Transferová politika MŠK Žilina
Nedávno skončilo prestupové
obdobie, určite by bolo zaujímavé
zhodnotiť transferovú
politiku MŠK za posledných
pár rokov. Ešte donedávna
boli žltozelení o veľký krok
vpredu pred ostatnými klubmi.
Výborné nákupy a následne
dobre načasovaný predaj
hráčov priniesli do kasy zaujímavé
financie. Žiaľ, posledné
dve transferové okná túto
štatistiku nepotvrdili, ale v súčasnej
kríze to nie je jav ojedinelý
a nakupovať si dovolil
už len Slovan. Ktorí hráči boli
teda v minulosti najlepšími a
najhoršími nákupmi? Je možné,
že čísla neuvediem na chlp
presne, ale vychádzal som z
transparentnosti a informácií
kompetentných funkcionárov.
Takže, kto bol ten naj nákup?
Štatisticky určite Admir
Vladavič a jeho presun do rakúskeho
Salzburgu v hodnote
900-tisíc eur. Hneď za ním
je Dare Vršič, ktorý sa presunul
do Temešváru za 850-tisíc
eur, potom nasledujú spolu
Adam Nemec s Petrom Štyvarom
a ich sťahovanie sa do
Racingu Genk, respektíve do
Bristolu City za prezentovaných
800-tisíc eur. Päticu najlukratívnejších
uzatvára Stano
Šesták a jeho transfer do
Vfl Bochum za 750-tisíc eur.
Výborný obchod sa uskutočnil
s Jakubom Vojtušom zo Spišskej
Novej Vsi, ktorý sa stal
hráčom MŠK za 5000 eur a po
dva a pol ročnom účinkovaní
v žilinskom drese vstúpil do
Interu Miláno za 550-tisíc eur.
Jedným z drahších nákupov
bol excentrický Ivan „Anelka“
Lietava, ale Žilina na ňom šikovne
zarobila formou hosťovania
v Denizlispore alebo
predajom za 450-tisíc eur do
Konyasporu, z ktorého sa neskôr
vrátil späť do Žiliny, aby
po krátkom pôsobení v Dukle
Praha priniesol ďalšie peniaze
do kasy Žilinčanov prestupom
do ukrajinskej Poltavy.
Paradoxne, najväčšie finančné
injekcie pichli do ekonomiky
Šošonov svojimi prestupmi
vlastní odchovanci, a to Tomáš
Hubočan z ruského Zenitu
sumou 3,8 milióna eur a Peter
Pekarík z nemeckého Wolfsburgu
sumou 1,5 milióna eur.
Obísť by sme nemali ani presun
našej súčasnej brankárskej
jedničky národného tímu
Dušana Kuciaka do rumunského
Vaslui v hodnote 650-tisíc
eur a tiež kysuckého rodáka
Mária Pečalku do izraelského
Hapoel Tel Aviv za 600-tisíc
eur. Samozrejme som uviedol
sumy transferov, ale tie mohli
obsahovať rôzne klauzuly, ako
percentá z následných prestupov
v prospech MŠK, tak aj
čiastky, ktoré tento klub musel
z týchto lukratívnych prestupov
posunúť predchádzajúcim
klubom a agentom, podieľajúcim
sa na spomínaných
transferoch. Taktiež je veľmi
potrebné pripomenúť, že nie
všetky peniaze boli aj riadne
vyplatené, keď za všetky spomeniem
hlavne turecký Konyaspor.
A kto stál na tom druhom
nepopulárnom stratovom
brehu transferov? Bolo by ich
viacero, ale spomeniem aspoň
pár mien, čo nezanechali v Žiline
výraznejšiu futbalovú stopu:
najmä hráči z balkánskeho
polostrova Vidič, Zlatkovič,
Polovanec, Kovačevič, Gavarič,
Kvesič a Hasanovič, zo zahraničných
nákupov ich dopĺňa
Argentínčan Vittor či Čech
Stříhavka. Zo Slovákov sa nepresadili
dubnický Kiška, nitriansky
Szorád a taktiež Juraj
Ančic. Tak či onak, MŠK Žilina
je vo výraznom pluse v transferoch
a to môže tešiť
