Na kachľovú pec narazili chalani z hradu Lietava pred desiatimi rokmi počas vypratávania žilinskej starej fary (na jej mieste teraz stojí obchodné centrum). Pec ležala demontovaná na povale fary, ktorá sa mala každým dňom búrať. „Pec bola rozobratá na jednotlivé kachlice a uskladnená na povale tak, ako to už býva s odloženými vecami. Pec v minulosti určite slúžila na vykurovanie niektorej miestnosti vo fare. Podľa jej poškodeného stavu sa v nej kúrilo aj s uhlím, čo však pre kachľové pece nie je vôbec vhodné. Pravdepodobne pri zavedení ústredného kúrenia do fary sa starej, možno aj poškodenej kachľovej pece vtedy zbavili, rozobrali na jednotlivé kachlice a uskladnili na povale, kde čakala možno aj päťdesiat rokov na svoj ďalší osud,“ rozpráva Jaroslav Mitterpach zo Združenia na záchranu Lietavského hradu.
So súhlasom docenta Jozefa Hoššu, ktorý viedol archeologický výskum pri fare, previezli členovia združenia rozobratú pec na bezpečné miesto. Dnes aj vďaka šikovným ľuďom pec opäť stojí, a to priamo na Lietavskom hrade. Túto sobotu ju po dlhých rokoch opäť „rozdúchajú“ k životu. „Sme radi, že sa tento artefakt zo starej fary podarilo postaviť na novom mieste a že opäť bude slúžiť svojmu účelu. Môžeme to brať ako muzeálny exponát, keďže pec bude súčasťou expozície na hrade. Je skvelé, že opäť bude fungovať a vďaka nej sa bude v hrade kúriť. Môžeme povedať, že je to posledná hmotná pamiatka zo starej fary a bude jej „živou“ spomienkou,“ poznamenal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
Postaviť pec do pôvodnej podoby nebola ľahká úloha. Členovia združenia preto hľadali odborníkov, ktorí sa venujú rekonštrukciám starých pecí. Našli ich až v Banskobystrickom kraji. „So stavbou pece na Lietavskom hrade sme začali koncom septembra 2018 a dokončili ju na prelome novembra a decembra. Vzhľadom na to, že sme dvaja prichádzali z Banskej Štiavnice a Zvolena a cez týždeň sa venujeme iným prácam, na stavbu pece sme mali k dispozícii len víkendy,“ rozpráva odborník na historickú architektúru Pavel Fabian.
Skladačka
Pec skladali po častiach, keďže bola rozobratá na jednotlivé kachlice. „Celých desať rokov nebolo jasné, koľko kachlíc sa zachovalo a či sa z nich bude dať skompletizovať celá pec. Najprv bolo potrebné kachlice vybaliť, roztriediť a spočítať, a potom sa z nich pokúsiť najprv na papieri niečo „postaviť“. Ukázalo sa pritom, že medzi kachlicami tejto secesnej pece je zamiešaných niekoľko starších klasicistických kachlíc, možno zo začiatku 19. storočia, z ktorých sa, vzhľadom na malý počet, už nijaká pec postaviť nedá,“ dodáva. Podľa architekta ide o secesnú pec stĺpového typu, aké sa začali stavať v druhej polovici 19. storočia. „Orientačne ju datujeme do posledného desaťročia 19. storočia, a to na základe jej dekorácie plasticky – reliéfne stvárnenými prírodnými motívmi, ktoré sú príznačné pre jeden zo secesných výtvarných smerov. Podobných pecí sa v súčasnosti nevidí veľa, bežnejšie sú secesné pece s výzdobou vychádzajúcou z geometrických motívov,“ poznamenáva Pavel Fabian.
Okrem samotných kachlíc, ktoré chalani z Lietavy zachránili zo starej fary, potreboval architekt pri svojej práci aj veľké množstvo kachliarskej hliny, ktorú používal ako maltu, niekoľko obyčajných červených tehál, väčší počet ohňovzdorných tzv. šamotových tehál viacerých rozmerov, keramické strešné škridlice a kachliarsky drôt na vnútorné sponovanie kachlíc. „Pri stavbe vonkajšieho plášťa pece sme pracovali vyslovene tradičným, mnoho desaťročí až niekoľko storočí overeným postupom. Celkom náročné bolo situovanie pece na vysokom druhom poschodí hradu. Okrem toho, že tam bolo potrebné vynosiť všetok materiál, nabehali sme sa po strmých schodoch „kilometre“ s každou tehlou alebo škridlicou, ktorú sme museli rezať alebo pribrusovať. To sa nedalo robiť vo vnútri, vzhľadom na prašnosť pri týchto úkonoch. Niektoré kachlice, ktoré boli rozbité alebo z nich nejaká časť chýbala, bolo potrebné zreštaurovať, pričom sme používali „studené“ techniky (teda nie vypaľovanie keramiky) s použitím moderných, na to vhodných materiálov,“ opísal pracovné postupy pri reštaurovaní pece Pavel Fabian.
Zaujímavý reliéf
Výsledok stojí za to. Zaujímavý je najmä reliéf pece, ktorý sa ukázal v celej svojej kráse až po poskladaní všetkých kachlíc. Na rohových kachliciach sú zobrazené kmene stromov, ktoré vyrastajú zo soklíka na spodku pece. Na krátkych bočných konároch sedia dravé vtáky. Hore je pec ukončená ozdobne vykrajovanou rímsou, na ktorej povrchu sa stromy viac rozkošatejú a dravce medzi nimi poletujú. „V 19. storočí, najmä v tzv. druhom rokoku, sa vyskytli aj pece rôznych bizarných tvarov, napríklad s veľkými ľudskými postavami alebo zvieratami. Od začiatku 20. storočia vývoj smeroval k zjednodušeniu až zániku dekorácie a k jednoduchým hranolovým tvarom pecí,“ rozpráva architekt z Banskej Štiavnice, podľa ktorého je kachľová pec najefektívnejším vykurovacím zariadením na spaľovanie dreva, aké kedy bolo zostrojené.
Pec oživia cez víkend
Slávnostné oživenie novej „hradnej“ pece je na hrade Lietava naplánované na sobotu 26. januára o 11. h. Okrem členov Združenia na záchranu Lietavského hradu a donorov podujatia sa tejto zaujímavej akcie zúčastní aj riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš ako „krstný otec“ a realizátor reštaurovania pece Pavel Fabian. „Keďže kapacita miestností je obmedzená, samotný slávnostný akt bude širšej verejnosti neprístupný. Verejnosť bude môcť tráviť čas počas krstu v hradnej expozícii aj v pivničných priestoroch, kde sa bude slávnostný akt prenášať za pomoci ozvučovacej techniky. Po oficiálnej časti krstu, ktorý sa uskutoční od 11. do 12. h, bude kastelánska izba s pecou prístupná aj pre širokú verejnosť,“ uvádzajú členovia Združenia na záchranu Lietavského hradu na svojej stránke. Zároveň dodávajú, že v zime je turistika na hrad Lietava o čosi náročnejšia pre napadnutý sneh, preto sa treba poriadne obliecť aj obuť.
