Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. február 2024 | Roman, Romana
| 3°C

Školstvo

Na Gymnáziu sv. Františka je latinčina stále živá

Počas jesene sa na stredných školách a gymnáziách konajú Dni otvorených dverí, aby si budúci študenti mohli pozrieť priestory a ponuku vybratých škôl. Na Gymnáziu sv. Františka (GSF) sa v utorok, 14. novembra 2023, zamerali na jazyky a chémiu a žiaci sa predstavili aj s divadlom.

23.11.2023 | 08:30

Žilinské cirkevné gymnázium ponúka 8-ročnú aj 4-ročnú formu štúdia, preto sa na chodbách počas DOD stretávali piataci s deviatakmi. Súčasní žiaci im postupne odprezentovali formy štúdia, ale aj úspechy svojich spolužiakov, ako aj úspešnosť prijatia na vysoké školy. Venovali sa aj rôznym školským a mimoškolským aktivitám a postupne im predstavili vyučovacie predmety formou workshopov. Ako bonus si pre nich pripravili divadlo o sv. Františkovi z Assisi. Takisto im predstavili priestory internátu a nakoniec sa mohli v kaplnke zúčastniť na chválach.

Mladých školákov najviac zaujali workshopy predmetov, v rámci ktorých sa dozvedeli viac o výučbe angličtiny, slovenčiny a chémie. Jeden vyučovací predmet ich však prekvapil. GSF je jedinečné vo výučbe latinčiny, ktorá sa tu vyučuje v 2. a 3. ročníku. Latinčina sa na Slovensku na stredných školách takmer vôbec nevyučuje, v Žiline práve iba na GSF a základy sa učia aj na Strednej zdravotníckej škole v rámci odborného vzdelávania. 

Latinčina a jej využitie

Žiaci, možno budúci študenti GSF, boli touto možnosťou zaskočení a zaujímalo ich najmä, na čo slúži štúdium latinčiny. „Rozsah, kde všade v budúcnosti využijú latinčinu, je pomerne široký. Využíva sa v medicíne, psychológii, veterinárstve, farmácii, fyzioterapii, práve či teológii,“ hovorí Zuzana Osiková, ktorá latinčinu vyučuje už 18 rokov. Žiaci základy tohto jazyka ocenia, aj keď si vyberú dráhu jazykovedcov, najmä štúdium románskych jazykov ako taliančina, francúzština či španielčina. Latinčina je dôležitá aj pre archeológov, archivárov a historikov, keďže pramene k dejinám Slovenska do polovice 19. storočia sú písané práve v latinčine. „Naši absolventi sú často prekvapení, akú veľkú výhodu majú na vysokých školách oproti svojim spolužiakom. Pri stretnutí s nimi sa mi za to aj poďakujú a ospravedlnia sa, že mi na hodinách frflali (smiech). Stáva sa mi, že ma oslovujú aj vysokoškoláci, ktorí sa doteraz s latinčinou nestretli, aby som ich doučovala, lebo v tom majú chaos,“ dodáva Osiková.

Oslovili sme aj bývalú absolventku GSF, čo si myslí o latinčine. „Latinčina je neoddeliteľnou súčasťou klasického vzdelávania. Kedysi bola na gymnáziách samozrejmosťou, vzdelaná vrstva vedela po latinsky aj plynule hovoriť. Táto úroveň sa postupne vytratila, ale stále je znakom vzdelaného človeka vedieť latinský text aspoň správne prečítať a zhruba rozumieť jeho štruktúre, vedieť rozlíšiť slovné druhy, ohýbať ich a na základe toho v prípade potreby sa vedieť dopracovať k porozumeniu textu (alebo čiastkového výroku, slovného spojenia). Nehovoriac o tom, že neznalosť vedie pri rozličných príležitostiach k trapasom, ako keď napr. moderátor v televízii prečíta "historia est magistra vitae" ako "... madžistra vitae" namiesto "... magistra vité". Naopak, znalosť základných zákonitostí latinského jazyka človeku v rôznych životných situáciách vynesie honor,“ vyjadrila sa Terézia Rončáková, profesorka na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Autor: Jana Očková, redaktorka

Foto: autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod