoré vznikli ako verejná zákazka v 60. až 80. rokoch, čerpajú z archívu. Tie z 90. rokov až po súčasnosť sú evidované v Žilinskej kronike. Trochu záhadou ostávajú diela zo 40. a 50. rokov, veľa sa o nich nevie. „Takým je napríklad socha hasiča pred Okresným riaditeľstvom HaZZ v Žiline. Vieme, kto je autor, ale zaujímalo by nás, prečo vznikla iniciatíva spraviť hasičom sochu, lebo je to atypické. Takisto v nemocnici je na jednej budove plastika asi z 80. rokov, o ktorej nemáme záznamy. Sme v kontakte s vedením nemocnice a snažíme sa dopátrať ešte ďalšie diela, ktoré by tu mali byť umiestnené,“ uvádza koordinátorka projektu.

V súčasnosti sa v našom meste veľa monumentálnych diel nerealizuje, aj keď na tvorbu vo verejnom priestore je potenciál. „Po roku 1965 sa do stavebného zákona dostala takzvaná Hlava V. Bola to úprava, ktorá určovala povinnosť vyčleniť časť rozpočtu verejných stavieb (percentuálne určené spoločenským významom stavby) na výtvarné umelecké diela umiestnené vo vnútri alebo v okolí stavby. V tomto období vidíme najviac realizácií diel prakticky v každej verejnej budove. Po revolúcii potom v Žiline vznikali monumentálne realizácie počas primátorovania Jána Slotu, ktorý výberom vhodných historických osobností a budovaním ich sôch presadzoval národné hodnoty.  Vďaka nemu máme jazdeckú sochu Hurbana, súsošie Cyrila a Metoda, sochu Štúra, Hlinku, Bernoláka, a Štefánika. Takmer všetky sú od sochára Ladislava Beráka. Niekto hovorí, že za Slotu sa aspoň niečo robilo a že je to lepšie ako nič, no nie som si tým úplne istá,“ konštatuje Kristína Hermanová.

 

DETEKTÍVI HĽADAJÚCI UMENIE

Realizátori projektu majú aj zoznam diel, ktoré by mali existovať, ale nie vždy je jednoduché dostať sa do budovy, v ktorej sú nainštalované. Cenia si pomoc verejnosti: „Kontaktujú nás aj ľudia v snahe pomôcť bližšie objasniť vznik niektorých diel. Správcovia budov sú výborné zdroje alebo aj zamestnanci, ktorí sú na svojom pracovisku stabilne 30 – 40 rokov. Od nich dostávame najcennejšie informácie. Cez sociálne siete plánujeme zverejniť pamiatky, o ktorých budeme mať minimum záznamov, aby sa zapojili všetky žilinské hlavy, ktoré by nám mohli pomôcť dozvedieť sa o tých dielach viac.“ Niekedy ich do budov odmietnu pustiť vrátnici, ale aspoň poskytnú kontakt na správcu alebo majiteľa budovy a v konečnom dôsledku sa dostanú všade.

Diela vraj najviac poničila ľudská ľahostajnosť, pretože sa dali presunúť. To je ale finančne náročné a treba sa dohadovať aj o tom, či každé dielo za to stojí. „Pre nás je dôležitý terénny výskum, fyzicky prísť na miesto a pozerať sa okolo seba. Na internátoch UNIZA na Vlčincoch sme našli jedno dielo. Keď sme tam vysvetlili, o čo ide a že robíme prieskum, napísal nám sám riaditeľ internátov, že bude chcieť stanovisko, pretože budú pravdepodobne časom prerábať, aby hodnotnú vec nezničili,“ teší sa z prístupu Kristína.


Marek Jančúch pri fotografovaní mozaiky na plavárni.

 

VÍZIA REVÍZIE

Projekt Revízia bol spustený 1. 1. 2023, oficiálne sa skončí 30. novembra. Výstupom by mala byť webová stránka, ktorú autori spustia koncom roka 2023. Tu bude zverejnený celý súpis existujúcich umeleckých diel v architektúre a vo verejnom priestore v Žiline a diela by mali byť rozdelené podľa období, v ktorých vznikli. Ľudia sa dozvedia o autorstve, čase vzniku, o názve, technike a stave pamiatky a bude tu zahrnutá fotodokumentácia a mapa.

Autori majú s projektom aj ďalšie plány. V septembri by chceli zorganizovať po týchto pamiatkach sprievodcovskú komentovanú prehliadku na bicykloch, presný termín budú ešte avizovať. Na budúci rok by radi vydali knihu aj s kritickým hodnotením spísaných pamiatok, čo by bolo rozšírením ich súčasnej práce, keďže teraz je súpis vyslovene objektívny.

 

 

 

KRISTÍNA HERMANOVÁ (37)

Pochádza zo: Žiliny

Štúdium: dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne

Práca: kurátorka v Považskej galérii umenia v Žiline

Autor: Eva Dodok Mečárová, redaktorka

Foto: archív K. H.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod