Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. november 2019 | Alžbeta
| 10°C

Kultúra

Medzinárodná konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí otvorila diskusiu aj o virtuálnej realite

Na pôde Katedry Mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity sa konala Medzinárodná konnferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Zúčastnilo sa jej 31 prednášajúcich z piatich štátov.

07.11.2019 | 08:43

Medzinárodná konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí bola doktorandským projektom Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva (KMKD) Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity. Potreba zorganizovania konferencie vychádzala z presvedčenia o nutnosti interdisciplinárnej spolupráce medzi odborníkmi z praxe z rôznych pamäťových inštitúcií a odborníkmi  pôsobiacimi na univerzitách. Informovala o tom organizátorka konferencie, interná doktorandka KMKD Júlia Marcinová.

RÔZNE POHĽADY NA KULTÚRNE DEDIČTVO


Odbornou garantkou konferencie bola Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Na konferencii sa predstavilo dokopy 31 prednášajúcich zo Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska a Rumunska. „Zo spätných reakcií prednášajúcich môžeme s pokojným svedomím deklarovať maximálnu spokojnosť s odbornou úrovňou a rôznorodosťou prednášok. Zostava prednášajúcich bola totiž koncipovaná tak, aby bolo kultúrne dedičstvo prezentované z rôznych uhlov pohľadov: materiálne aj nemateriálne,  ako komplex tvorivej činnosti človeka, ktorú nie je potrebné vnímať  zásadne z kontextu histórie ale práve naopak, akým spôsobom sa dá uchopiť, vnímať, prezentovať, skúmať, popisovať, analyzovať a zdieľať v súčasnosti, vo vyspelej technickej dobe 21. storočia. Práve nové technológie sú dnes pre mladú generáciu takpovediac jedinou výpovednou hodnotou, bez náznaku snahy o skúmanie akejkoľvek zložky kultúrneho dedičstva v tradičných médiách. Moderné digitálne formy prezentácie kultúrneho dedičstva boli nosnou témou každého príspevku, a tak sa účastníci mohli dozvedieť, ako vplývajú moderné technológie, virtuálna a rozšírená realita v muzeologickej činnosti, vo vedeckej sfére etnológov, historikov,  literátov, knižnično-informačných pracovníkov či pedagógov,“ uviedla Júlia Marcinová. 

NOVÉ MOŽNOSTI SPOLUPRÁCE


Obrovským benefitom stretnutia sú podľa Júlie Marcinovej nové možnosti spolupráce medzi pamäťovými inštitúciami, vedeckými ústavmi a univerzitami, ktoré môžu priniesť do praxe výnimočné výsledky. „Aj po odznení diskusií ostali otvorené otázky, ktoré prinesú individuálne možnosti spolupráce a dopomôžu k nájdeniu spôsobov, ako možno nové médiá aplikovať tak, aby kultúrnemu dedičstvu v zachovávaní a ďalšej prezentácii pomáhali a nie škodili. Aj v súčasnosti vyzdvihovaný a preferovaný spôsob prezentácie kultúrneho dedičstva cez virtuálnu realitu sa postupne ukazuje ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane užívateľov vnáša do virtuálneho sveta, ktorý mu je ponúknutý, no na strane druhej prestáva absolútne vnímať to, čo mu je ponúkané reálne,“ skonštatovala Júlia Marcinová. Poznatky, výsledky výskumov a dlhoročná prax prednášajúcich otvorili podľa nej nielen nové možnosti spolupráce, ale aj nutnosti v takomto type podujatí pokračovať. Preto sa aj KMKD bude snažiť o to, aby sa spolupráca rozvíjala naďalej a aby mala aj táto konferencia svoje pokračovanie.

IDENTITA JE DÔLEŽITÁ


Ako sa vyjadril riaditeľ Centra pre tradičnú ľudovú kultúru Vladimír Kyseľ, je veľmi  dôležité pripomínať aj mladým ľuďom, že nikto z nás neprichádza na zelenú lúku – všetko okolo nás vytvorili generácie. „Možno začnem trošku pateticky a voľne by som odcitoval Milana Rúfusa. On v jednom texte hovorí o tom, ako lekár na novorodeneckom oddelení chytil popod pazušky malé asi trojdňové človieča a podržal ho tak, že sa nožičkami zľahka dotýkalo stola. A toto človieča smiešne, drobnými nožičkami začalo robiť pohyby, akoby chcelo kráčať – robilo kroky svojich predkov. A vtedy som si uvedomil, že talent je vlastne kolektívna pamäť, a sústredená do jednotlivca má šancu o stupienok sa prepájať. Toto je idea, ako a prečo treba kultúrne dedičstvo dostávať do vedomia. 
Nikto neprichádza na zelenú lúku. Každý žije v nejakom priestore, v spoločnosti nejakých ľudí, a tým získava svoju identitu. Preto je veľmi dôležité kolektívnu pamäť rozširovať, udržiavať a vstrebávať alebo dostávať do tých ľudí. Identita je veľmi dôležitá súčasť nášho života. My môžeme ísť do virtuálnych priestorov, ale ak nemáme spojenie s vlastnou minulosťou, tak sme vo vzduchoprázdne. Je  veľa inštitúcií, ktoré hľadajú atraktívne prostriedky, ale forma nesmie presiahnuť nad obsahom. Je dôležité, aby 
sa obsah dostal do mladých ľudí aj prostredníctvom moderných technológií. Ako je príroda nevyhnutná pre zemeguľu, tak je kultúra nevyhnutná pre ľudstvo.
Môžeme pokojne povedať, že ľudová kultúra alebo naše  dedičstvo je dôležité pre národnú kultúru  Slovenska. Človek by mal niekde patriť, nemal by len tak niekde lietať. Ak máme tento základ, ak máme tieto vedomosti, tak to je náš základný tábor, z ktorého môžeme 
vystupovať v budúcnosti aj na osemtisícovky,“ vysvetlil Vladimír Kyseľ.

Autor: Soňa Vanovčanová

Foto: archív KMKD

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod