Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. september 2018 | Konštantín

Zdravie a životný štýl

Na vlastnú päsť precestujú Strednú Áziu

Zuzana Haceková z Kysuckého Nového mesta (28) a Martin Remiš zo Žiliny (29) tvoria pár už od vysokej školy. Dnes sú obidvaja úspešne zamestnaní a popri svojej práci si plnia svoj cestovateľský sen. V júli tohto roka sa vydajú na 5-mesačnú dobrodružnú expedíciu do Strednej Ázie, kde pôjdu po stopách stratenej Noemovej archy, zlatých miest, rodného domu Stalina… O svojej veľkej ceste a iných cestovateľských príhodách nám Zuzana porozprávala v spoločnom rozhovore.

05.05.2014 | 13:25

Kedy ste v sebe objavili túžbu po cestovaní?

Cestovateľské gény máme podľa mňa od narodenia, ale naplno sa prejavili, až keď sme začali tieto cesty organizovať spolu, čiže asi pred 8 rokmi. Začiatky „autoturistiky“ sú spojené so začiatkom štúdia na vysokej škole. Túžbu spoznávať nové obzory sme už počas prvých letných prázdnin jednoducho nemohli ignorovať a vybrali sme sa aspoň na Jadranské pobrežie, štyria natlačení v jednom aute. Cestovanie „low cost“ štýlom zahŕňalo, samozrejme, ubytovanie v kempe, čo sme my považovali skôr za výhodu. Prvý veľký autotrip sme už podnikli len vo dvojici a rozhodli sme sa ísť len tak, kým budú financie. Začali sme mníchovskou ZOO a zámkom Neuschwanstein, cez švajčiarske hraničné priechody v Alpách, kde nám snežilo (na letnej dovolenke!) sme prešli do Milána a užili si celú Ligurskú a Francúzsku riviéru. Celkovo sme 10 nocí spali v aute, zvyšok v kempe a dve noci dokonca v hoteli vo Švajčiarsku, kde nás ubytovala moja sestra. Počas semestra sme nudu zaháňali výletmi na výstavy do Milána či Benátok, spanie v aute na parkovisku sme už považovali za samozrejmosť. Rovnako, keď nám uletelo lietadlo do Bruselu, kde sme mali ísť pozrieť kamarátku, bolo nasadnutie do auta jednoznačnou voľbou a dodnes tvrdíme, že nič lepšie sa nám nemohlo stať. Následne sme už každú letnú dovolenku organizovali v štýle autoturistiky, vždy na približne 3 až 4 týždne. Prešli sme celé chorvátske pobrežie, detailne si pozreli celú Čiernu Horu, Korziku, Sardíniu, Kalábriu, nakukli do Albánska a Bosny a Hercegoviny a videli časť Španielska a Švajčiarska.
 

Precestovali ste už takmer celú Európu. Ktorá krajina vás doteraz najviac očarila a čím?

Srdcovky máme zatiaľ dve. Po kúpe našej „Bronchitídy“ sme jej vybrali ako skúšku ohňom Čiernu Horu. Keď sa človek dostane až za tie komerčné a preplnené letoviská, objaví prekrásnu krajinu, ktorá ponúka všetko: prázdne pláže, čisté more, pohoria, najväčšie jazero a najhlbší kaňon v Európe, neskutočnú cestu okolo rieky Pivy, prales Biogradska Gora, Boku Kotorskú – najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora, srdečných ľudí žijúcich v horách, šíre planiny s pasúcimi sa ovcami a mnoho ďalšieho. Stráviť niekoľko nádherných nocí v úplnej samote v srdci krasového pohoria Durmitor by som priala každému. Spolu so zistením svojich limitov na kaňoningu a raftingu a s návštevou Bosny a Hercegoviny to bol nezabudnuteľný zážitok.
 

Druhou našou už navždy obľúbenou destináciou je talianska Kalábria, kde sme minulé leto strávili sedem príliš krátkych dní. Svieža príroda, dych vyrážajúce zálivy so skrytými jaskyňami, more ako zo škatuľky, stále aktívna sopka Stromboli, mestá vytesané do skál, jedlo a opäť ľudia srdeční, ochotní. A hlavne, keď na nich prehovoríte akoukoľvek lámanou taliančinou, otvoria svoje srdcia a už sa ich nezbavíte.
 

Spomínali ste kúpu „Bronchitídy“, ktorú ste otestovali na Čiernej Hore. Kto alebo čo to je?

Je to naše milované auto Ford Bronco, ktoré nám poskytuje zázemie na cestách a druhý domov. Tento 23-ročný takmer veterán nám dáva všetko, čo potrebujeme. Vďaka strešnému stanu, v ktorom sa ukrýva 10 cm hrubý matrac, dokážeme byť dlhú dobu nezávislí od štandardného spôsobu ubytovania. Jediné, čo nám naše autíčko zatiaľ nevie poskytnúť je teplá sprcha. Ale aj na tom sa postupne pracuje.
 

Momentálne sa pripravujete na veľkú expedíciu do Strednej Ázie…

Áno. Tak ako každý rok, aj teraz sa nám začali zapaľovať lýtka už v septembri. Kam ísť? Čo vidieť? Boli otázky, ktoré nás sprevádzali každý deň. Možností a plánov bolo viacero: severná Európa, Nordkapp, Pobaltské štáty, severná časť európskeho Ruska, ale všetky sme nakoniec zavrhli. Niečo tomu chýbalo. A potom v jeden januárový depresívny daždivý deň sme si uvedomili, že sme unavení z komerčného sveta, že potrebujeme vypadnúť z každodenného stresu a zažiť „skutočnú divočinu“. Nikto nemusel nikoho prehovárať, obaja sme hneď vedeli, že áno, to je to, čo potrebujeme. Odtrhnúť sa a vyraziť na niekoľkomesačnú expedíciu spoznávať naozajstný svet tam vonku. A zrazu bolo rozhodnuté… ide sa! Stredná Ázia čaká a najvzdialenejší bod, kde sa budeme otáčať, bude až na čínskej hranici. Predpokladaný odjazd sme si stanovili na 7. 7. 2014. Dúfame, že všetko pôjde hladko a termín odjazdu sa nám podarí dodržať.
 

V akej fáze príprav ste dnes?

No to je ťažká otázka. Asi v tej najhoršej. Vo fáze, kedy vieme, čo všetko ešte potrebujeme zariadiť a vybaviť a na druhej strane vidíme, ako rýchlo ubieha čas. Trasu máme určenú, zaujímavé miesta, ktoré sme si dohľadali v sprievodcoch, cestopisoch či na diskusných fórach máme poznačené. Termíny prejazdu a dĺžku pobytu v jednotlivých krajinách máme ohraničenú kvôli vízam. Teraz je najdôležitejšie všetky víza a povolenia vybaviť. Samostatnou kapitolou je príprava Bronca. Keďže ide o starenku s rokom výroby 1991 nesmieme prípravy podceniť. Na jednej strane riešime opravy automobilu, preventívne vymieňame staršie opotrebované diely, objednávame náhradné do zásoby a na druhej strane realizujeme expedičné úpravy.
 

Kedy ste začali s plánovaním cesty?

Začali sme koncom januára a zatiaľ sme neskončili. Je to dlhá trasa, cez veľa rôznych krajín a kultúr, cez miesta, kde sa už možno nikdy nevyberieme. Ako sme spomínali, základná trasa je stanovená, ale nejaké tie detaily meníme stále. Pôvodný okruh viedol cez Ukrajinu, Rusko a Astanu v Kazachstane. Nakoniec kvôli politickej situácii, ktorá sa v dobe nášho plánovania začala meniť (a momentálne sa nijak zvlášť neupokojuje), sme zvolili južný okruh s vynechaním týchto dvoch krajín. Aj tak sme si ich nedávno užili, keď sme boli na výlete vlakom v Moskve.


Precestujete desať krajín. Čo všetko chcete vidieť, zažiť?

Zo Slovenska budeme tranzitne prechádzať cez Maďarsko, Srbsko, Bulharsko a cez Turecko prejdeme do Gruzínska. To je prvá krajina, ktorú si chceme vychutnať plnými dúškami a prebádať všetky jej zákutia, hlavne horské oblasti pod veľkolepým Kaukazom. Z Gruzínska prejdeme do Arménska, kde chceme navštíviť jazero Sevan, horu Aragat, pozrieť si nespočetné množstvo kláštorov, ochutnať Arménske brandy priamo vo fabrike aj zapáliť sviečku pri pomníku Arménskej genocídy. Neskôr sa presunieme do Azerbajdžanu a trajektom priamo do Kazachstanu.
 

Budeme sa držať južnej hranice okolo takmer vyschnutého Aralského mora, cez Baikonur, Almaty až k najvzdialenejšiemu cieľu našej cesty, mestečku Narynkol. Potom prekročíme hranice do Kyrgyzstanu. To je krajina, na ktorú sa špeciálne tešíme. Na neskutočný pokoj v prekrásnych horách, na miestnych ľudí v jurtách, na tú jednoduchosť života… Postupne prejdeme do Tadžikistánu, kde chceme zdolať Pamir Highway. Ak to okolnosti a čas dovolia, radi by sme sa z tejto pohraničnej oblasti pozreli jedným očkom aj do Afganistanu, do údolia Wakhan. Ďalej budeme pokračovať po stopách Hodvábnej cesty a navštívime neuveriteľné mestá v Uzbekistane a Turkmenistane. Z Turkmenistanu chceme prejsť do Iránu a z neho opäť do Turecka, kde by sme radi zakončili spoznávaciu časť našej expedície na vrchole Ararat. A posledné dni si užijeme leňošením na pláži a postupne sa vyberieme na spiatočnú cestu domov na Slovensko.
 

Ako budete cestovať, kde bývať?

Cestovať budeme, samozrejme, výhradne na Broncu. Keďže budeme ďaleko od domova a všetko, čo budeme so sebou mať, bude práve v aute, našou prioritnou snahou bude, čo najviac byť s autom v kontakte a nenechávať ho zbytočne dlho bez dozoru. Spávať budeme podľa situácie tam, kde uznáme za vhodné. Samozrejme, sa chceme a kvôli financiám aj musíme, čo najviac vyhnúť platenému ubytovaniu v hoteloch. Ak to bezpečnostná a poveternostná situácia umožní, budeme spávať v strešnom stane. Ak podmienky nebudú vhodné, budeme spať v aute, kde práve v týchto dňoch vyrábame provizórne rozkladacie ležovisko.
 

Ako dlho budete preč?

Preč budeme asi päť mesiacov. Je to dlhá doba. Zo skúseností už však vieme, že na cestách, hlavne ak sa neustále presúvate z miesta na miesto, letí čas neskutočne rýchlo. Asi preto, že sa nemáte čas nudiť a stále prichádzajú nové a nové podnety, ktoré vám zamestnávajú myseľ. Cestovanie je však ako droga a keď už raz vyrazíme, cestovali by sme aj rok, ak by to bolo možné.


Vraj pôjdete aj po stopách stratenej Noemovej archy. Na čo zaujímavé a záhadné si ešte trúfate?

Čím viac si čítame o týchto krajinách, tým viac sme presvedčení o tom, že tu je všetko záhadné a zaujímavé. Nielen Noemova archa, zlaté mestá postavené uprostred púšte na Hodvábnej ceste, Baikonur, Stalinov rodný dom, pamätník Arménskej genocídy, ale aj samotná Pamir Highway, na ktorú plánujeme vyraziť začiatkom októbra a keďže sa kľukatí vo výške nad 4 000 m n. m., ostáva nám len dúfať, že ju v zdraví prejdeme.
 

Budeme môcť nejakou formou sledovať vaše dobrodružstvo?

Už teraz môžete sledovať, ako postupujú naše prípravy a úpravy auta, ako vyzerali prvé stretnutia so sponzormi a či sa nám podarí nájsť nových na našej stránke na facebooku: Bronconamiestohotela. Určite by sme tu chceli aj počas cesty zverejňovať aktuálnu polohu a zážitky, vždy keď niekde objavíme internet, dáme o sebe vedieť. Ale po návrate máme v pláne čo najskôr uverejniť cestopis, kde sa pokúsime čo najvernejšie zachytiť zážitky a atmosféru pre všetkých čitateľov a vášnivých cestovateľov. V prípade, že bude záujem vydavateľa, možno vyjde aj knižne. Rovnako so sebou berieme kameru (a zháňame sponzora na GoPro kameru), aby sme aj prostredníctvom videa mohli všetkým priblížiť krásy tohto kúska Zeme.
 

Ste mladí, máte celý život pred sebou… Kde vycestujete nabudúce?

Sever Európy určite, ale to považujeme za dostatočne civilizovaný svet na to, aby sa tam človek vybral aj s dieťaťom, takže tie si nechávame na neskôr. Ale láka nás aj Afrika, Južná Amerika, Nový Zéland a koniec koncov celý svet… žijeme len raz!
 

Príprava na večeru.

Michala Stehlíková
Snímky archív ZH a MR

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
13 °C
23 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod