Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 5°C

Horúce kreslo

Milan Kňažko: Budem pomáhať predsedovi vlády vo všetkých aktivitách,...

Milan Kňažko: Budem pomáhať predsedovi vlády vo všetkých aktivitách, ktoré budú pre túto krajinu prospešné V Horúcom kresle sme minulý týždeň privítali muža, ktorý sa v roku 2002 odobral do politického dôchodku. Dnes však tvrdí, že opäť ide o veľa, a preto kandiduje za prezidenta Slovenskej republiky. Milan Kňažko.

21.02.2014 | 10:23

Prečo ste sa rozhodli prerušiť politický dôchodok a kandidovať na prezidenta?

V roku 2002 som dobrovoľne odišiel z politiky, čo nebýva častým javom v politickej brandži. Pred niekoľkými mesiacmi ma však znepokojila situácia, keď sa znova vracia vláda jednej strany, ktorú sme už zažili 40 rokov. Ja netvrdím, že situácia nezodpovedá voľbám. Naopak, väčšinu v parlamente treba rešpektovať. Ale čo sa mi už menej pozdáva, to je skutočnosť, že stranu pri moci by mala kontrolovať tá istá strana. Moc sa nemôže kontrolovať sama bez toho, aby to nebolo nebezpečné, aby to nedegenerovalo, aby to nevzbudzovalo podozrenia a opatrnosť. Som presvedčený o tom, že nie je správne, aby všetky výkonné, kontrolné a nezávislé orgány zastupovala jedna strana. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol, že budem prezentovať svoju kandidatúru. Druhý dôvod je, že sa cítim pripravený na túto funkciu. Bol som dlho v politike, poznám dobre slovenskú politiku, zakladal som ministerstvo zahraničných vecí, dosť dobre sa orientujem v zahraničnej politike, kultúra mi nie je vzdialená. Dnes cestou do Žiliny som videl pekné bilboardy s nápismi: Som pripravený pre Slovensko, Spolu to dokážeme, Silný prezident chráni ľudí, Rozum – srdce – charakter. Toto všetko sa píše o mne, len všade sú iné fotografie. Niekde je chyba!
 

Boli ste poradcom prezidenta Václava Havla. Ako si naňho spomínate? Je vám blízke, ako on vykonával svoj úrad?

Bolo to takmer pred 25 rokmi v celkom inej situácii. Viete, že sa menil zásadným spôsobom náš život, že odchádzal totalitný režim a začala sa rodiť demokracia. Politicky sa to zvládlo pomerne rýchlo, ekonomicky to stále kríva na všetky nohy a kým to bude mentálne tak, ako to má byť, toho sa väčšina z nás už asi nedožije. Trvá to dlhšie, ako sme si mysleli. Václav Havel bol v tej dobe správny človek na svojom mieste. Urobil veľmi veľa dobrého pre Československo v zahraničí, neskôr po rozdelení pre ČR. Doma sa vyskytli rôzne problémy, ale doma nikto nie je prorokom. Mnohí si dnes robia posmech z jeho hesla: Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou! My, čo už trochu poznáme život, vieme, že to často nebýva pravda. Že väčšinou víťazí lož nad pravdou a nenávisť nad láskou. Ale ja som presvedčený, že to neznamená, že by sme sa o to nemali snažiť. Netreba sa vzdávať a treba dosiahnuť aspoň remízu.
 

V ankete istého denníka ste priznali, že ste v mladosti experimentovali s drogami. Nebolo v rámci kampane lepšie túto skúsenosť zamlčať?

Rozhodol som sa, že na rozdiel od tých, ktorí kandidujú za politické strany, ja budem hovoriť pravdu. Nemám čo skrývať. Jasne sa pýtali, či som niekedy v živote fajčil marihuanu. Odpovedal som nie! Potom vyhrabali v nejakých archívoch, že som sa vraj priznal, že som pod dozorom psychiatra testoval liek, v ktorom bola veľká dávka LSD. Áno, bol som zvedavý. Dohodli sme sa s kamarátom psychiatrom a skúsili sme to. Zaujímalo ma, akým spôsobom prebieha autoanalýza, bol z toho urobený aj záznam. Urobili sme tento úplne legálny experiment. Nebolo to nič protizákonné. V Španielsku v roku 1969, ako 23-ročný, som vyfajčil jednu cigaretu hašiša. Nič mi to nehovorilo, tak som v tom nepokračoval. Naďalej som zostal pri alkohole…
 

Skutočne?

Nie, to som žartoval, aby ste sa zasmiali! Skrátka, keby sa ma novinári pýtali, či som fajčil hašiš, tak poviem áno, nemám s tým žiadny problém. Okrem toho to považujem za skutočne nezmyselné otázky. My nevieme, čo fajčil Abraham Lincoln, my nevieme, či by sa de Gaulle zúčastnil pochodu za život v Košiciach, ale boli to veľmi dobrí prezidenti. Novinári nám dávajú často nezmyselné otázky. Keby sa pýtali na našu pripravenosť, na víziu o spoločnosti. Ale to, že som pred 50 rokmi vyfajčil cigaretu hašišu, ma neurobí ani lepším, ani horším prezidentom v prípade, že ma zvolia. Áno, mohol som to zamlčať, ale povedal som si, že budem hovoriť pravdu. Nedrogoval som, nie som ani alkoholik, inak by som nemohol nakrútiť desiatky filmov a hrať v stovkách inscenácií v divadle. Nemám čo skrývať.
 

Tak poďme k tej vízii. Ako by Slovensko malo o desať rokov vyzerať?

Predovšetkým človek vo funkcii prezidenta by mal dôsledne napĺňať kompetencie, ktoré mu určuje ústava. Aby prezident menoval zodpovedných funkcionárov, aby sa nestalo, že niektorá inštitúcia bude pracovať s polovičnou legitimitou, ako sa to stalo na generálnej prokuratúre, kde sme dva roky nemali generálneho prokurátora a viedli ju ľudia, ktorí nemali ani morálnu, ani odbornú spôsobilosť. Viete, čoho sa dopustil ten bývalý generálny prokurátor. Nielen svojich vyjadrení, ktoré patria do štvrtej cenovej skupiny, o trtošení a pregrciavaní sa. To znevažuje celý prokurátorský stav. Vieme, že NKÚ už dva roky riadi človek, ktorému funkčné obdobie skončilo v roku 2012. Mal by tam byť zvolený niekto za opozíciu. Vidíme, že to nespeje k žiadnemu výsledku, lebo SMER-u prekáža, že nie celá opozícia sa dokáže zjednotiť za jedným menom. V normálnej demokracii stačí väčšina alebo takmer všetci, ale on chce všetci. Ale to tu už bolo! Že všetci sme boli voliť, všetci sme boli za a súčasne aj proti. Toto nie je demokratické videnie a už dávno mal NKÚ pracovať. Vidíme, že generálnu prokuratúru obsadil človek, ktorý bol volený iba jednou stranou, navyše je to človek, ktorý je premiérov spolužiak.
 

Ako sa to podľa vás bude vyvíjať?

Uvidíme, ako to bude pokračovať. Mám vážne obavy, že sa tu vracia ďalší -izmus. S jedným sme mali skúsenosti v rokoch 1994 – 1998. Ten sa podarilo vyriešiť. Teraz znova chce niekto uchopiť moc bez kontroly. Bol by som rád, keby tam bol prezident, ktorý si bude plniť ústavné povinnosti, keby z výberu sudcov menoval morálne a odborne spôsobilých ľudí, keby povedal aspoň raz do roka správu o stave republiky, kde bude kriticky hodnotiť, kam sme sa za rok dostali. Takúto správu som nepočul už niekoľko rokov. Ja som ju v januári ako kandidát predniesol, ale toto by mala byť povinnosť prezidenta. Ďalej by mal prezident upozorňovať na problémy, ktoré trápia spoločnosť.
 

Bude stačiť len kritizovať?

Aj keď nemá kompetencie ich riešiť, mal by nabádať kompetentných, aby ich riešili. Vidíme, že súdna moc je v kritickom stave, že ľudia si nie sú rovní pred zákonom, že v štátnej správe sa nezamestnávajú ľudia podľa odbornosti, ale podľa príslušnosti k strane. Prezident mlčí. Vidíme, že v Nitre dokopú holohlaví bezbranných ľudí a prezident je ticho. Polícia štyri mesiace nekoná. Po tomto všetkom bola ombudsmanka vykázaná z vlády. Premiér išiel povzbudiť policajtov do Moldavy nad Bodvou, ale nepovzbudil tých policajtov, ktorí vyšetrujú krádež emisií za 40 miliónov. Ja by som podporil aj tých policajtov. Skrátka táto spoločnosť má mnoho problémov, vznikla tu znova akási mlčiaca väčšina a tá potrebuje hlas. Ja chcem byť takýmto silným hlasom.
 

Premiér má obavu, že takto chcete bojovať s vládou. Je to tak?

Nie je to pravda, to mi neprávom vkladajú do úst. Človek, ktorý má natoľko rozporuplné názory, že môže chodiť sám do diskusných relácií v rozhlase a väčšinou v nich zvíťazí, vkladá do úst ľuďom nejaké stanovisko, aby mohol proti nemu hneď vystúpiť. Za predpokladu, že budem zvolený, budem pomáhať predsedovi vlády vo všetkých aktivitách, ktoré budú pre túto krajinu prospešné. Budem jeho oporou. Pokiaľ ale bude vyvíjať aktivity, ktoré krajine škodia, a ktoré vedú k osobnému prospechu alebo k prospechu strany, či oligarchov, ktorí ju financujú, poukážem na to a v tom prípade sa asi nedohodneme. Ale verejnosť má právo vedieť, kam idú jej peniaze.
 

Aký máte názor na to, že Ivan Gašparovič nevymenoval generálneho prokurátora a ústavný súd jeho konanie odobril? Budete túto kompetenciu využívať?

Ústavný súd povedal, že prezident ho nemusí vymenovať v prípade, že jeho rozhodnutie bude v súlade so zákonom a nesmie byť svojvoľné. Ja som presvedčený, že prezident to urobil svojvoľne. Nemal žiadny zákonný dôvod nevymenovať Jozefa Čentéša, notabene, ak aj ústavný súd potvrdil, že bol zvolený v súlade s ústavou. Treba všetko posudzovať individuálne, treba naozaj posúdiť, či kandidát je morálne a odborne spôsobilý alebo nie, a treba to pomenovať. Ja som sa nedozvedel, v čom nie je pán Čentéš odborne alebo morálne spôsobilý vykonávať túto funkciu. Lebo ak nie je spôsobilý vykonávať funkciu generálneho prokurátora, tak nie je spôsobilý vykonávať funkciu prokurátora vôbec. Čo je nezmysel, pretože to robí desiatky rokov. Netreba rozširovať funkcie prezidenta. Treba ich dôsledne vykonávať a dodržiavať a už to bude revolučný skok dopredu.
 

Pomenujte najväčšie výzvy, ktorým musí náš malý a mladý štát čeliť.

O justícii už som hovoril. Je tu nezamestnanosť, a to je veľký problém. Prezident, ak sľubuje, že vyrieši nezamestnanosť, nehovorí pravdu. Ja nebudem dávať sľuby, ktoré nemôžem splniť, to nechám na iných. Prezident ale môže niečo do istej miery ovplyvniť. Podpisuje totiž zákony. Niektoré vedú k hospodárskemu rastu, oživeniu ekonomiky, zlepšeniu podnikateľského prostredia, ktoré generuje miesta na zamestnanie. Iné zákony tomu, naopak, škodia. Treba zákony dobre preštudovať, treba ich konzultovať a treba aj verejnosti oznámiť, prečo niektorý zákon prezident podpíše alebo nepodpíše. Komunikácia s verejnosťou dnes prakticky chýba. Prezident môže ísť do televízie a vysvetľovať, kde je problém.
 

Ďalšie problémy?

Korupcia. Všetci vieme, že je tu už tisíce rokov, ale na Slovensku to vyzerá, akoby nebola, lebo nikto z vysokopostavených alebo majetných sa trestu nedočkal. V Česku, v Poľsku, a už nehovorím o západnom svete, je bežné, že takto postavených ľudí zákon nechráni, že sú si všetci pred zákonom rovní. Znamená to, že u nás je menej korupcie? Ja si to nemyslím. Dokonca, keď vysoký ústavný činiteľ povie, že sa za celý život s korupciou nestretol, hneď by ho mali začať vyšetrovať, lebo je v tom až po uši. Ja si neviem predstaviť väčšiu vrátnicu, kde by sa vrátnik nestretol s korupciou aspoň dvakrát do mesiaca. Neverím tomu, že ústavný činiteľ sa nestretol s korupciou. Ja som bol len minister kultúry, ale dal som 11 podaní na prokuratúru a stretával som sa s korupciou veľmi často.
 

Ako dopadli tie podania?

Ako na Slovensku – nijako. Sú tu však potom ďalšie výzvy. Medzinárodné záväzky, pri ktorých je potrebné, aby prezident bol aktívny.
 

Vnímate frustráciu ľudí na Slovensku? Je to skutočne preto, že ľudia sa majú čím ďalej, tým horšie?

Každý sa nejakým spôsobom má. My sa môžeme oprieť o štatistické údaje, ktoré vám presne povedia, koľko sme museli pracovať na auto, maslo, chlieb atď. Z týchto štatistických údajov a z priemerného platu vychádza, že sa máme lepšie. Ale to je priemer. My máme napríklad priemerný plat na Slovensku 800 eur, ale 70 % ľudí zarába menej. Čiže len tých 30 % vytvára tento priemer. Jedno je isté. Kedysi nebola nezamestnanosť. Zamestnanie bolo, aj keď sa nepracovalo. Do zamestnania musel chodiť každý. Aké boli platy, čo sme si mohli kúpiť a kam sme mohli cestovať, to si mnohí pamätáte. Niekedy bol aj toaletný papier, niekedy banány, niekedy pomaranče. To, že sme si všetko vyrábali sami, bolo preto, že sme si to nemohli dovoliť dovážať.
 

Dnes vám to dokonca niektorí vyčítajú.

Ozývajú sa hlasy, že my na tribúnach sme všetko pokazili, že sme rozkradli to, čo komunisti vybudovali. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Na tribúnach sme dosiahli, že máme slobodné voľby. To, ako sa ďalej vyvíja situácia, závisí od tých volieb, a nie od novembrových tribún. Komunisti v roku 1948 rozkradli ľuďom, čo sa dalo. To bola krádež storočia. V roku 1953 bola veľká mena peňazí, kompletne sa znehodnotili úspory ľudí, to bola ďalšia krádež. A čo tu vybudovali komunisti? My všetci sme tu pracovali a budovali. Čo sa vybudovalo, to tu zostalo. V divokej privatizácii sa urobilo veľa chýb, to je pravda. Ale nezvaľujme to na tribúny. Pozrite sa na okolité krajiny, ktoré komunizmus nebudovali a dnes majú niekoľkonásobne vyššie platy. Veď to krachlo ekonomicky. Padol Berlínsky múr, železná opona, zmizli ostnaté drôty.
 

Lámali vás aj na spoluprácu s ŠTB. Ako to bolo?

Odohralo sa to v Bulharsku. V roku 1975 som tam nakrúcal film Nevěsta s nejkrásnějšíma očima. V bare vznikla roztržka, ja som sa tam nešťastne zaplietol. Okrem toho sa do toho zaplietli aj policajti, čo som zistil, až keď už bolo neskoro. Keď som sa vrátil domov, o štyri mesiace ma zavolali na výsluch a pýtali sa ma, ako bolo v Bulharsku. Hovorím, že výborne, vrelo odporúčam. A nezažili ste nič nepríjemné? Nie, všetko bolo fajn. No a toto je čo? A ukázali mi fotografie, kde bol aj policajt po lekárskom ošetrení. Povedali mi, že už nebudem môcť cestovať, manželku som mal vo Francúzsku, dvoch bratov v emigrácii, a nemôžu ma vraj púšťať von, keď sa v zahraničí neviem správať. Tak hovorím, nech ma už nikdy nepúšťajú do Bulharska, ale inde sa správam slušne. Oni na to, že ma môžu do zahraničia aj vysielať, že potrebujú vedieť, čo si ľudia v našej brandži myslia.
 

Čo vy na to?

Povedal som, že si to musím rozmyslieť a začal som robiť opatrenia, aby som vymenil veľký byt za garsónku. Chcel som odísť, lebo som vedel, že s nimi spolupracovať nemôžem a nebudem. Ale potom sa niečo vo mne zlomilo. Povedal som im, že ak by potrebovali lístky do divadla, bez problémov, ale čo sa týka spolupráce, tak to nie. O tri dni my zobrali pas. Ohlásil som sa na ministerstve kultúry u ministra Miroslava Válka a toto celé som mu vyrozprával. Nechceli ma nikde púšťať, ale on sa za mňa vždy písomne zaručoval. Ale aj bezo mňa bolo medzi nami dosť takých, ktorí spolupracovali. Raz som nakrúcal v zahraničí a prišiel za mnou kolega, že sa mi musí k niečomu priznať. Povedal, že musí o mne niečo napísať. Tak sme to napísali spolu. Veľmi si to vážim, lebo nič mi nemusel povedať, mohol to napísať a dodnes by som sa nič nedozvedel.
 

ŠTB ste teda úspešne odolali. Po roku 1989 prišla ďalšia zložitá doba. Čím vás oslovil Vladimír Mečiar? Verili ste mu na začiatku?

Ja sa už tohto nezbavím. Musím povedať, že ja som Mečiara neobjavil, bol som vtedy v Prahe u Havla. Ja som ho neurobil ministrom vnútra, ešte stále som ho nepoznal. Ja som ho nemenoval za volebného lídra VPN. Zoznámili ma s ním v máji 1990 a povedali, že je to výnimočný človek, génius. Týmto ľuďom som natoľko veril, že mi trvalo rok, kým som sa presvedčil, že to nie je celkom pravda. Odišiel som ako prvý a zdôvodnil som to. Už v marci 1993 som jasne povedal, že lož je Mečiarovou pracovnou metódou, že HZDS už prakticky zaniklo a ako vzdialenej zaniknutej hviezde trvá roky, kým to svetlo dopadne na zem, tak skončí aj HZDS. Splnilo sa to. Niekto iný vtedy vypustil džina z fľaše, nie ja.
 

Bola to zložitá doba, Remiášova vražda, únos Kováča mladšieho, vyhodenie Gauliedera, divoká privatizačná rabovačka a mnohé iné kauzy skončené samoamnestovaním. Nič nebolo vyšetrené, nikto za nič nenesie zodpovednosť. Možno to vytvorilo pre slovenských politikov istotu, že sa im nemôže nič stať a výsledkom sú platinové sitká, nástenkový tender, emisná kauza, Gorila… Pričiníte sa ako prezident o vyšetrenie týchto činov?

Prezident nemôže sľubovať, že to vyšetrí. Ale môže vyzývať tých, ktorí to majú vyšetrovať a nevyšetrujú. Sú tu podozrenia, prezident by nemal mlčať a mal by vyzvať generálnu prokuratúru, aby zverejnila mená nebankových subjektov, ktoré okradli státisíce ľudí o miliardy. Je ticho. K tomu, čo traumatizuje spoločnosť, by prezident nemal mlčať.
 

Ľudí najviac trápi, že politici nenesú zodpovednosť za svoje činy. Z toho dnes pramení frustrácia. Politikom sa nič nestane. Budú konečne niesť zodpovednosť za svoje činy?

Politici urobia to, k čomu sú dotlačení. Treba zobudiť verejnú mienku, aby ľudia prestali byť mlčiacou väčšinou, aby začali veriť, že je možné veci zmeniť, že je možné sa ozvať a že to má nejaký význam. Hlasy ľudí sú slabé. Mne je ľúto, že práve pán prezident nie je takýmto silným hlasom a že nepomenuje veci. Prezident musí klásť otázky a žiadať odpovede. Tu je toľko tráum, toľko strašných káuz, ktoré úplne zničili právne vedomie našich ľudí. Tu je toľko odovzdanosti a letargie, pretože veci sa nehýbu, nikomu sa nič nestane, keď niekoho zavrú, tak ho na druhý deň pustia. Dokedy to bude celá verejnosť trpieť? Verejná mienka dokáže byť silná.
 

Chcete podporovať priamu demokraciu. Ako?

Priama demokracia znamená zlepšenie vzťahu medzi voličom a politikom. Na jednej strane môže platiť, že politici sú len koncentrovaným odrazom nás samých. To je do istej miery pravda. Ale my, keď volíme politické strany, volíme lídrov a možno dvoch – troch za nimi. Ale odrazu sa nám parlament zaplní 150 ľuďmi a my sme zdesení, kde sa to zobralo. Niekde je chyba, neexistuje priamy vzťah medzi voličmi a zvolenými. Myslím si, že treba o tom hovoriť a hľadať čiastočne kombinovaný systém alebo nejakú zodpovednosť. Ale my ideme opačným smerom. Ľudia už pomaly ani v parlamente nemôžu vidieť poslancov. Predseda zakázal novinárom chodiť na balkón. V Nemecku pracujú za sklenenými stenami. Verejnosť má právo vedieť, veď je to za naše peniaze a oni sú služobníci. Tento štát je veľmi drahý.


Čo s tým?

Predstavujem si, že o pár rokov si každý uvedomí, aké má práva ako občan a tiež si uvedomí, že jeho povinnosťou je ich brániť každý deň, lebo mu ich zoberú. Že budeme hľadať spôsob, ako sa politikom pozerať na prsty. Nezávislá kontrola je dôležitá. Musíme sa zobudiť a každý z nás sa zaujímať aspoň o svoje najbližšie okolie, o to, ako veci fungujú. Pretože inak budeme prekvapení, že politici robia všetko, čo im dovolíme.
 

Ak nepostúpite do druhého kola, podporíte Ficovho protikandidáta?

Vôbec sa nezaoberám tým, kto bude v druhom kole. Po prvé, urobím všetko pre to, aby som to bol ja, pretože si myslím, že dokážem viesť dobrý dialóg s predsedom vlády, že tak, ako budem v dobrých aktivitách jeho oporou, tak budem jeho zrkadlom v tých, ktorými pôjde proti záujmom tejto krajiny. Po druhé, ja kandidátov nepoznám, neviem, ako sa budú správať, lebo nikto z nich nemá politickú minulosť. O mne sa to vie. Na druhej strane vyzvem svojich voličov, aby podporili demokratického kandidáta. To je v týchto voľbách najdôležitejšie. Nie to, či ja budem prezidentom alebo niekto iný. Podstatné je to, aby tam bol niekto, kto vytvorí aspoň miernu protiváhu v zmysle konštruktívne polemickej spolupráce s inými výkonnými orgánmi moci.
 

Prečo by mali ľudia voliť Milana Kňažka?

Za najdôležitejšiu vlastnosť kandidáta považujem čitateľnosť. Aby ľudia vedeli, ako sa zachová v takej alebo onakej situácii. O mne je úplne známe, ako som sa zachoval v roku 1989, ako som sa zachoval, keď bol problém vo VPN. Ako a prečo som odišiel z HZDS, ako som sa zachoval v roku 1989 a ako som dobrovoľne odišiel v roku 2002 z politiky, čo tiež nie je bežným javom. Ja už svoje zvyky nezmením. Nenájdete v mojom živote odchod z politiky, ktorý by smeroval k môjmu osobnému prospechu, či už ekonomickému alebo mocenskému.

Z VPN som odišiel do opozície, z HZDS som odišiel do opozície, nakoniec sme sa v roku 1998 spojili a vytvorili sme vládu. V roku 2002 som vôbec nemusel odísť. Toto považujem za svoje prednosti a ako sa hovorí, starého psa už novým kúskom nenaučíš. Na druhej strane moje skúsenosti z domácej politiky, zahraničnej politiky, z oblasti kultúry môžem úspešne zúročiť v tejto funkcii.
 

Prišlo množstvo ľudí.

 

Test zo znalostí Slovenska
 

1. Kedy začalo svoju pravidelnú činnosť Slovenské národné divadlo?

Po I. svetovej vojne v 20. rokoch (1. marca 1920.)

0,5 bodu
 

2. Ktorý národný park je na Slovensku rozlohou najväčší?

Najznámejší je TANAP. Ale väčší bude asi ten okolo Fatry a Nízkych Tatier (Národný park Nízke Tatry).

0,5 bodu
 

3. Ktorý hudobný skladateľ je autorom opier Krútňava a Svätopluk?

Eugen Suchoň. Svätopluka som hral v Národnom divadle, bola to v roku 1985 moja nástupná rola.

1 bod

4. Čo sa stane, ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako 6 mesiacov?

Neviem, lebo s takou alternatívou nepočítam.

(Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky
vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.)

0 bodov
 

5. Odkiaľ pochádza slovenská olympijská víťazka v biatlone Anastázia Kuzminová?

Samozrejme z Ruska. (Mesto Ťumen.)

1 bod

SPOLU: 3 body

 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod