Právnu úpravu spotrebiteľskej zmluvy nájdeme v Občianskom zákonníku. V zmysle legálnej definície je ňou každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je vždy osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, to znamená, že vždy pôjde o podnikateľa. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Pri posudzovaní, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, je teda dôležité postavenie zmluvných strán. Nie je podstatné, či spotrebiteľ s dodávateľom uzatvára zmluvu o dielo, kúpnu zmluvu, zmluvu o pôžičke alebo akúkoľvek inú zmluvu. Nie je podstatné ani to, či sa zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa spravuje Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom.
Jedným zo znakov spotrebiteľskej zmluvy je fakt, že ňou nie je naplnená zásada rovnosti, ktorá je typická pre súkromné právo. Nerovnosť zmluvných strán je spôsobená existenciou predpokladu o nedostatočnej znalosti spotrebiteľa o svojich právach a povinnostiach a, naopak, skúsenosťami a znalosťami podnikateľa v rámci svojej činnosti.
Ako sme už v úvode naznačili, jedným zo spôsobov, ako vyvážiť nerovné postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, je určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a ich zákaz. Občiansky zákonník obsahuje ich výpočet, pričom nie je definitívny. To znamená, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve môže byť akákoľvek podmienka poškodzujúca postavenie a práva spotrebiteľa. Neprijateľnosť a následnú neplatnosť takejto podmienky však môže s právnymi účinkami vysloviť len súd svojím autoritatívnym rozhodnutím.
Ako neprijateľnú možno označiť napríklad podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, podmienku, ktorá umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, podmienku, ktorá umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a veľa ďalších.
Kritériom, podľa ktorého možno ustáliť, že ide o neprijateľnú podmienku, je určenie, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tomto pravidle však existujú dve výnimky, kedy nepôjde o neprijateľnú podmienku, a to v prípade zmluvnej podmienky, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a v prípade, ak boli dané ustanovenia zmluvy dojednané individuálne tak, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.
Vyplývajúc z toho, obsahom spotrebiteľskej zmluvy môžu byť aj podmienky vykazujúce znaky neprijateľných podmienok za predpokladu, že sa dodávateľ so spotrebiteľom individuálne dohodol na ich znení. Nestačí, ak dodávateľ spotrebiteľa len oboznámi s obsahom individuálnych podmienok. Podstatné je, aby aj spotrebiteľ mohol vyjadriť svoje požiadavky a ovplyvniť tak obsah spotrebiteľskej zmluvy. Ak možnosť ovplyvnenia spotrebiteľ skutočne mal, potom sa tieto podmienky považujú za platné aj napriek tomu, že ich zákon označuje ako neprijateľné.
Pri dojednávaní individuálnych podmienok by mali byť dodávatelia obozretní a zároveň mať na pamäti, že v súdnom spore sú nositeľmi dôkazného bremena práve oni. Ak dodávateľ nepreukáže, že spotrebiteľ skutočne o sporných ustanoveniach vedel a súhlasil s ich znením, nebudú považované za individuálne dojednané. Súd v prípade akýchkoľvek pochybností vždy uplatní výklad spotrebiteľskej zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Na neplatnosť neprijateľných podmienok musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Môže však nastať aj situácia, kedy spotrebiteľ vyhlási, že nejde o neprijateľnú podmienku. V takom prípade má súd zviazané ruky a nemôže vyhlásiť dané ustanovenie s neprijateľnou podmienkou za neplatné.
Ak súd vyhlási neplatnosť neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, neznamená to, že zmluva ako taká sa stane neplatná celá. Ak je možné dané ustanovenie s neprijateľnou podmienkou „oddeliť“ od zvyšku zmluvy, neplatným sa stane len dotknuté ustanovenie, pričom
