Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. január 2019 | Nataša

Futbal

Kuciak: Titul s Lechiou je veľmi ďaleko

Odchovanec MŠK Žilina, brankár Dušan Kuciak, stráži svätyňu aktuálneho jesenného majstra poľskej Ekstraklasy, Lechie Gdaňsk. Zimnú prestávku si spestril účasťou na turnaji Štefanský pohár, ktorého 23. ročník sa uskutočnil v posledný piatok roku 2018.

09.01.2019 | 11:54

Bývalého Šošona, ktorý si na tradič­ný turnaj v Čad­ci zostavil vlastný tím, sme sa opýtali, ako sa mu páčilo na turnaji, ako sa mu darí v Poľsku a či si myslí, že by s Lechiou mo­hol dosiahnuť aj štvrtý poľ­ský titul vo svojej kariére.

Bol Ježiško u Kuciakovcov bohatý?
U nás áno. Máme malú dcér-ku, takže Ježiško si dal zá­ležať. Ja som tiež spokojný, najdôležitejšie je zdravie, a to mám ja aj všetci moji blízki.

Čo vás prilákalo na tra­dičný Štefanský pohár do Čadce?
Je to skvelé podujatie. Opäť sa tu zišla super partia ľudí. Som rád, že sa aj mne poda­rilo zostaviť tím celkom dob­rých futbalistov. Bavíme sa futbalom na dobrom ume­lom trávniku a snažíme sa potešiť cez Vianoce ľudí.

Medzi sviatkami asi dobre padne každému futbalisto­vi takýto turnaj.
Nechcem sa chváliť, ale my sme aktívna rodinka. U nás nie je s pohybom žiaden problém. Tešil som sa do Čad­ce, pretože som tu posledné dva roky nehral. Beriem to ako aktívnejší oddych.

Brankári si na halových turnajoch môžu dovoliť aj viac smerom dopredu ako v zápasoch na veľkom ih­risku. Aj od vás sme vi­deli niekoľko dobrých rozohrávok a dokonca asistencií na góly.
O tom to je, že máme ba­viť seba aj ľudí. Užívam si to, lebo v Lechii si také bláznov­stvá s loptou ako v hale do­voliť nemôžem. Som rád, že už nehráme na parketách, ale na kvalitnej umelej tráve, čo aj mňa osobne prilákalo späť. Nebudem klamať, keď poviem, že na parkety by ma už asi nezlákali organizátori.

Na koho ste sa najviac teši­li, že ho v Čadci stretnete?
Určite na bývalého spo­luhráča z Legie, Ondreja Dudu, ktorého som už dlh­šie nevidel. Takisto na Pawla Stolarskeho, bývalého hrá­ča Lechie a teraz Legie, ale aj na bývalých spoluhráčov zo Žiliny. Vraťo Pučala, Palo Poliaček, Vlado Balát, to sú všetko kamaráti, s ktorými sa poznám dlhšie a som rád, že prijali pozvanie do môjho tímu BU1. Okrem nich je tu veľa známych tvárí z futba­lového prostredia, chalani z poľskej Ekstraklasy a ďal­ší a naozaj musím pochvá­liť Eda Gábriša, že dokáže každoročne zvyšovať kvalitu tohto podujatia.

S tímom ste na Štefanskom pohári obsadili 5. priečku, ale s Lechiou ste v lige na čele. Čo prispelo k tomu, že ostatné kluby sa práve Le­chii po jeseni pozerajú na chrbát?
Zmenilo sa veľa vecí v klu­be, ale skôr zo psycholo-gického hľadiska. Trénujeme, viac-menej, rovnako, tréne­ri sa snažia držať disciplínu, káder sa takisto veľmi ne­zmenil. Skôr je to v hlavách, v ktorých to máme všetci lepšie poukladané ako pred rokom. Hráme stále s cie­ľom vyhrať najbližší zápas, na ten sa sústredíme, ten je najdôležitejší, a to prináša svoje ovocie.

Poľská Ekstraklasa sa po­maly približuje k top eu­rópskym súťažiam. Zatiaľ nie až tak kvalitou, ale ter­mínovou listinou. Súťažný zápas ste totiž hrali ešte aj 22. decembra.
Je to vec, ktorá ma veľmi ne­teší, ale sme profesionáli a futbal je pre ľudí. Platia si za to, aby nás videli a my sa tomu musíme prispôsobiť. Vianoce sú sviatky rodiny, my sme to pred nimi mali trochu hektické, ale vyhra­li sme 4:0 nad Zabrze a po zvládnutí ťažkého zápasu sa aj lepšie sviatkovalo.

Sledujete aspoň po očku aj svoju materskú Žilinu a to, ako sa jej darí?
Viem, že má veľmi mladé mužstvo. Samozrejme, že slovenskú ligu sledujem, brat Martin chytá v Podbrezovej, takže viem, čo sa na Sloven­sku deje. Žilina síce na titul asi ťažko môže pomýšľať, ale bolo by fajn, keby sa do­stala do európskych pohárov a ktovie, možno sa jej podarí to, čo nedávno Trnave. Kaž­dý slovenský fanúšik futbalu sa z takéhoto úspechu musí tešiť a verím, že o pol roka budem držať palce Žiline, pretože to je môj klub.

Čo si prajete v roku 2019?
Najmä zdravie. So všetkým ostatným si dokážem neja­ko poradiť. Keď budem zdra­vý ja aj moja rodina, budem najšťastnejší.

Autor: Michal Kolárik

Foto: Archív

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA SOBOTA
4 °C
-1 °C
-8 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod