Po štyroch jarných zápasoch žltozelených a dvoch vystúpeniach našej reprezentácie som často počul „...hrali sme dobre, len sme mali smolu v premieňaní šancí.“ Rozhodne nesúhlasím. Reprezentácia v troch z poslednýchpiatich zápasov nedokázala skórovať a na konto si pripísala 3 prehry a 2 remízy so skóre 2:7. To je však slabý odvar oproti štatistike Žilinčanov. Naši chlapci z posledných desiatich majstrovských stretnutí až v deviatich nedokázali prekonať súperovho brankára! Alarmujúci fakt má svoju príčinu tlejúcu v hernej kvalite. Je vôbec mužstvo spod Dubňa také schopné, ako sa prezentuje na verejnosti? Ani zďaleka nie, i keď mu nechýbajú kvalitné individuality. Dobrých skúsených hráčov v MŠK ubúda. Po odchode lídrov mužstva Štrbu, Ježa, Pečalku, Oravca atď., ktorí vedeli zabrať v pravý čas, ostali v mužstve už len dvaja mohykáni a to Pišta Leitner a Miro Barčík. Okolo seba majú omladinu a práve na mládež by som chcel upozorniť.
Na Slovensku sa trénuje zle a málo! Donekonečna sa podsúva metodika pánov Kačániho, Holienku, Peráčka a spol. Vďaka im za ich dlhoročný prínos pre slovenský futbal, ale dnes to už nestačí. Metodika stará desaťročia je zabalená výlučne v novom knižnom obale, ale takmer skoro vždy s rovnakým obsahom. Potom sú to samotní kluboví tréneri mládeže, ktorí sa šablónovite držia predpísaného. Viacerým chýba jazyková výbava, aby nakukli pomocou nejakej stáže do zahraničných klubov a konfrontovali naučené s tamojšou praxou, poprípade využívali elektronické prostriedky,
ktoré ponúkajú najnovšie trendy futbalovej moderny. Samozrejme, existujú výnimky a verím, že práve oni dokážu tento stav zmeniť. Tréneri ako Galád, Guľa, Nosický, Slovák, Jarábek a im podobní sú toho dôkazom. To je však konštatovanie pre seniorský futbal. A čo ten juniorský? Nedá mi nespomenúť zaujímavé porovnanie, na základe osobných skúseností návštev špičkových zahraničných akadémií. Bežný týždenný mikrocyklus žiackeho či dorasteneckého mužstva na Slovensku obsahuje zhruba 12 hodín tréningu a hry. A to som započítal po dva dvojfázové tréningy, ktoré nie sú
bežným javom. Vo Fulhame, Porte, Barcelone a iných akadémiách trénujú 4 až 5 hodín denne. Za týždeň sa zastavia na čísle 25 hodín, čiže raz toľko ako u nás. Štatistiky ukazujú, že takto vedení hráči zhruba od 10 rokov majú na svojom konte ročne o 15-tisíc dotykov s loptou viac ako naši chlapci. Pri prechode do seniorskej kategórie je to zhruba o 100-tisíc dotykov viac. Som maximálne
presvedčený, že sa to už musí naplno prejaviť v individuálnych herných zručnostiach plnej kvality. Samozrejme, tréningy sú dynamické a na doraz, čo hráči automaticky prenášajú do zápasov. Je prirodzené, že ak sa trénuje dvojfázovo, tak sa z toho 2 hodiny venujú čisto individuálnej technike a záťaž je rozložená rovnomerne. Problém v kondícii u nás nevidím, a preto by som odbúral hlavne nezmyselnú zimnú prípravu a všetko by malo smerovať k práci s loptou v najvyššej možnej frekvencii. Do hôr chodia v zime drieť jedine drevorubači a naši futbalisti. Všetky vyspelé mužstvá využívajú výlučne ihrisko a loptu. My po príprave vyzeráme ako zničení frontoví vojaci a na ihrisku pôsobíme ako rozťahaná harmonika, keďže sila jazdiť hore dole absentuje. Do budúcnosti sa však pozerám
s optimizmom. Talenty u nás v Žiline či na Slovensku sú a vždy aj budú, len potrebujú tie najlepšie trénerské persóny a kvalitný tréningový proces. Veď keď raz vlastníte Ferrari, netankujete do neho
predsa olej na smaženie.
