Spomenieš si ešte na tvoje začiatky v Žilinskom večerníku?
Na toto obdobie si aj po viac ako dekáde pamätám veľmi dobre. Prvotná ponuka práce pre Žilinský večerník ma zastihla v roku 2012 vo vtedy konkurenčnej redakcii, kde som v tom čase pôsobil necelý rok ako čerstvý absolvent vysokoškolského štúdia v odbore Mediamatika. Prvotný impulz budúcej spolupráce prišiel od dlhoročnej stálice žilinskej mediálnej scény Michala Fileka. Dobový šéfredaktor ma pozval do svojho práve sa rodiaceho tímu najväčších regionálnych novín na Slovensku. V pomerne rýchlom slede nasledovalo osobné stretnutie s riaditeľom spoločnosti, kde som sa prakticky okamžite rozhodol, že to toho idem.
Tvoje začiatky ale prioritne nesúviseli s redakčnou prácou...
Pôvodne som do Večerníka nastúpil na pozíciu obchodného manažéra, kde sa nám podarilo vcelku úspešne zachytiť dobeh takpovediac zlatej éry klasických printových novín. Popri zaujímavých inertných projektoch sa nám spolu s tímom darilo úspešne rozširovať predajnú a distribučnú sieť. Myslím, že Večerník sa práve v tomto čase definitívne pretransformoval - z prioritne mestského média sa stali noviny, ktoré si trúfali podrobnejšie mapovať dianie v podstatne širšom regióne, vrátane okolitých miest a obcí.
Ako si spomínaš na atmosféru v redakcii?
Bolo to zaujímavé obdobie. V jednom spoločnom tíme sa tu totiž stretli noví ľudia s ambicióznymi nápadmi s už skúsenými persónami, ktoré našťastie vždy vedeli čo a ako, keď sa na stole objavil akýkoľvek problém. Samozrejme, najväčším tmelom celého tímu bola naša Lidka z recepcie (smiech). O niečo málo neskôr som zároveň zažil historicky významný míľnik v podobe sťahovania redakcie z pôvodných priestorov na ulici Dolný Val do terajšieho sídla na Milcovej ulici. Zároveň si veľmi dobre spomínam na deň, keď o niečo málo neskôr do našej kancelárie po prvýkrát napochodoval aktuálny šéfredaktor. Ten svoju kariéru mimochodom štartoval rovnako na obchodnom úseku a športe (smiech).
A ako si sa následne dostal od obchodu k autám?
Už na prvom pohovore s majiteľom som dostal priamu otázku, či viem aj písať a v akej oblasti som najviac doma. Ja som už, samozrejme, mal prvotné skúsenosti s redakčnou činnosťou z predošlej redakcie. Autá zároveň boli a sú mojou celoživotnou vášňou. Žilinský večerník, presnejšie ľudia vo vedení, mi dali takpovediac voľnú ruku, čo si doteraz veľmi vážim. Hneď na to sa zrodila celostranová a pravidelná Auto-moto rubrika. V nej sme prišli so vcelku unikátnym formátom, pri ktorom sme čitateľom prinášali naše reálne redakčne testy štvorkolesových noviniek priamo od žilinských automobilových dílerstiev. O to viac ma tešila skutočnosť, keď mi zástupcovia tej či onej automobilky referovali, že na testovaciu jazdu prišli ľudia, ktorých k tomu motivoval práve môj auto-test. Mnohí z nich si v ďalšom kroku dané auto reálne kúpili. A pravé takáto inšpiratívna osveta je najväčším zmyslom práce motoristického novinára.
Priniesla ti táto práca nejaké ďalšie zaujímavé zážitky?
Samozrejme, a nebolo ich zrovna málo. I keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, Žilina je automobilové mesto. Vcelku prirodzene sa pod to podpísal neďaleký výrobný závod Kia Slovakia v Tepličke nad Váhom. S vtedajším hovorcom kórejského automobilového giganta, ktorým bol Jožko Bačé, sme si veľmi sadli nielen profesionálne, ale aj ľudsky. Práve vďaka spolupráci s automobilkou Kia mal Žilinský večerník pravidelné zastúpenie nielen na veľkých európskych autosalónoch v Ženeve, v Paríži či vo Frankfurte, ale rovnako aj pri viacerých jazdných prezentáciách či predpremiérach pripravovaných modelov. V tejto súvislosti veľmi rád spomínam napríklad na to, ako som ako vôbec jeden z prvých novinárov na svete „vyfasoval“ od fabriky na celodenný test ešte predsériový, a v tom čase veľmi očakávaný, žilinský „hot-hatch“ Kia Ceed GT.
Po niekoľkých rokoch si z redakcie Žilinského večerníka odišiel, cítil si potrebu posunúť sa niekam ďalej?
Môj odchod z redakcie bola vlastne spontánna súhra viacerých nečakaných okolností. Na jednej strane ma lákali nové výzvy, prioritne spojené s ďaleko širšími možnosťami on-line sveta. Zároveň tu bola stále akútna potreba, pri ktorej som sa chcel v pozícii automobilového novinára posunúť o pomyselný krôčik vyššie. Žilinský večerník ale ostal navždy v mojom srdci - s dodatkom, že práve tu sa to všetko začalo.
Netrvalo to príliš dlho a spoločné cesty sa opäť stretli. Na záver nám prezraď, čomu sa venuješ v súčasnosti?
Je to presne tak. S odstupom času som dostal ponuku na návrat do rodiny v podobe zastrešenia automoto rubriky v mesačníku BREAK. Túto výzvu som bez zaváhania prijal. Už približne sedem rokov sa zároveň venujem svojmu vlastnému autorskému projektu, ktorým je online portál www.autoinak.sk. Mojím hnacím motorom je vášeň pre autá. Tá pretráva dodnes, presne ako v ten deň, keď som dostal kľúčik od svojej prvej testovačky.
