Ján Štofko je vyštudovaný geológ. Vždy ho to však ťahalo iným smerom. „Od mladosti som sa zaujímal o históriu, kultúru, organizovanie podujatí... Keď som sa dozvedel, že miesto kronikára nie je obsadené, zaujímal som sa o túto pozíciu. Hľadali niekoho, kto je rodený Žilinčan, znalec miestnej histórie, reálií a osobností, kto by objektívnym spôsobom zaznamenával to, čo sa deje v meste. Vyhovel som a v roku 1993 ma mestské zastupiteľstvo vymenovalo za kronikára mesta,“ spomína na začiatky svojej už 24-ročnej práce.
MAMA – RADCA AJ KRITIK
Po nástupe do funkcie bolo jeho úlohou zmapovať novodobú históriu Žiliny od roku 1989. V tomto roku už teda pripravuje 29. ročník kroniky a veľmi rád by sa podieľal aj na jubilejnom tridsiatom. V začiatkoch mu pomáhala mama Olga. „Veľmi dobre poznala mestské reálie, miestnych ľudí, kde kto býval a v akej funkcii bol... Práve od nej som získal tie najlepšie základy pre túto prácu. Zároveň bola aj prvým čitateľom mojich kroník a môj najväčší kritik,“ rozpráva Ján Štofko.
Práca kronikára nie je len o zapisovaní udalosti na papier. Predchádza tomu veľké množstvo práce. „Dlhé roky som musel chodiť všade osobne, od policajtov až po riaditeľov rôznych inštitúcií. Zobral som si so sebou papier, zápisník a robil som si poznámky. Oslovoval som známych aj neznámych, len aby som získal čo najviac informácií. Prvé ročníky kroniky som písal ešte doma na stroji. S príchodom počítačov a internetu sa táto práca v mnohom uľahčila,“ vysvetľuje Ján Štofko.
ONLINE KRONIKA
Kde však práce ubudlo, inde pribudlo. Informácií na internete je čoraz viac, a tak je ťažšie z nich vybrať tie najdôležitejšie. „Snažím sa, aby tam bolo všetko, ale tých informácií je veľmi veľa. Takmer každá inštitúcia v meste má svoju internetovú stránku, aj stránka mesta je veľmi bohatá na rôzne správy. Preto musím jednotlivé informácie vytriediť, krátiť, vytiahnuť z nich to najpodstatnejšie. Kým prvá kronika nemala ani 50 strán, tie posledné majú už okolo 130,“ porovnáva.
S vývojom technológií sa kronika stala dostupnou aj online. V digitálnej podobe ju nájdete na stránke mesta - http://www.zilina.sk/co-sa-urobilo/202/. Fyzicky však každý ročník existuje v štyroch výtlačkoch. Jeden je uložený v štátnom archíve, druhý na radnici mesta, tretí výtlačok je uschovaný v kancelárii kronikára a posledný u neho doma. „Keď ešte nebol internet, povedal niekdajší prednosta úradu, že ak by vyhorel archív, ostane jedna na radnici a ak by horelo na radnici, mám ešte ja jednu doma,“ spomína Ján Štofko.
Kronika mesta je obsahovo rôznorodá. Dočítate sa v nej o všetkých podstatných spoločenských či politických udalostiach mesta, o významných návštevách, o počasí, ktoré v ten rok vládlo v Žiline, o dopravných nehodách, počte obyvateľov, rozpočte mesta atď. Jednoducho o všetkých podstatných veciach, ktoré v ten rok ovplyvnili život v Žiline. „Kronika sa nedá uzavrieť posledným decembrovým dňom. Často sa dopĺňa aj niekoľko mesiacov po skončení roka, napríklad o rozpočet mesta či rôzne štatistiky, ktoré sú uzavreté neskôr. Je zaujímavé najmä sledovať, kto dal aké sľuby a ako to v súčasnosti vyzerá. Napríklad viacnásobné sľuby kompetentných ohľadom otvorenia diaľničného tunela Višňové – Dubná Skala,“ poukazuje kronikár.
VYTVÁRA CENNÉ PODKLADY PRE BUDÚCICH HISTORIKOV
Žilinské kroniky majú svoj štýl. Minulý rok získala kronika z rúk Jána Štofku celoslovenskú pochvalu, a to čestné uznanie od Národného osvetového centra. „Všetky knižky, ktoré sa venujú tvorbe kroník, hovoria, že sa majú spoločenské, politické, kultúrne či športové udalosti písať zvlášť. Ja som však presvedčený o tom, že kronika je časosled, preto sa radšej riadim dátumami. Aby bolo učinené zadosť zvykom, v úvode kroniky je tematický obsah. Napríklad v malých obciach sa kroniky píšu ručne, ale osobne si neviem predstaviť, ako by som všetky udalosti, ktoré sa udejú v meste, ručne prepisoval. Oficiálne však usmernenia hovoria, že kronika môže byť písaná aj digitálne, na počítači. Nová doba si totiž žiada nové metódy,“ vysvetľuje.
Práca kronikára je bezpochyby poslaním. To, čo Ján Štofko zapíše dnes, môže do budúcna mnoho ovplyvniť. „V podstate tvorím podklady pre historika v budúcnosti. Možno zapisujem veci, ktoré teraz nikoho nezaujímajú, lebo si ich pamätáme. Ale o desať, dvadsať a viac rokov už môžu byť pre niekoho veľmi potrebné pri štúdiu histórie nášho mesta,“ poznamenáva Ján Štofko.
