PRIPOMIENKA DOBY
Spomína na to aj dnes. „Moje fotografie zachytávajú niektoré udalosti, ktoré prebehli v Žiline v období od 17. novembra 1989 a počas roku 1990. Nedávajú si za cieľ postihnúť všetky rozhodujúce momenty politicko-kultúrneho diania v Žiline v uvedenom období. Slúžia na pripomenutie si udalostí, ktoré v rámci celej Československej republiky prispeli k zmene politického režimu,“ povedal k záberom, ktoré vznikali spontánne Milan Veliký. Osobne toto obdobie prežíval vnútorne dosť intenzívne, nespokojnosť so situáciou v štáte a v spoločnosti podľa neho bolo cítiť pred 17. novembrom.
„Udalosti z toho pamätného piatku, brutálne potlačenie pokojného protestu študentov, viedli nakoniec k pádu komunistického režimu. Spomínam si, ako sa v tom období začali ľudia k sebe chovať slušnejšie, úctivejšie, viac sa na seba usmievali, bolo cítiť vo vzduchu optimizmus z očakávania novej, lepšej budúcnosti,“ hovorí o atmosfére týchto dní.
NOVÉ STRANY, NOVÉ SĽUBY
Ako fotograf dokumentoval pre seba rôzne predvolebné akcie novovznikajúcich politických strán, sledoval, ako sa k moci dostávali samozvaní politickí “lídri“, ktorí, ako sami hovorili, zdvihli politickú moc zo zeme. „Fotografoval som ich a počúval ich nadšené prejavy z terasy hotela Slovakia, v ktorých sľubovali, že urobia poriadok v tomto Augiášovom chlieve a ľudia im nadšene tlieskali. No bolo treba čítať aj medzi riadkami a analyzovať tie prázdne chvastavé reči, za ktorými sa skrývala iba túžba po moci a zbohatnutí, čo sa napokon aj udialo. Tešili sme sa na demokraciu, ale neboli sme na ňu pripravení, lebo demokracii sa treba učiť generácie, no my sme si mysleli, že to zvládneme „ľavou zadnou“ za pár,“ hodnotí s odstupom času s tým, že postupne sa z tvárí ľudí strácal úsmev. „Lebo sme si vývoj udalostí po 17. novembri 1989 predstavovali optimistickejšie ako sa v skutočnosti udial. Myslite si o tom čo chcete, to, čo som povedal, je môj názor a na ten mám nárok. Tak spomínajme,“ doplnil.
