Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. august 2018 | Anabela

Z regiónu

Nemôže stavať na vlastnom pozemku. Prečo mu úrad bráni?

Už dlhých deväť rokov trvajú problémy Štefana F., ktorý v roku 2009 zdedil po matke pozemok v katastri obce Trnové. Hoci okamžite zažiadal o zmenu územného plánu a prekvalifikovanie pozemku na stavebný, dodnes sa nedočkal.

12.02.2018 | 13:42

Úradníci totiž tvrdia, že konať nemôžu, pretože pozemok sa nachádza na území bývalého popolčekového odkaliska, kde vďaka tzv. environmentálnej zátaži a zdravotnému riziku je výstavba zakázaná. Márne Štefan F. operuje potvrdeniami, ktoré to vyvracajú. Posun v celej veci by mohol nastať po tom, ako by environmentálnu zátaž vylúčilo aj ministerstvo.

„Keď som požiadal mesto o zmenu územného plánu, aby som mohol na pozemku stavať, odpovedala mi zodpovedná pracovníčka stavebného úradu, že sa na ňom nachádza odkalisko popolčeka. Odporučila mi, aby som na pozemku nechal vykonať inžinierskogeologický prieskum. Nechal som ho vykonať a zistilo sa, že na 120 metrov dlhom pozemku sa popolček nachádza len v jeho prednej časti, ktorá bola v blízkosti bývalého odkaliska. Na ostatnej časti sa nenachádzal,“ hovorí Štefan F.

K zmene územného plánu doteraz neprišlo. Stavebný úrad totiž stále operuje s tým, že Štefanov pozemok bol súčasťou odkaliska, hoci to tak nebolo. Bývalé odkalisko popolčeka zo Žilinskej teplárenskej fungovalo do roku 1988, kedy ho rekultivovali. Až do roku 1971 z neho dokonca vyrábali tvárnice, z ktorých sa stavali domy. Po rekultivácii ho zaviezli ornicou a vykonávali tam poľnohospodársku činnosť.

Pozemok Štefana F. však nikdy súčasťou samotného odkaliska nebol. Tvoril len jeho breh. Vlastní o tom niekoľko potvrdení. Predovšetkým je to potvrdenie samotnej Žilinskej teplárenskej. „Uvedená parcela nie je súčasťou bývalého odkaliska popolčeka Trnové, je na vyššej terénnej úrovni ako bývalé odkalisko a v minulosti tvorila breh odkaliska. Na parcele nebol primárne ukladaný popolček, o čom svedčí aj skutočnosť, že pri rekultivácii odkaliska v roku 1988 bol na uvedenej parcele iba manipulačný priestor na parkovanie techniky, pomocou ktorej sa rekultivácia vykonávala. Podľa záverov geologického prieskumu realizovaného firmou PROGEO sa popolček na parcele nachádzal iba vo vrtoch v tesnej blízkosti bývalého odkaliska, kde sa mohol dostať pri rekultivácii.
Z dôvodu, že parcela nebola súčasťou bývalého odkaliska Trnové, o čom svedčí aj dokumentácia k odkalisku, nie je po environmentálnej stránke chybná,“ konštatoval v roku 2015 manažér pre rozvoj, investície a ekológiu Žilinskej teplárenskej Marcel Hrobárik.

Napriek tomu mesto nekoná. Štefan F. požiadal o riešenie komisiu výstavby. Jej predseda Dušan Maňák uviedol, že mu odporučil, aby o stanovisko požiadal ministerstvo životného prostredia, pretože ono na parcele eviduje environmentálnu záťaž a len ono ju môže vyškrtnúť. Urobil tak.

Ich stanovisko bolo jednoznačné. Na pozemku evidujú environmentálnu záťaž iba z dôvodu spodnej vody. „V skúmanom území nie je preukázané environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia horninového prostredia v kontaktnej zóne znečisťujúcimi látkami.
V skúmanom území je preukázané environmentálne riziko zo šírenia znečistenia podzemnou vodou, ale aj potenciálne nekarcinogénne zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode pri jej využívaní v záhradkách,“ odpísali mu z ministerstva.

Štefan F. to považuje za jasný dôkaz toho, že na jeho pozemku žiadne zdravotné riziko nehrozí. V teréne sa totiž nachádza nad odkaliskom. „Ale veď spodná voda odjakživa tečie hore briežkom, nie naopak. Navyše v Trnovom je vodovod, dokonca hneď vedľa v dome, ktorý sa nachádza len 10 metrov od môjho pozemku a kde pred desiatimi rokmi výstavbu povolili.“

O reakciu sme požiadali mesto Žilina. Hovorkyňa Barbora Zigová nás informovala, že stavebný úrad momentálne neeviduje žiadnu žiadosť Štefana F. na dotknuté pozemky. Posledná bola súčasťou požiadavky na spracovanie dokumentácie: Územný plán mesta – zmeny a doplnky č. 5, ktorú pripravila vedúca stavebného úradu Dana Babalová. Podľa nej bol v roku 2015 vypracovaný prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže, ktorý navrhol zakázať bytovú výstavbu na odkalisku alebo v jeho tesnej blízkosti. Konštatuje tiež, že pozemok Štefana F. je súčasťou odkaliska. Preto nie je možné uvažovať o zmene funkčného využitia tohto pozemku.

Štefan je nahnevaný. Komisie sa pýtal, aká je to tesná blízkosť. Je to desať alebo sto metrov? Je predsa evidentné, že jeho pozemok leží nad odkaliskom. „Všetci hovoria len o možnom zdravotnom riziku. Čo je to ale za hlúposť? Tak buď tam je, alebo nie je. A za 40 rokov sa tam žiadne zdravotné riziko nepotvrdilo. Najhoršie ale je, že všetci počúvajú vyjadrenie jednej úradníčky, ktorá tam v živote ani nebola a nevidela to. Veď aký je problém v stavebnom povolení uviesť, že sa zakazuje vŕtať studňu, keď sú jediným problémom spodné vody? A načo by mi aj bola, keď je v tejto lokalite verejný vodovod?“ pýta sa.

Žilinský večerník v tejto veci oslovil aj predsedu stavebnej komisie mestského zastupiteľstva Dušana Maňáka. „Komisia bude môcť konať v momente, ako nám pán Štefan F. predloží písomné potvrdenie z ministerstva životného prostredia o tom, že táto lokalita je mimo environmentálnej záťaže,“ informoval nás.

Štefan F. sa po našom telefonáte chystal rozhodnutie z ministerstva, ktorým disponuje, zaslať Dušanovi Maňákovi a súčasne aj na stavebný úrad a ešte raz oficiálne požiadať o zmenu funkčného využitia svojho pozemku tak, aby na ňom mohol stavať. Verí, že veci sa po deviatich rokoch konečne pohnú dopredu. „Ak nie, nevzdám sa a podám na mesto Žilina žalobu. Nemôžu mi donekonečna brániť vo využívaní môjho vlastníctva,“ uzavrel.

Autor: Michal Filek

Foto: Autor

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
25 °C
26 °C
25 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod