Žilinský Večerník

V najnovších Radničných novi­nách mesto Žilina informuje, že sa nedarí chrániť historickú časť mesta od vozidiel. Bolo by vraj smutné, keby sa dali vydierať tými, ktorí by najradšej parkovali až na balkóne svojho bytu. Keďže tu bývate, pravdepodobne myslia aj vás. Je to naozaj tak?
My sme barak na námestí kúpili v dražbe v 90. rokoch. V tom čase bolo námestie mŕtve. Ľudia tam nechodili. Náš dom, ale aj takmer všetky okolité domy boli v dezo­látnom stave. Žili tam prevažne Rómovia, ktorí domy zdevastova­li. Boli zhnité, tiekla do nich voda, narušená bola statika. My všetci sme do domov investovali nema­lé peniaze, aby sme ich v dobrej viere zrekonštruovali. Naša rodina si napríklad zobrala vysoký úver so šialeným úrokom, za ktorý sa vtedy požičiavalo. Rekonštrukciu sme riešili v súčinnosti s pamiat­karmi a museli sme zohľadňovať množstvo ich pripomienok a po­žiadaviek. Je zodpovednosť vlastniť takúto budovu na Mariánskom ná­mestí. Dnes sú, až na pár výnimiek, vďaka nám vlastníkom všetky bu­dovy opravené. Takmer každých 5 rokov maľujeme fasády, budovy modernizujeme... Na ich údržbu vynakladáme veľké peniaze, a to nehovorím o daniach z nehnuteľ­ností, ktoré sú podstatne vyššie ako inde v Žiline. A dnes nám ide mesto vyčítať, že ničíme historic­ké hodnoty? My všetci sme inves­tovali množstvo peňazí a práce, aby sme na námestie vrátili život. A namiesto toho, aby nám mesto pomohlo, nám ide teraz hádzať po­lená pod nohy. Taká je skutočná pravda.

Myslíte si teda, že do historického centra patria autá?
Predovšetkým treba rozlišovať medzi peším ťahom a pešou zó­nou. Peší ťah tvorí Národná ulica, Hlinkovo námestie, Farské schody, Farská ulička, Mariánske námestie a priľahlé uličky, najmä Bottova a Štúrova, ktoré sú dnes uzavre­té. Tam chodia len chodci, žiadne autá. A žiadne autá tam ani ne­chceme. Iná situácia je však v pe­šej zóne, ktorú tvorí najmä Horný a Dolný val. V tejto obslužnej zóne totiž potrebujeme prístup do na­šich domov a prevádzok, lebo my tu žijeme, na rozdiel od turistov.

Podľa mesta však systém s výsuv­nými stĺpikmi funguje aj inde.
Ak aj niekde je tento systém nain­štalovaný, nemusíme každú hlú­posť aplikovať aj u nás. Existuje veľa efektívnejších a najmä pod­statne lacnejších riešení. Vzorom nám môžu byť napríklad mestá v Chorvátsku, kde je vstup do pešej zóny historických miest tiež regulo­vaný – obyčajnou automatickou zá­vorou. Návštevník, ktorý príde au­tom, platí vysoké vstupné (3 eurá na pol hodiny) a každý si sakramentsky rozmyslí, koľko bude v pešej zóne. Rezidenti majú vstup na čipovú kar­tu. Ibaže takýto pôdorys a umiest­nenie, ako má Mariánske námestie, nemá žiadne iné mesto na Sloven­sku. Napríklad v Trnave takýto sys­tém funguje. Ale centrálna zóna je len jedna ulica, ktorú je možné z priľahlých ulíc bez problémov zá­sobovať. Taktiež je tam vytvorená aj parkovacia zóna. V Žiline je však z jednej strany peší ťah a z druhej strany pešia zóna – Horný val – ktorý chcú uzavrieť a zásobovanie umožniť len ráno od 5. h do 9.30 h. My ale máme v dome aj predajňu zahraničných potravín, ktorú záso­bujeme zo zahraničia. Nemôžu od nás predsa chcieť, aby sme ju záso­bovali len ráno. To sa nedá. Pýtam sa, čo je zlé na obchode s potravina­mi v pešej zóne? Alebo tu chceme mať len čínske obchody?

Čo sa stane, ak bude mesto reali­zovať svoj zámer a pri vstupe do pešej zóny nainštaluje výsuvné stĺpiky?
Treba povedať, že toto opatrenie je namierené predovšetkým proti zá­sobovaniu, ktoré nevyhnutne po­trebujeme. Avšak zásobovanie nie je ani zďaleka najväčším problémom pri parkovaní áut v pešej zóne. Tým skutočným problémom je to, že sa nedodržujú už stanovené pravidlá a mestská polícia na to len prihlia­da. Aby úradníci presadili svoj stĺpi­kový nezmysel, mestská polícia zá­merne nevykonáva žiadnu kontrolu a tým vytvára dojem, že je pešia zóna preplnená. Dali sme si náma­hu a cez obed sme si urobili štatis­tiku áut, ktoré tu parkovali. Narátali sme 63 vozidiel. Z toho 8 parkovalo na inom mieste, ako malo vyznače­né na povolenke. Zarážajúce je, že až 20 áut bolo označených tabuľkou držiteľa preukazu ZŤP. Normálne tam dlhodobo parkovali, hoci ich tento preukaz na to neoprávňu­je. 15 vozidiel nemalo povolenie. Mestská polícia nad tým len pokrčí plecami. Pritom nesprávne parku­júcich a ani ZŤP mestom navrho­vaný systém nevyrieši, pretože ich pustí dovnútra. V tom čase sa tam nachádzali aj 2 autá zásobovania. Jedno na trhu vykladalo paradajky a to druhé malo podivnú povolenku „PRE POTREBY MsÚ ŽILINA – OD­BOR DOPRAVY“, pritom išlo o súk­romné vozidlo.

Čo konkrétne najviac vyčítate na­vrhovanému systému?
Predovšetkým chýba koncept celej obslužnej zóny. Napríklad vyznače­né parkovacie miesta pre rezidentov, zásobovanie, miesta pre ZŤP... Každé povolenie by malo mať jasné sme­rovanie na dané parkovacie miesto, aby v tom mala mestská polícia pri kontrole jasno. Ďalej nám prekáža stanovený čas pre zásobovanie. To by bolo možné vykonávať za niž­ší poplatok len medzi 5. h a 9.30 h. Potom za mimoriadny polhodinový vstup budeme platiť 50 eur. Treba si však uvedomiť , že nie všetci dodáva­telia sú zo Žiliny. Doprava dnes tvorí podstatnú časť ceny tovaru, a preto je prirodzené, že keď dopravca vyra­zí na cestu, tak sa snaží obslúžiť čo najviac prevádzok na trase. Je pred­sa nelogické, keď napríklad začína v Bratislave a končí v Košiciach, aby išiel najprv do Žiliny, lebo inak ne­stihne zásobiť. V opačnom prípade budú prevádzky nútené zohľadniť tieto poplatky do ceny tovarov. Keď bude stáť káva 3 eurá, kto ju bude potom kupovať? Všetci odídu z cen­tra do „obchoďákov“. A centrum mesta sa zase vyľudní. Toto chceme? Alebo sa mi pokazí výťah, vodovod­né potrubie, elektrina či upchá kana­lizácia. To musím za opravu zaplatiť ešte aj 50 eur za polhodinový vstup? Predstavte si, že vám privezú práčku, chladničku či fúru štrku a bude vás to stáť o 50 eur naviac. Nik sa neza­mýšľa nad tým, ako si ráno o 5. h ale­bo cez víkend vybavíte povolenku na vstup, keďže je vtedy mestský úrad zatvorený. No, samozrejme, policaj­tovi to nevysvetlíte...

Čo navrhujete?
Je smutné, že s nami o tom kompe­tentný vôbec nekomunikuje. Máme vytvorenú pracovnú skupinu, ale na rokovania nás nepozývajú, vždy komunikujú len sprostredkovane cez mestských poslancov. Pri­tom možností, ako to vyriešiť, je viacero. Ak chce mesto centrum uzavrieť, malo by pred rampami vybudovať priestor na vyloženie a naloženie tovaru a zabezpečiť spôsob, akým sa tovar rozvezie. Treba však pamätať na chladenie. Sú tu totiž potraviny, mäsiarstva, reštaurácie. S týmto však mesto vo svojom návrhu nepočíta. Zrejme by to bolo príliš drahé. Sú však aj iné, lacnejšie a reálnejšie možnosti.

Aké?
Sme za to, aby mesto nekupovalo takýto hermeticky uzavretý sys­tém, ako sú výsuvné stĺpiky. Takýto systém nevyrieši situáciu a často je nefunkčný a nebezpečný. Stalo sa, že nevpustil hasičov alebo sa­nitku. Podľa nás by malo mesto vy­súťažiť kvalitný kamerový systém, ktorý bude monitorovať celú pešiu zónu. Každý, kto vojde dovnútra pešej zóny, bude mať povinnosť sa do 15 minút prihlásiť na prevádz­ke, do ktorej ide. Ak to nestihne, tak polícia bude vedieť, že je tam bez povolenia a dá mu pokutu ale­bo ju automaticky dostane domov v rámci objektívnej zodpovednosti. Je to veľmi jednoduché. Podobný systém funguje už niekoľko rokov v Martine. Navyše by kamery chrá­nili aj nehnuteľnosti v zóne.

Navrhli ste tento systém mestu?
Chceme ho navrhnúť a predstaviť ako možnosť. Bohužiaľ, s nami ne­komunikujú a zdá sa nám, že trvajú na svojom návrhu a chcú sa k nemu na zastupiteľstve znova vrátiť, hoci ho už raz neschválili. My súhlasí­me s tým, že je potrebné niečo robiť a vyčistiť centrum od áut, ktoré sú tam bez povolenia. Ale nemôže to byť na úkor toho, že nám znemožnia prístup k našim domom a prevádz­kam. To by bol krok späť a znamenal by vyľudňovanie centra mesta. Ve­rím, že zvíťazí zdravý rozum.