Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

13. november 2018 | Stanislav

Zaujalo nás

Nenechajme sa zastrašiť. Sloboda je vzácnosť

Okupanti von – slobodu Československu. Nezradíme! A budeme jednotní! Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Aj takéto heslá sa ozývali po námestiach v celom Československu, keď v tú osudnú noc z 20. na 21. augusta vstúpili na územie ČSSR invázne vojská.

21.08.2018 | 09:45

Deň 21. august 1968. Okupácia, stra­ta slobody a doba pokrivenia. Je neu­veriteľné, že odvtedy ubeh­lo už päťdesiat rokov. Tento deň nám dnes pripomínajú už iba čiernobiele fotky ale­bo staré filmové šoty. Soviet­ske vojská sa stiahli až v roku 1991 a 21 rokov neslobody zanechalo v ľuďoch hlbo­ké stopy. Tí, čo si toto obdo­bie prežili na vlastnej koži, si toto obdobie budú pamätať navždy.

NESLOBODA SA DÁ PRIJAŤ AJ ODMIETNUŤ

Spomínaných fotografií, ktoré zachytávajú túto vý­znamnú – otrasnú a tragic­kú – udalosť, neostalo veľa. Fotografi, ktorí fotili, risko­vali, no nebáli sa. Chceli za­chytiť pravdu. Dnes je už paradoxné, že Slovák (Ivan „Kelly“ Köhler) fotil oku­páciu v Prahe a Čech (Josef Nový) v Žiline. V tej dobe to však nikomu nepripada­lo divné ani výnimočné. Boli sme „bratia“.
Dnes týmto unikátnym fotkám iba málokto z mla­dých rozumie. Nevedia, že Ivanovi „Kelly“ Köhlerovi fotografie z ateliéru v Raj­ci zhabala Štátna bezpeč­nosť. Nevedia, že Josef Nový ich musel schovať do hadice od vysávača v pivnici domu a držať ich tam 45 rokov, len aby mu ich tiež nezhaba­li. Nevedia, čo sa stalo, kedy ani prečo. Tak ako to bolo?
O polnoci z 20. na 21. au­gusta 1968 obyvateľov Čes­koslovenska zobudilo bu­rácanie ťažkých vojenských transportných lietadiel. Zároveň do vnútrozemia po­stupovali v niekoľkých prú­doch jednotky piatich štátov Varšavskej zmluvy. Na in­vázii sa zúčastnil Sovietsky zväz, Poľsko, Bulharsko, Ma­ďarsko a východné Nemecko.  Počas prvých ranných hodín bola okupovaná celá krajina. Vojská vyslané So­vietskym zväzom mali v Čes­koslovensku potlačiť kon­trarevolúciu. Práve týmto slovom nazvali českosloven­ský pokus o reformovanie socializmu. Okupácia mala zabrániť tomu, aby sa Čes­koslovensko vydalo vlastnou cestou a aby vystúpilo z blo­ku socialistických štátov.
Dňa 21. augusta 1968 ulice miest zaplavili ľudia, spontán­ne protestovali proti okupá­cii. Výrazne tomu pomáhali i médiá. Rozhlas vysielal im­provizovane a stanovisko jed­noznačne odsudzujúce oku­páciu zastávala celoštátna i regionálna tlač. Dianie na námestiach i v mestách sle­dovali davy ľudí, ktorí sa pred hlavňami zbraní púšťali s vojakmi do búrlivých disku­sií. Nasledujúce dni priniesli množstvá prejavov pospoli­tého odporu voči okupantom.

PRAHA V HĽADÁČIKU SLOVÁKA

Sľubne sa vyvíjajúci rok 1968 priniesol Ivanovi „Kelly“ Köhlerovi prvú i poslednú re­portáž jeho života, zazname­nanú slušne vybavenými (na tú dobu) fotografickými prí­strojmi. V tom roku známy žilinský umelecký fotograf, výtvarník a jazzman pracoval ako profesionálny fotograf českolipského Vlastivedného múzea i galérie. „Silný príbeh mi síce dával emóciu zážitku, ale v tom chaose išlo hlavne o zdokumentovanie udalosti,“ povedal.
„V noci z 20. na 21. au­gusta ma v ateliéri v „her­báriu“ lekárne na Námestí mieru zobudil telefón ko­legu z múzea. Sú tu Rusi,“ zaspomínal na to obdobie. No až telefonát z okresné­ho výboru strany ho dostal k fotografovaniu vstupu sovietskych vojsk do Čes­koslovenska na území Čes­kolipska. „Čakalo ma auto a nočná chaotická reportáž, netušiac, o čo ide. Aparáty cvakali, myšlienky preska­kovali. Od Varnsdorfu až po Lípu sa valili tanky a iné vo­jenské vozidlá.“
Potom prišla informácia z rádia o obsadení Prahy. „Na motorkách sme už svojvoľ­ne, bez príkazu a spontánne uháňali do hlavného mes­ta.“ Cestou sa nebezpeč­ne vyhýbal kolóne tankov a obrneným transportérom. Autá mali smolu, ale Ivano­vi Köhlerovi sa vďaka motor­ke podarilo dostať priamo do centra diania.
„Zažil som tam najväčší šok – rozstrieľanie Národné­ho múzea, dokaličená noha ženy po prejdení tankom, roz­bitý aparát Yashica Rusom, ktorému sa nepáčilo, čo za­znamenávam, ale i vybraný film z Exakty Varex na hrade ďalším okupantom.“  V Prahe sa Ivanovi Köhle­rovi naskytla mimoriadna príležitosť zachytiť túto situ­áciu aj pre budúce generácie. Žiaľ, nestalo sa tak. Negatívy s označením „fízlové“, „oku­pace“ a „pohreb Jana Pala­cha“ mu zhabala okresná prokuratúra podľa paragra­fu 73 Trestného zákona. Os­tali mu iba štyri fotografie. „Vzhľadom na moju povahu som sa cez to dostal ľahko a hravo. Je to život. Život úžasný,“ povedal s odstupom času.

VOJACI A TANKY NEOBIŠLI ANI ŽILINU

Vojaci, obrnené vozidlá a tanky neobišli ani naše mesto. Postupne smerova­li cez hlavné ulice a pešie ťahy v Žiline, až dorazili aj na hlavné námestie. Budili rešpekt. Na Mariánskom ná­mestí či v uliciach ich však „vítali“ aj demonštranti. In­vázia sa tu však, na rozdiel od Prahy či Bratislavy, zaobiš­la bez vážnejších konfliktov a incidentov či vyhrotených situácií. Ako si na toto obdo­bie spomína Josef Nový, pilot a fotograf zároveň? „V mes­te bolo veľa ľudí, ktorí ob­liehali prechádzajúce tanky. Tanky smerovali cez teraj­šiu Predmestskú ulicu, Veľkú okružnú, smerom na Antona Bernoláka. Sprievod tankov dorazil aj na terajšie Marián­ske námestie. Deti boli zve­davé, obzerali veľké pásové vozidlá z bezpečnej vzdiale­nosti. Prvý deň nikto neotvo­ril tie tanky a ani nevyšiel.“
Nálada v meste po prícho­de „bratských vojsk“ bola mi­zerná, nevedelo sa, čo a ako bude, prevládal strach. Vojská Varšavskej zmluvy čoskoro obsadili aj letisko obrnený­mi vozidlami aj tankmi a aj si tu zriadili tábor. „Okupanti sa veľmi rýchlo usídlili a cítili a správali sa ako doma,“ pre­zradil Josef Nový. Aj letisko – Josefovo pracovisko muselo ustúpiť potrebám okupant­ských vojsk.
Masová nespokojnosť a občiansky vzdor kvôli prítom­nosti okupačných vojsk sa prejavili aj v roku 1969, či už upálením Jána Palacha, ktoré ohromne zarezonovalo, ale­bo pri pamätnom hokejovom zápase Československa proti ZSSR. Do udalostí sa svojou troškou zapojil aj Josef Nový už ako zamestnanec Kated­ry leteckej dopravy Vysokej školy dopravy a spojov, teraj­šej Žilinskej univerzity, ktorý spolu s troma študentmi vy­liezol hore na budovu a zho­dili veľkú päťcípu červenú hviezdu. „Odcvikol som drôty, ona aj svietila a zhodili sme ju dolu. Oni tam mali hneď vedľa kancelárie, ale to bolo v noci po tme. A ja som bol spokojný, lebo už tam nebola.“
Smutná doba nastala s ná­stupom normalizácie, ktorá mala podporu práve v prí­tomnosti okupačných vojsk. „Udával každý každého, člo­vek nevedel, čo bude.“  Josef Nový vtedy schová­val film v pivnici v hadici od vysávača. Jeho snímky bolo možné pozrieť si až o mnoho rokov neskôr po páde komu­nistického režimu a odcho­de „bratských“ ruských vojsk. V dobe ich vzniku mal foto­graf Josef 30 rokov a poda­rilo sa mu odfotiť zaujímavé a hlavne odvážne zábery. Cel­kovo vzniklo 40 čiernobielych fotografií, ktoré dokumentujú túto nešťastnú kapitolu na­šich dejín.

VÝSTAVY K OKUPÁCII

Aby sa toto krušné obdo­bie neslobody, zastrašovania a udavačstva dostalo do po­vedomia aj generácii, kto­rá ju nezažila, v miniGallery SOHO1 v utorok 21. augus­ta o 18. h otvoria výstavu dobových fotografií, kto­ré autenticky zobrazujú to, čo sa dialo v Českosloven­sku. „Mottom celej výstavy je, že Čech fotografoval Ži­linu a Slovák Prahu,“ pove­dal tvorca výstavy Ivan „Kel­ly“ Köhler. „Výstave bude predchádzať aj výstava v OC Mirage, ktorá sa začína už o 16. h.“ Svoje fotografie na nich predstavia Ivan „Kel­ly“ Köhler, Josef Nový a Jiří Svitín, známy a vyhľadáva­ný český, svetovo uznávaný hudobník, multiinštrumen­talista, skladateľ, kapelník, hráč na zobcovú flautu, sa­xofón a píšťaly, ale aj hudob­ný pedagóg a osvetár

 

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Ivana Köhlera

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
6 °C
11 °C
7 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod