Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. jún 2019 | Vratislav

Z regiónu

Monika Končalová: Vzdelanie je pre deti z Bratislavskej jedinou šancou

Rómske deti z Bratislavskej ulice budú môcť konečne jazdiť do škôl bezplatne, bez ohľadu na to, či ich rodičia za ne zaplatili poplatok za odpad. Monika Končalová na jeseň dokázala vyzbierať peniaze od darcov, ktorí im cestu na štvrť roka predplatili. Dnes je rada, že to takto dopadlo, ale nerozumie prístupu mesta.

15.01.2018 | 12:45

Pred Vianocami bolo mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom mali poslanci opäť hlasovať o bezplatnej doprave pre všetky deti. Podarilo sa?
Áno. Podmienkou pre využívanie bezplatnej dopravy detí je už len trvalé bydlisko dieťaťa v Žiline. Čiže tá podmienka bezdlžnosti voči mestu a dopravnému podniku pre deti bola zrušená. Takže dnes môžu všetky deti s trvalým bydliskom v Žiline cestovať v MHD zadarmo.

To je dobrá správa, nie?
Áno a dobrou správou je aj to, že sa začala diskusia o tom, že VZN, ktoré poplatok za komunálny odpad predpisuje deťom, bude zrejme otvorené a možno aj zmenené v tom zmysle, že by sa poplatok za odpad vyruboval na dospelého člena domácnosti, resp. na zákonného zástupcu dieťaťa, ako to robia v iných mestách. Dokonca na pôde parlamentu by sa mal otvoriť aj zákon, ktorý toto umožňuje, aby sa takýmto prípadom urobil koniec. Je totiž veľmi zlé, že sa to môže stať. Nakoniec doprava v Žiline nebola jediným dôsledkom tohto zákona. Keď dovŕšia deti 18 rokov, majú na krku exekúcie. Je nenormálne, aby sa dieťa už v momente, ako sa narodí, stalo dlžníkom bez akéhokoľvek svojho pričinenia.

Je to taká žilinská anomália alebo sú aj iné mestá, kde to takto praktizujú?
Podľa dostupných informácií to mestá robia inak. Ale neviem na sto percent povedať, že sa nenájdu aj mestá, ktoré to robia presne tak ako Žilina. Aj šéfka komunálnych ekonómov na Slovensku mi potvrdila, že sa s takýmto prístupom mesta ešte nestretla.
Či je to však na sto percent tak, neviem povedať. Je dobré, že sa o tom začalo hovoriť a že je snaha o zmenu zákona, pretože pre deti to má aj iné dôsledky.

Kde vznikol tento problém v Žiline? Prečo ste ho museli začať riešiť?
Schválením bezplatnej dopravy v Žiline. Aby deti mohli cestovať zadarmo, musia byť bezdlžné voči mestu. Vtedy si to nikto ešte nevšimol a neuvedomil. Ale len čo sa zrušila ZŠ na Hollého ulici, na ktorú chodili chudobné rómske deti, zrazu sme zistili, že keď ich rozdelili do škôl, ktoré sú vzdialené od miesta ich bydliska, majú problém s dopravou. Keď sa poslanec Ľubo Bechný pýtal na to, ako to budú riešiť, pretože zrušenie školy prezentovali ako príklad dobrej integrácie, dostal odpoveď, že veď Žilina má bezplatnú dopravu pre deti. Vtedy sa však poslanci zbadali, že je tam podmienka bezdlžnosti a práve tieto deti ju spĺňať nebudú. Poslanec dal na MZ návrh, aby túto podmienku zrušili. Bolo to niekedy v máji, ale neprešlo to. Mesto však stále neprichádzalo so žiadnym riešením. Ani školský autobus nechceli, ani nijaké iné riešenie. Prišiel začiatok školského roka a nič.

To bol moment, keď ste do toho vstúpili vy?
Vtedy som si povedala, že treba niečo urobiť. Ten štvrťročník nie je až taká veľká suma. Poslanci o tom chceli znova rokovať a povedala som si, že by sa to na nejaký čas určite dalo prefinancovať zo súkromných prostriedkov. Stretávala som ľudí, ktorí mi povedali, že by boli ochotní sa do toho zapojiť. Prihlásilo sa toľko ľudí, že sme to dokázali na štvrť roka zaplatiť pre všetky deti. Ale od začiatku sme hovorili, že je to z našej strany prvá pomoc na preklenutie obdobia a aby si mesto už konečne uvedomilo, že je to problém, ktorý treba riešiť. Ja som bola naozaj presvedčená, že po troch mesiacoch to už nebude téma, pretože sa mi to celé zdalo nezmyselné a maličkosť v celom tom zložitom probléme integrácie. A nakoniec sa z toho stal veľmi tvrdý boj.

Čo vás v tom procese najviac prekvapilo?
Od začiatku sa k tomu vyjadrilo veľmi veľa múdrych ľudí, ktorí robia s chudobnými ľuďmi. Vyjadrila sa ombudsmanka a všetci stáli na strane detí. Konštatovali, že je to jednoznačné porušenie dohovoru o právach dieťaťa, že sa tu neháji najlepší záujem dieťaťa. Zámer mesta vymáhať nedoplatky na odpad je oprávnený záujem. Ale my sme sa prihlásili k dohovoru a sme povinní hájiť najlepší záujem dieťaťa. A tu došlo k rozporu dvoch záujmov. Mesto malo jednoznačne stáť na strane detí. Na začiatku som si myslela, že je to nedorozumenie. Že si to mesto neuvedomilo, že treba byť trpezlivý, treba vysvetľovať a že sa to napraví. Veľmi ma však prekvapilo to tvrdé zastávanie si postoja a mne to celé už pripadalo ako ukážka sily – my im ukážeme. V decembri sme boli presne tam, kde sme boli v septembri. Na stole nebolo žiadne riešenie. Riešenie cez nadáciu, o ktorom hovoril primátor, bolo niečo vágne a nekonkrétne a úplne nesprávne, nebolo to ani riešenie. Keď v októbri primátor nepodpísal schválené uznesenie, bol to prvý moment, ktorý ma veľmi prekvapil a bola som zničená z toho, že sa takto postavil aj proti vôli poslancov. Vtedy jednoznačne prevzal plnú zodpovednosť za to, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať. On sa však tej zodpovednosti snažil zbaviť. Keď som ho oslovila, že končí platnosť preukážok a ako to ide ďalej riešiť, povedal, že ten, kto ich dobil na začiatku, nech ich dobíja aj ďalej, kým sa riešenie nenájde. Toto ma veľmi prekvapilo.

Zaskočilo vás ešte niečo?
Druhá bolestná vec pre mňa bola, keď v momente, kedy sa poslanci snažili prelomiť primátorovo veto, sa pani poslankyňa Talafová zdvihla a odišla. Bol to pre mňa nepochopiteľný moment. Vtedy sme boli tak neskutočne blízko cieľa, že mi to prišlo veľmi ľúto, že to odrazili takýmto zákerným spôsobom. Na druhej strane som bola veľmi milo prekvapená, ako to urobil poslanec Peter Ničík.

Ako to teda dopadlo?
Na tom istom MZ, kde sa pokúsili prelomiť primátorovo veto, Peter Ničík pridal tento bod k materiálu o rekonštrukcii verejného osvetlenia, na ktorom primátorovi veľmi záležalo. Bolo to prijaté. Ešte raz o tom rokovali pred Vianocami a primátor to podpísal.
Podarilo sa to okľukou, ktorá sa nepáči mestu. V posledných Radničných novinách o tom opäť dosť nepekne napísali. Hnevá ma to, lebo zas je to špinavá manipulácia mesta s cieľom poštvať obyvateľov proti tým deťom.

Prečo je dôležité, aby mali deti zabezpečenú bezplatnú dopravu do škôl?
Tie deti sú z prostredia, kde je vzdelanie pre nich jedinou šancou. My musíme urobiť všetko preto, aby sme ich do tej školy dostali. Treba použiť aj „nežné násilie“. Primátor sa oháňa vymeškanými hodinami, ktoré majú tieto deti aj po tom, ako sme im zaplatili cestovné. Ale veď toto je presne práca mestského úradu. Má to byť práca terénnych sociálnych pracovníkov, vo svete je bežný systém sprevádzania. Sociálni pracovníci by mali naozaj doslova a dopísmena chodiť po tých rodinách a budiť deti, aby išli do školy.
Okrem toho by mali problém identifikovať, prečo dieťa nejde do školy. Keď sa rušila škola na Hollého, mimovládne organizácie upozorňovali na problém dochádzania týchto detí a na potrebu ich sprevádzania. V septembri splnomocnenec pre rómsku komunitu takisto hovoril o potrebe sprevádzania, že by to mohli robiť dlhodobo nezamestnaní ľudia, priamo z tej komunity, ktorí poberajú príspevky. Prišiel december a nič sa nestalo. Ako keby o tom ani nepočuli.

V ktorom momente ste si vy osobne povedali, že sa musíte začať v tejto veci angažovať?
Prvým podnetom bolo už zbúranie bytovky na Bratislavskej ulici a celá debata okolo toho. Bola doslova hnusná, rasistická a špinavá.
Potom tých ľudí umiestnili do kontajnerov, kde sa ich tlačí aj desať vrátane malých detí a za to platia 200 eur. Politici si na tom prihrievali svoju polievočku. Kontaktovala som poslancov a pýtala som sa, čo s tým idú robiť, ale bez výsledku. Nevedela som s tým pohnúť. Potom prišlo zrušenie školy a problém s dopravou. Ja som ako dieťa bývala na Hollého ulici. K tejto komunite sme mali veľmi blízko. S týmito deťmi som chodila do školy, nikdy sme nemali žiadne problémy. Snažili sme sa im vždy nejako pomôcť. Aj učitelia, aj rodičia. Nikto nebol voči tej biede nevšímavý. Títo Rómovia nielenže sú chudobní, ale majorita ich nemá rada. A to je úplne zle.

Potešila vás odozva ľudí na vašu výzvu?
Áno. Do týždňa sme mali zaplatené karty pre všetky deti a stále sa hlásili ďalší. Financie boli najmenším problémom a podpora bola ohromná. Myslím si, že aj preto to dobre dopadlo.

Čo čaká ľudí z Bratislavskej?
Volal nám pán z Bratislavskej ulice, že ľudia, ktorí tam bývajú, aj v kontajneroch, musia každé tri mesiace podpisovať nájomné zmluvy na ŽILBYT-e. V novom roku sa stalo to, že musia ísť k notárovi a podpísať notársku zápisnicu v podobe dohody o uznaní dlhu. Cena sa pritom odvíja od výšky dlhu a často sú to sumy prevyšujúce sto eur. Nevieme, o čo ide, ale zdá sa mi to ako šikana.

Autor: Michal Filek

Foto: Autor

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
16 °C
24 °C
25 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod