Žilinský Večerník

19. marec 2024 | Jozef
| -5°C

Z regiónu

Otília Kadašiová zo Strečna je ako babička z rozprávky

Má zväčša vtipnú odpoveď na každú otázku, vie všetko urobiť a v jej izbe je teplučko a vždy útulne. Tak, ako to už u starých materí býva. A ešte má pod sukňou aj to zázračné vrecko, odkiaľ vždy staré mamy vytiahli cukrík či sušku – sušené jabĺčko pre vnúčatká.

01.02.2023 | 13:22

Dvere má pre každého otvorené

V kúdeľnej izbe, kam sme sa za ňou vybrali, sa v minulosti stretávali ženy  a dievčatá počas zimy pri priadkach. Otka má v tej svojej vzácnu spoločnosť, figurínu Žofie Bošniakovej. Kúri si v piecke, na nej nám uvarila aj voňavý čaj z byliniek. Má azda všetky čo v strečnianskom chotári rastú a, prirodzene, pozná aj ich účinky. „Keď niekto robí remeslo, robí ho preto, aby si zarobil a uživil sa. Ale staré matere to robili ako nevyhnutné práce v domácnosti. A to robím ja - ľuďom ukazujem, čo všetko vedeli staré mamy, akú robotu museli zastať,“ hrdo hovorí o svojej nezvyčajnej  záľube pani Otília. Malú dreveničku prerobili v roku 2011 z unimobunky. „Posedím tu s kýmkoľvek, kto príde. Chodia sem deti zo škôlok a škôl na exkurzie. Veď  to, čo u mňa vidia a počujú, niektoré už inde nezažijú.  Prichádzajú aj ľudia, čo sa zaujímajú o remeslá, o to, ako sa kedysi žilo. Aj takí, čo potrebujú opraviť kolovrat či poskladať krosná. Na tie som ja dochtor,“ smeje sa pani Otka. Smeje sa vlastne stále. Nevedno či sa pri rozprávaní vôbec nadychuje, lebo položiť jej otázku a prerušiť ju, je naozaj ťažké. Pri takom spoločníkovi ubieha čas naozaj rýchlo.

Staré mamy sú národný poklad

Pod neviditeľnými ochrannými krídlami starých mám fungovala celá domácnosť. „Boli studnicou múdrostí, zručností, boli útočiskom, keď sa čokoľvek stalo, staré mamky to retuvali. Mamka nemala čas. Buď bola samodruhá  alebo plekala, dojčila. Nemala kedy, musela sa postarať o domácnosť, chlapa a šestero, sedmero detí. Navarila  a jej koľkokrát ani neostalo. Stará mamka to všetko vedela prikryť. Spávalo sa po dvoch aj troch v posteli, aj súnož – konča nôh a mladé dievky spávali ze starými mamkami. Učili ich variť, mútiť mlieko, priasť, tkať, aj sa modliť. Mamky na to nemali  dosť času. Bolo ich doma ako „hadvov“, tak dievky, keď im prišiel 14 -15rok, tak ich vydali, aby doma ubudlo hladného krku. A museli vedieť obriadiť dom a domácnosť, aj o deti sa postarať, aj dorobiť plátno. Dobré bolo, keď už aspoň drevo na krosná mala dievka doma prichystané,“ opisuje nám nezastupiteľnú úlohu starých mám v rodinách Otília, ktorej tiež nik inak nepovie.


 

Pestrá kariéra

Taká pestrá ako jej rozprávanie, bola aj jej kariéra.  „Robila som zdravotnú sestru, a že vraj dobrú,“ zasmeje sa, ako inak Otka. „Najskôr na obvode, potom na psychiatrii, neskôr na urológii. Po materskej, keď sa mi k prvému dieťaťu narodili dvojičky, išla som na záchytku. Ale nie ako pacient, ale zas ako sestra. Ostala som tam 25 rokov. Záchytka by sa možno aj teraz zišla, ale mňa už tam nedostanú,“ neprestáva žartovať. „Keď ju zrušili, našla som si robotu na Straníku, v domove sociálnych služieb pre mužov. Chceli tam tkať v rámci pracovnej terapie, no dopratali také maľučké krosienka, myslela som si, že je to hračka. A že aby som ich naučila tkať. A aj som naučila, až z vlády sa tam chodili na nás pozerať a fotiť. Keď som odtiaľ odišla, robila som tkáčske osnovy po nemocniciach a ústavoch a naraz som sa našla v polepšovni. V diagnostickom ústave pre dievčatá  v Lietavskej Lúčke, kde som robila opäť sestričku a potom na dôchodku ešte aj vychovávateľku. Takú kariéru nemá nik,“ pyšne zakončí svoj pracovný životopis.

Tkala erby aj oblek pre mamuta

„Som zaťažená na erby. Doteraz, keď vidím erb, hneď by som ho vytkala. Rozhodla som sa vytkať erby strečnianskeho panstva z doby keď tu žila Žofia Bošniaková. Oslovuje ma to. A tak mi ich Peter Štanský z archívu zaobstaral 42! Urobila som 38, lebo niektoré ešte nemali na to oficiálny papier. Vytkala som veľa erbov, dokonca aj mnohým politikom, ani neviem, kto všetko ich má. Sú medzi nimi zahraniční Slováci i folklórne súbory. A ku všetkým mám aj erbovú listinu. Raz som dokonca obliekala mamuta do Bratislavy! Konštrukciu potrebovali  zakryť srsťou. Nevedela som ako na to, no spomenula som si, že kedysi sa tkali také hune a podľa toho som sisal zatkávala do látky, robila akoby oblek pre mamuta. Mal 40 metrov štvorcových a robila som ho 4 týždne.“  Keď sa niečo na prvý raz nepodarí, stará mama podumá a vždy na niečo príde. Aj veľa vecí, čo má v izbičke jej slúži ako vzor, podľa ktorého vyrobí niečo nové. Ľudia jej občas prinesú,  čo nájdu doma po humnách a čo by inde úžitku nenašlo, u pani Otky stojí na čestnom mieste.

Naspokojnejšia je v krdli detí

Práca s deťmi baví pani Otku azda najviac. „Deti v škôlke síce majú hračky, ale ja im tam všeličo pošlem, aby im veci z domácnosti prišli pod ruky, ako kedysi nám. Máme v Strečne folklórne súbory Hájoviatka, Hájovček a Hájov. Čo potrebujú, všetko im prichystám. Či rekvizity, výšivky, plátno, mám všetko čo potrebujú – aj do ruky chytiť, aj obliecť. Porozprávam všetko, ako to kedysi bolo. Dokonca som im vydala aj slovník slov, ktoré sa kedysi používali. A prečo Hájov? Je to loďka, čo prevážala ľudí na druhú stranu Váhu do Nezbuda. Niečo ako osobná kompa. Názov si vybrali samé deti , mali to ako úlohu. Volajú nás aj na zahraničné festivaly, po 4 roky sme vyhrali celoštátnu súťaž.  Chodia sem ku mne často. V staromamkovském  vačku pod sukňami mám vždy pre ne nejaký cukrík, v druhém nosím peniaze. Povyprávam, ako sme pásli, hrali sa, odrecitujem povedačky, riekanky, viem aj ako sa treba kocúrom rozprávať. Robím tu aj drápačky, liatie olova, vyšívačky, vyrábame plátno. Teraz sa budeme učiť štrikovať fusakle a už sa pomaly musíme chystať na Veľkú noc, treba vajca maľovať, drôtovať, vŕtať.“

Nuž, s pani Otkou Kadašiovou uteká čas veľmi rýchlo.  Úlohu profi starej mamy berie veľmi zodpovedne a vážne, ale nie bez úsmevu a humoru. Je stelesnením, múdrosti, životnej skúsenosti, nadhľadu a láskavosti. Tak, ako staré mamy vždy boli a sú.

 

Čo na seba stará mať prezradila

Rodinný stav: Som už dlhé roky vdova, mám 3 deti, 8 vnúčat, sú takmer všetky dospelé, takže som si do rozkazu sama.

Cestovateľský sen: Vďaka tkaniu som pochodila celú Európu. To mi stačí, ja som spokojná.

Najobľúbenejšie jedlo: Opantance, popučené zemiaky, kapusta, oškvarky, kúsok mäska, kde čo ostane. Dohromady, zamiešate. Výborné a sýte jedlo.

Najlepší relax: Netreba mi relaxovať, veď som na dôchodku. Oddychujem len keď nevládzem robiť. A to som po operácii chrbtice aj mozgovej príhode. Ani nečítam, lebo si to nezapamätám.

 Najštastnejšia je: Keď sa darí mojím blízkym a deťom zo súborov, pri nich omladnem aj  vyzdraviem.

Odkaz mladým ženám: Pán boh nám dal dve ruky na robotu a nie na „šparkanie“ na počítači, aby nás karpály boleli. Dnešné ženy sú už ráno unavené a to zďaleka nerobia toľko, ako kedysi staré matere.  Tie aspoň vedeli, z čoho ich ruky boleli.

 

 

 

 

 

 

Foto: Milan Kosec

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod