Ste rodený Žilinčan, dnes však žijete v Tatranskej Lomnici. Ako ste sa dostali k profesii meteorológa?
Stále som hrdý, že som prežil svoju mladosť na Solinkách. Už na vysokej škole sa všetci čudovali, že my zo Žiliny tak radi chodievame domov, kedy len môžeme. K tejto profesii som sa dostal v podstate celoživotným záujmom o túto problematiku. Začal som ju študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, neskôr som pokračoval na doktorandskom štúdiu a akosi logicky to pokračovalo aj v hľadaní neskoršieho zamestnania.
Už počas štúdia ste sa venovali výskumu snehu, ľadovcov a lavín. Ostalo vám to aj dodnes?
Výskumom snehu a lavín som začal ešte na osemročnom gymnáziu v Žiline, kedy som sa v rámci stredoškolskej odbornej činnosti dostal k Jozefovi Bárdymu, ktorý mal túto problematiku pod palcom na Horskej záchrannej službe v Malej Fatre a pomáhal som mu s analýzami snehovej pokrývky, monitoringom odtrhnutých lavín a vyhlasovaním stupňa lavínového nebezpečenstva. Dostal som sa takto k terénnej práci, ktorá mi poskytla dokonalý základ na vysokej škole.
Výber školy bol teda jednoznačný?
Áno, tam som už vedel, čo mám robiť a zaujalo to aj mojich neskorších školiteľov. Veľmi oceňovali, že viem samostatne vykonávať vedeckú činnosť v ročníkoch, ktorých ešte väčšina spolužiakov sa len zoznamovala so svojím zameraním. Tu musím určite spomenúť profesora Zaťka, ktorý sa angažoval v mojom ďalšom vedeckom smerovaní. Výskum ľadovcov bol predovšetkým orientovaný na fosílne geomorfologické formy, ktoré ľadovce zanechali. Tento výskum mal na Slovensku dlhú tradíciu najmä vďaka profesorovi Luknišovi (ten inak vydal mapu súčasného geomorfologického členenia Slovenska so žilinským rodákom prof. Mazúrom).
Zaujímali vás aj extrémne prejavy počasia. Situácia sa zhoršuje?
Počas doktorandského štúdia som sa dostal k výučbe predmetu extrémnych prejavov počasia. Podľa mňa je to veľmi aktuálna téma a každým rokom sa situácia len zhoršuje. Najmä v atmosfére sa kvôli globálnemu otepľovaniu kumuluje viac vlhkosti a to prináša stále silnejšie búrky. Častejšie sa vyskytujú organizované búrkové systémy. Vidíme stále silnejšie hurikány v oceánoch. Posledný hurikán v USA – Ida označovali za najsilnejší za posledných 200 rokov, ktorý zasiahol vnútrozemie USA. V New Yorku napršalo za 24 hodín až 200 mm zrážok. Pri predstave, že je to aj priemerný ročný úhrn v tejto oblasti, je to dosť šokujúce. A v Atlantickom oceáne sa už formuje ďalší „monster“ hurikán (ako ho označujú novinári v USA) s názvom Larry.
Aké sú podľa vás prognózy?
Prognózy nie sú veľmi ružové. Teda aspoň čo sa týka zlepšovania situácie. Treba počítať ešte s extrémnejšími prejavmi. Len napríklad tornádo, ktoré vzniklo na Morave malo silu F4 medzinárodnej stupnice. Najsilnešie tornáda v USA majú silu F5, takže ani na americké pomery by to nebolo len nejaké slabučké tornádo. Tento rok sa inak oblasť južnej Moravy, Záhorie a Dolné Rakúsko často prejavovali ako známe Tornádo Alley v USA. Je to oblasť, kde sa spájajú vhodné podmienky pre vznik tornád. Tak uvidíme ďalšie roky, ako to bude vyzerať v Európe. Ale v ostatných častiach Slovenska sa v lete pripravme na silnejšie prívalové zrážky, bleskové povodne, zvýšenú bleskovú aktivitu a určite aj veľké krúpy. V hornatejších oblastiach máme aspoň šťastie v tom, že sa tu skôr búrky rozpadajú.
Ľadovce v tom tiež zohrávajú úlohu?
Ľadovce potrebujú na svoj vývoj dostatok snehových zrážok. Problém je v tom, že pri zvýšenej teplote sa posúva snežná čiara a namiesto sneženia prší. Ľadovce teda namiesto toho, aby rástli, tak sa topia dvakrát. Raz pri zvýšenej teplote a druhýkrát pod tečúcou vodou. Tento cyklus sa stále zintenzívňuje a topenie narastá exponenciálne. Tento motor sa stále viac zrýchľuje aj vďaka iným faktorom (zvýšená hladina oceánov, viac metánu v arktických oblastiach, kvôli topeniu permafrostu...).
Počasiu a jeho vývoju sa venujete niekoľko rokov. Viete napríklad porovnať zmeny v počasí aj v Žiline prípadne v Tatrách?
Roky sú nízka výpovedná hodnota pre sledovanie zmien klímy. Môžu to byť len sezónne výkyvy. Takže nerád by som robil unáhlené závery. Ale napríklad také mierne zimy už podľa mňa predstavujú jasnú zmenu. Tu sa mi napríklad stále vybavuje množstvo snehu, ktoré bolo počas môjho maturitného roku (2002) v Žiline, kedy bola snehová pokrývka v Žiline až pol roka. Začala na konci novembra a trvala až do mája. Toto si už nevieme ani predstaviť. Okrem toho ani nehovorím o tom, ako to bolo v detstve. Teraz žijem v Tatranskej Lomnici, tu sú ešte našťastie ešte celkom dobré zimy, ale viem si predstaviť aj lepšie.
Vidieť tieto zmeny v počasí aj v jednotlivých regiónoch?
Ako som už spomenul, všade sa tieto zmeny prejavujú. Rozdiel je len v tom, aká klíma bola na danom mieste v minulosti. Napríklad si pamätám, čo nám hovorili na hodinách klimatológie. Že bude v Bratislave ako na severe Chorvátska. To už tu máme, dokonca by som povedal, že aj teplejšie.
Máte osobný záujem o zaľadnení Tatier. Čo si pod tým máme predstaviť?
Môj osobný záujem o zaľadnenie v Tatrách mi tu otvoril cestu aj pre osobný život. Moju manželku som spoznal, keď som započul, ako sa sympatické dievča rozpráva o ľadovčekoch v Ľadových dolinkách. A odvtedy si máme stále čo povedať (smiech). V Tatrách som bol zapojený do viacerých vedeckých výskumov a musím povedať, že je pre mňa fascinujúce, keď si predstavím, ako to tu vyzeralo počas zaľadnenia. V súčasnosti robím exkurzie v prírode, kde rozprávam, ako vyzeral život v glaciáloch, ale aj ako si predpovedať počasie. Mám k tomu aj program na stránk Avalanche, kde okrem toho aj rozoberám rôzne nehody, ktoré súviseli s počasím. Tam ma zaujíma, čo sa udialo také závažné, prečo to ľudia ignorovali, respektíve vôbec nesledovali. Nechcem rozdávať rozumy, skôr popísať fakty, ku ktorým mám častokrát lepší prístup.
Sú podľa vás zmeny ešte odvrátiteľné?
Ja som skôr pesimista, podľa mňa súčasné generácie nemajú silu, ani ochotu tieto zmeny odvrátiť. Budeme asi potrebovať silné facky od prírody, aby sa začali robiť ráznejšie kroky.
Ste turista, aj horský sprievodca. Máte pocit, že ľudia, ktorí majú radi hory pristupujú ku klimatickým zmenám vážnejšie?
Asi aj áno, aj keď sa začínajú dostávať na hory ľudia, ktorí k nej nemajú vzťah. Začína to byť trendy. Ale tí, čo sú skutočne prepojení s horami sú k nej prívetivejší a trápia ich súčasné zmeny.
Ak ste s rodinou na dovolenke, ako nedávno v Grécku, pozorujete počasie aj tam?
Jasné, je to aj moje hobby. Keď vidím, že sa formuje búrka, hneď zapínam radar, detekciu bleskov a satelit. Rád aj fotím blesky, ale som opatrný, takže si počkám za oknom, kým prídu. Aj pri deťoch som opatrnejší, nemôžem im povedať, nech sa schovajú a ja by som potom urobil opak. To nie, pekne z bezpečia. Preto asi ešte nemám ani poriadny úlovok blesku, na to si ešte asi počkám.
Čo vám robí v bežnom živote radosť?
V živote mi radosť určite najmä rodina, keď ich vidím všetkých spokojných. Potom je to aj pocit z dobre odvedenej práce. No a určite je to aj pohyb po horách, behanie a celkovo šport.
KTO JE MIROSLAV ŽIAK?
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie.
Má doktorandské štúdium v odbore Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika.
Podieľal sa na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia v Tatrách.
V najväčšom Atlase Tatier vypracoval samostatnú kapitolu.
Spolupracoval s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ.
Získal oprávnenie Medzinárodného horského sprievodcu UIMLA.
