Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

7. december 2019 | Ambróz
| -3°C

Z regiónu

Najstaršia obec na Kysuciach odkrýva starobylé mohyly

Neďaleko Kysuckého Nového Mesta sa nachádza významná archeologická lokalita Koscelisko. Terasa vrchu Veľké Vreteno, kde sa nálezisko osídlenia nachádza, patrí do katastra obce Radoľa.

05.04.2018 | 13:11

Obec sa môže pýšiť najstaršou sakrál­nou stavbou na Ky­suciach. I keď kostol v minulosti zanikol, jeho po­zostatky nám pripomínajú, že územie Kysúc bolo v mi­nulosti kontinuálne osídľo­vané. Za historickými koreň­mi osídľovania Kysúc sme sa vybrali práve do Radole.

FARNOSŤ RADOĽA MALA NA KYSUCIACH VÝZNAMNÉ POSTAVENIE

Ide o lokalitu, kde má naj­staršie osídlenie na Kysu­ciach približne tritisíc rokov. „Názov Koscelisko je odvo­dené od kostola, ktorý na tomto mieste stál od druhej polovice 13. storočia. Zánik kostola je spájaný s výprava­mi husitských vojsk približne okolo roku 1430,“ vysvetľu­je starosta obce Anton Tká­čik. Prvý výskum na tomto území bol pod vedením ar­cheológa Antona Petrovské­ho-Šichmana už v roku 1956. Zónu podrobne preskúmal a potvrdil existenciu kosto­la, ktorého vznik bol na zá­klade odborného posúdenia datovaný približne od druhej polovice 13. storočia. „Kostol bol sídlom najstaršej farnos­ti na Kysuciach. V 14. storo­čí patrilo do farnosti Radoľa zrejme celé územie dnešných Kysúc, od Budatína smerom na sever až po hranice Poľ­ska,“ hovorí starosta.

Pri výskume v osemde­siatych rokoch boli v inte­riéri kostola a v jeho tesnej blízkosti nájdené hroby. Ar­cheologický výskum sa opäť naplno rozbehol v roku 2012 s podporou Žilinského sa­mosprávneho kraja. Na od­bornej stránke sa podieľa­li Kysucké múzeum v Čadci, Archeologický ústav SAV v Nitre a Krajský pamiatko­vý úrad v Žiline. Výskum sa najprv sústredil na kostol, keďže sa predpokladalo, že na tomto mieste mohol predtým stáť drevený kos­tolík. Táto domnienka však nebola potvrdená. Nálezy z archeologického výsku­mu v roku 2012 v pomerne skromnom množstve (črepy keramických nádob, hrot šípu do kuše, množstvo že­lezných klincov, jednodu­chý bronzový prsteň či drob­ná minca z čias panovania Žigmunda Luxemburského) datovanie vzniku kostola nezmenili. „Významným ná­lezom bola tzv. radoľská ale­bo kysucká madona – soška, ktorá pôvodne pochádzala zo západnej Európy, čo bolo dôkazom vtedajšej tovaro­vej výmeny,“ dopĺňa staros­ta. Jej kópiu možno vidieť v kaštieli v Radoli.

Cieľom výskumu bolo ove­riť a doplniť poznatky zís­kané v predchádzajúcich výskumoch. Zistilo sa, že v interiéri kostola sa inten­zívne pochovávalo a že ob­javené nálezy a pozorovania neumožňujú spresniť dato­vanie výstavby a zánik kosto­la. V kostole bolo objavené aj osárium, v ktorom sa nachá­dzalo veľké množstvo kostí.

VÝSKUMY V POSLEDNÝCH DVOCH ROKOCH ODKRYLI MOHYLY

V rokoch 2016 a 2017 sa výskum sústredil na okolie kostola. Toto miesto slúži­lo ako posledné miesto od­počinku ľudí osídľujúcich okolité územie. Odkryté boli črepiny z lužickej kul­túry a výnimočne aj zvyšky bronzových predmetov. Kamenná vrstva tvarovaná do oblúka bola identifiko­vaná ako časť kamenného základu mohyly. Existenciu mohyly potvrdili aj nájde­né drobné milodary pre po­chovaného. Mohyly doka­zujú, že zhruba pred tritisíc rokmi bolo na území Kysúc osídlenie. „Určité osídlenie bolo na území obce Rado­ľa kontinuálne. Praktic­ky z každého historického obdobia sú na území obce zachované nejaké nálezy,“ hovorí starosta.

Od roku 2017 pokračo­val výskum v zachytáva­ní ďalších mohýl, ktoré sa v lokalite predpokladali. Staršie i novšie výskumy jednoznačne doložili exis­tenciu pravekého pohre­biska z obdobia doby bron­zovej. Tento rok v auguste je naplánované pokračova­nie výskumu pod vedením archeologičky Kysucké­ho múzea Danky Majerčí­kovej, ktorá vedie výskum od samého začiatku v roku 2012. Bude sa pokračovať v prieskume mohýl, na­koľko georadar lokalizoval miesta, kde sa nachádzajú ďalšie mohyly, ktoré ešte neboli skúmané. Výskum sa bude vykonávať jeden mesiac.

PO STOPÁCH DÁVNYCH OSÍDLENÍ

Preskúmať túto významnú archeologickú lokalitu mô­žete aj vy. Stačí sa vybrať do Radole a nasledovať ná­učno-historický chodník. Prechádza obcou cez mies­ta, kde sa kedysi nachádzali najstaršie osídlenia. Náučný chodník má približne štyri kilometre. Šesť informač­ných tabúľ vás postupne oboznámi s prírodovedný­mi a kultúrnohistorickými faktami a zaujímavosťami lokality. Medzi najzaujíma­vejšie body chodníka určite patrí kaštieľ zo 16. storočia a archeologické nálezisko Koscelisko. Tip na zaujíma­vý výlet na začiatku prebú­dzajúcej sa jari.

Zdroj: Ivana Kobrtková

Foto: obec Radoľa

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod