Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Zdravie a životný štýl

Kvalitnú pálenku vyrábajú aj pri Žiline

Naši starí rodiča verili, že štamprlík dobrej pálenky je liekom na žalúdočné neduhy. Boli sme preto zisťovať, kde a ako sa táto „zázračná medicína“ rodí. Prekvapíme vás, v okolí Žiliny je legálnych páleníc len zopár, ich pálenka však dokáže rozpáliť, ako sa patrí.

07.04.2014 | 14:23

ŽILINA. Tvrdí sa, že alkohol je starý ako ľudstvo samo. Technológiu destilácie už ovládali Egypťania, Číňania či Babylončania. Za najstarší produkt, z ktorého sa vyrábala pálenka, sa považuje medovina. Dnes sa kvalitné pálené získava z dobre vykvaseného ovocného kvasu.
 

Pália aj v Rosine či v Gbeľanoch

Napríklad v našich pestovateľských páleniciach môžete vypáliť len to, čo dozreje na slovenskej pôde. Teda slivky, čerešne, hrušky, jablká, marhule a napríklad aj trnky, drienky, čučoriedky či ríbezle. „Boli aj také situácie, že chceli od nás, aby sme pálili raž. To sa ale zo zákona nesmie. To sa môže len v liehovaroch. Takéto prevádzky sú len pre pestovateľov ovocia,“ vysvetľuje Vendelín Jankula, vedúci pestovateľskej pálenice v Rosine.

Akosť páleného, ako sme už spomínali, závisí hlavne od ovocného kvasu. Ten musí byť dobre vykvasený, s vysokou cukornatosťou, bez akýchkoľvek nečistôt a nesmie zapáchať. Následne sa môže začať s procesom rektifikácie. „Naša pálenica má dve poschodia, na vrchu sa cez nálevku nalieva kvas do kotlov, pod ktorými sa kúri drevom. Keď nastane určitá teplota, tak sa z liehu odchytáva metylalkohol. Následne tečie do meradla. Potom odoberiem vzorku, ktorú zmerám certifikovanými liehomermi. Po prepočítaní na 20-stupňovú teplotu viem pestovateľovi povedať, koľko stupňov má pálenka,“ popisuje proces výroby palič s dlhoročnými skúsenosťami.

V Rosine, kde majú dva kotly, jeden väčší (300-litrový) a druhý menší (150-litrový), takto vypália za rok okolo 24-tisíc litrov páleného s podielom alkoholu od 45 do 65 percent. Väčší kotol slúži pre pestovateľov s veľkými sadmi, menší je vhodný pre záhradkárov s dvoma – troma ovocnými stromami. „Najviac vypálime slivovice, tá predstavuje asi 60 percent. Zvyšné percentá zastupuje hlavne jablkovica,“ rozpráva Vendelín Jankula.
 

Ak pestovateľ nestihne termín, má smolu

Na termín do pálenice čakajú niektorí pestovatelia aj pol roka. „Najprv sa musí zákazník objednať na nejaký dátum. My si ho zapíšeme do harmonogramu a toto miesto má garantované. Ak kvas nedovezie na termín, aký si dohodol, má smolu,“ vysvetľuje.

Hlavná páleničiarska sezóna trvá v Rosine od augusta do marca. Proces pálenia nie je zdĺhavý. V menšom kotle je pálenka hotová za 1,5 hodiny, v tom väčšom to trvá raz toľko. Potom je už na pestovateľovi, ako ďalej s ňou naloží. Za rok mu však môžu v pálenici zo zákona vypáliť len 43 litrov absolútneho liehu, z ktorého mu podľa požiadaviek vyrobia destilát.

Okrem Rosiny sa kvas páli aj v Gbeľanoch, kde stojí jedna z najstarších páleníc. Dokopy máme na Slovensku 169 takýchto legálnych liehovarských závodov, z toho 18 sa nachádza v Žilinskom kraji. „Pátranie po nelegálnych páleniciach sa robí nielen za účelom zamedziť daňovým únikom na spotrebnej dani z liehu, ale aj z dôvodu predchádzania poškodeniu zdravia ľudí. Pri domácky vyrobenom alkohole často vzniká metylalkohol, ktorý spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti a dochádza k ťažkému poškodeniu zraku a pečene,“ uviedla hovorkyňa Colného úradu Žilina Božena Chríbiková.
 

Michala Stehlíková
Snímka autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
4 °C
-2 °C
1 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod