Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| -4°C

Hudobná

Miro Jaroš chodil tajne čítať na starkinu povalu

Pesničky z CD Tešíme sa na Ježiška priviedli Mira Jaroša na myšlienku napísať krásne vianočné príbehy. Inšpirovalo ho pritom jeho vlastné detstvo.

25.12.2017 | 08:59

Prvé snehové vločky už dopadli na zem, Mikuláš rozdal sladké darčeky, na rade je ešte Ježiško. No skôr, než príde, Miro Jaroš vás zoberie na cestu za najväčším vianočným darom! Ste zvedaví, čo to je? Všetko sa dozviete v rodinnej knižke Tešíme sa na Ježiška, ktorá mu nedávno vyšla a o ktorej sme sa s ním porozprávali.

Minulý rok vám vyšlo vianočné CD. Tento rok vám vyšla kniha s rovnakým názvom – Tešíme sa na Ježiška. Koľko príbehov obsahuje a o čom sú?
V knižke je desať príbehov. Hlavní hrdinovia sú súrodenci Lujza a Max a zažívajú rôzne dobrodružstvá týkajúce sa vianočného obdobia. Na konci knižky s nimi objavíme najkrajší a zároveň najvzácnejší dar Vianoc.

Viem, že ste na knižke pracovali už počas leta. Kedy ste ju dokončili?
Knižku som dokončil začiatkom októbra. Musel som to stihnúť, pretože ilustrátor – Adrián Macho, ktorého som si vybral, by ju nemal čas dokončiť. Keď som videl jeho obrázky prvýkrát, dojalo ma to. Tá knižka je skutočne krásna. Som na ňu veľmi hrdý.

Hovoríte, že kniha je o súrodencoch Lujze a Maxovi. Čo vás k ich vytvoreniu inšpirovalo?
Moje detstvo. To, ako som vnímal vianočné sviatky ja sám. Príbehy sa odohrávajú v mojej rodnej Tepličke nad Váhom. Tí, ktorí tam bývajú, to ľahko spoznajú napriek tomu, že v knižke sa názov dedinky nespomína. Ľudia a miesta sú skutočné.

Niektoré príbehy sú teda z vášho detstva. Prezradíte trošku, čo ste zažili napríklad vy?
V kapitole 9 sa píše o tom, že Maxovi Ježiško nepriniesol korčule, ako si prial. Je smutný a hnevá sa na svoju sestričku, ktorá kreslila list Ježiškovi (je mladšia a písať zatiaľ nevie), že ich zle nakreslila. Neprezradím vám, čo sa stane, ale Max bude v poslednej kapitole šťastný. Ja som zažil podobné Vianoce, keď som bol malý. Jednoducho mi Ježiško nič nepriniesol. Aby som mu však nekrivdil, prišiel na druhý deň. Spomína sa tam aj príbeh, ako Max chodí s otcom na raky, ten je tiež skutočný.

Mali ste obľúbené rozprávky ako malý chlapec, ktoré ste vedeli čítať alebo pozerať stále dookola?
Perinbaba – som šťastný, že ju môžem mať aj vo svojej diskografii. Melódiu z filmu som mohol spracovať a urobiť z nej pesničku. Všetci dediči po Petrovi Hapkovi s tým súhlasili, takže som bol šťastný. Naspievali sme ju ako duet s Nelou Pociskovou.

Ako je to s vami teraz? Pozeráte a čítate rozprávky aj teraz?
Zbieram knižky, ktoré som mal ako dieťa. Tie, z ktorých som sa učil prvé básničky. Nedávno som si prečítal knižku S flintou pod kabátom, ktorú som chodil tajne čítať na starkinu povalu.

Nechali ste ilustrátorovi voľnú ruku alebo ste presne vedeli, čo by ste tam chceli mať zobrazené?
Knižku Tešíme sa na Ježiška by som nenapísal, ak by Adrián Macho nesúhlasil, že ju bude ilustrovať. Od začiatku som vedel, že chcem jeho. On je pre mňa najlepší. Povedal som mu, čo si predstavujem a mal voľnú ruku s mojimi nápadmi pracovať. Keď si prezerám tú knižku, mám zimomriavky. Verím, že aj tí, ktorí si ju kúpia, budú nadšení.

Foto: archív Mira Jaroša

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod