Žilinský Večerník

23. apríl 2024 | Vojtech
| 7°C

Šport

OSLAVUJEME NARODENINY - Športový redaktor Ján Polák: Prišiel som len na dva týždne praxe, no tie sa pretiahli na päť rokov

Päť krásnych rokov plných skúsenosti a zaujímavých zážitkov. Tak by sa v skratke dala opísať cesta nášho bývalého športového redaktora Jána Poláka (37), ktorý v redakcii Žilinského večerníka pracoval od roku 2006 až do 2011. Pri oslavách našich 33 narodenín sme si spoločne zaspomínali na jeho „športové časy“ s perom v ruke.

27.02.2024 | 23:31

Ako ste sa dostali do Žilinského večerníka?

V čase, keď som študoval na UCM v Trnave masmediálnu komunikáciu, som do školy potreboval potvrdenie o praxi v nejakom médiu. Zašiel som preto do redakcie, kde som sa stretol s Robom Kaššom z oddelenia športu. Rovno sa ma opýtal, či by som išiel cez víkend na turnaj v plážovom volejbale, z ktorého by som následne napísal článok a urobil niekoľko fotografií. S výsledkom bol celkom spokojný a mňa to tiež bavilo, tak sme sa dohodli na pokračovaní spolupráce. Nakoniec sa dva týždne praxe pretiahli na päť rokov veľmi zaujímavej práce.

Kto všetko bol vašimi kolegami na oddelení športu a čo všetko ste mali na starosti?

Práca športovej redakcie bola v čase môjho príchodu rozdelená tak, že Robo Kašša mal na starosti primárne hokej, teda MsHK Žilina a väčšinu športov okrem futbalu a Mirko Leitner spracovával dianie okolo MŠK Žilina a spolu s Lacom Némethom aj informácie a výsledkový servis z oblastných futbalových súťaží. Myslím, že nám táto spolupráca fungovala bez väčších problémov. Po čase sa naše rady o niečo zmenili, keď Robo prešiel na pozíciu šéfredaktora a do Žilinského večerníka sa do športovej redakcie vrátil Majo Meluš, s ktorým sa mi taktiež spolupracovalo veľmi dobre. Na záver mojej „večerníckej“ kariéry bol súčasťou športovej redakcie aj ďalší navrátilec Ľubo Chochula, v tom čase prevzal hokejovú sekciu a ja som sa presunul na futbal. Aj s ním sme tvorili dobrý tím. Okrem toho som sa zameriaval na výsledky a výkony mládežníckych žilinských športovcov. Špecifikom športovej redakcie je to, že drvivá väčšina športových podujatí, o ktorých informujeme, sa koná počas víkendu, takže sme mali potom počas pondelkovej uzávierky plné ruky práce. Naučil som sa tak pracovať pod stresom a vo vysokom tempe, keďže sme museli za niekoľko hodín dať dokopy materiály na strany a po tom, ako ich grafičky zalomili, ešte následne skontrolovať pred odoslaním do tlače. Pokiaľ sa nám podarilo nejaké strany odovzdať na zalomenie a spracovanie už pred víkendom, bolo to vždy plus. Po vydaní každého čísla sme si na porade rozdali nové úlohy a témy do ďalšieho vydania. Vždy sme sa snažili šport v našom regióne pokrývať čo najdetailnejšie, aby každý dostal aspoň nejaký priestor. Nie vždy to bolo jednoduché, keďže Žilina je športové mesto s množstvom športovcov a športových odvetví.

Zrejme to bola úplne iná práca než teraz, v čom bola náročná a naopak pre vás nádherná?

So súčasnou redakčnou prácou to asi neviem úplne porovnať, keďže som sa po odchode zo Žilinského večerníka už novinárčine dlhodobo nevenoval. No bolo to päť rokov krásnych zážitkov a príhod, na ktoré budem rád spomínať. Môžem povedať, že počas môjho pôsobenia v Žilinskom večerníku sme zažili mnoho skvelých momentov a boli sme pri niekoľkých najväčších úspechoch žilinského športu. Krásne spomienky mám napríklad na víťazstvo futbalistov MŠK Žilina na pôde Aston Villy v Európskej lige a taktiež na účasť MŠK v skupine Ligy majstrov, bronzovú sezónu žilinských basketbalistov, cyklistické úspechy Petra Sagana či tituly majstrov sveta slovenských hokejbalistov, ktoré vždy mali výraznú žilinskú stopu. Nesmiem zabudnúť ani na žilinských vodákov, ktorí dlhé roky patria k špičke na celom svete. Počas tých piatich rokov som získal množstvo priateľov a kontaktov. No a čo sa týka náročných momentov, tie prichádzali najmä v nedeľu podvečer, keď sme obvolávali zápasy oblastných futbalových súťaží. Najmä od zástupcov tímov, ktoré prehrali, bolo často náročné získať relevantné informácie o ich zápasoch, niektorí sa s nami ani nechceli baviť. Ale to asi patrí ku koloritu tohto športu.

S odstupom času – boli ste podľa vás dobrý športový redaktor?

To nechám na posúdenie iných, ale za seba môžem povedať, že práca športového redaktora ma bavila a napĺňala a vždy som sa snažil informovať objektívne a v duchu novinárskeho kódexu.


 

Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu z redakcie, ktorú môžete publikovať?

Tých zábavných príhod bolo viac než dosť, či už v redakcii, alebo aj priamo na podujatiach. Sme veselé kopy, takže nebola núdza ani o vymýšľanie rôznych žartíkov. Žiadnu konkrétnu príhodu ale nebudem vyzdvihovať nad ostatné.

Aký článok či materiál považujete za svoj novinársky vrchol?

Z môjho pohľadu to bol asi rozsiahly rozhovor s Tomášom Hubočanom, ktorý v tom čase zažíval veľmi úspešné obdobie v drese Zenitu Petrohrad. Ak sa nemýlim, bolo to do vianočného čísla a Tomáš vtedy prišiel do našej redakcie, kde sme sa dobrú hodinku rozprávali o futbalových i nefutbalových témach.

Ktorý športový úspech či aj neúspech sa vám vynorí v pamäti pri práci vo Večerníku?

Z úspechov už som spomínal výborné výsledky žilinských futbalistov, ktorým sa viackrát podarilo preraziť aj v Európe. S tým boli spojené aj naše pracovné cesty na zápasy na ihriská súperov, ktoré boli vždy plné zážitkov. Okrem už spomínaného víťazstva na pôde Aston Villy mi utkvel v pamäti zápas na ihrisku Partizanu Belehrad, kde v elektrizujúcej atmosfére Žilinčania uhrali remízu, za čo si vyslúžili potlesk od zaplneného štadióna, zatiaľ čo domáci odchádzali za piskotu divákov. Najkrajším v tomto smere bol pamätný výjazd do Prahy, kde „šošoni“ urobili výrazný krok k postupu do skupiny Ligy majstrov. Výhodou práce športového redaktora na regionálnej úrovni je aj to, že je tam o niečo menšia potreba objektivity napríklad v rámci celoslovenského meradla, teda že sa na úspechy žilinských športovcov môžeme pozerať aj optikou športových fanúšikov a oslavovať ich. Z neúspechov mi v pamäti ostala trpká sezóna žilinských „vlkov“, ktorí po zisku titulu majstrov Slovenska skončili v lige na poslednej priečke.


 

Čo robíte po kariére novinára? Ostali ste aj aktívne pri športe?

Po ukončení môjho pôsobenia v Žilinskom večerníku som sa už „na stálo“ k novinárčine nevrátil, hoci som sem tam napísal nejaký článok alebo urobil nejaký rozhovor, predovšetkým z oblasti amerického futbalu, ktorému sa doteraz venujem aj aktívne. Som zakladateľom žilinského klubu amerického futbalu Žilina Warriors a okrem toho som pôsobil päť rokov v pozícii prezidenta Slovenskej asociácie amerického futbalu a doteraz pôsobím v tomto športe aj ako tréner, funkcionár a rozhodca. Takže športu sa naďalej aktívne venujem na rôznych úrovniach.


 

Váš odkaz čitateľom, predovšetkým tým, ktorí naše noviny sledujú vždy od poslednej strany?

Aby neprestali čítať a podporovať Žilinský večerník a aby v ňom mohli nájsť vždy zaujímavé a prínosné články a informácie zo všetkých oblastí.

 

 

KTO JE JÁN POLÁK (37)?

Rodinný stav: slobodný

Vzdelanie: Gymnázium Varšavská Žilina

Rodné mesto: Žilina

Pracovné skúsenosti: športový redaktor ŽV, copywriter, ďalšie nesúvisiace so žurnalistikou

Záľuby: šport – americký futbal, cyklistika, plážový volejbal, bedminton; cestovanie, knihy, kvízy, escape roomy

Typická vlastnosť: zmysel pre humor

Na ľuďoch neznášam: aroganciu, neprajnosť

Cestovateľský sen: dôkladne precestovať Japonsko

Najobľúbenejšie jedlo: hamburger

Športový či ľudský vzor: rodičia


 

 

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod