Medzi prezentovanými umelcami sú autori z neoficiálnej alebo čiastočne tolerovanej scény v bývalých socialistických štátoch, ale aj súčasní umelci. Spoločné majú to, ako spájajú poéziu so živou akciou a spoločenským postojom. Výstava predstaví popri bývalých zakázaných autoroch aj súčasné pozície nadväzujúce na úzke spojenie poézie a performancie. V druhej polovici 20. storočia to boli básnici a umelci, ktorí skúmali a reflektovali na inštrumentalizáciu jazyka pre politicko-ideologické účely a upozornili na jeho mediálny rozmer. Performatívne situácie vytvárali pre seba a svoj okruh divákov, testovali možnosti verbálneho výrazu a akcie. Vo východnej Európe poézia v spojení s performanciou zaujali pozície v neoficiálnej alebo čiastočne tolerovanej kultúrnej scéne.
PROVOKATÍVNE NÁZVY
Táto výstava je najmä o úsilí básnikov a umelcov vymaniť sa spod kontroly jazyka a noriem komunikácie. Východoeurópska perspektíva poukazuje teda nielen na východiská, ale konfrontuje aktuálne spoločenské výzvy v postsocialistických krajinách cez prizmu jazyka a ideológie. „Poéziu treba je..ť, taký je napríklad provokatívny názov diela samizdatovej tlače Vlada Marteka z 80. rokov, na ktorom je prevrátený kosák a kladivo v spojení pripomínajúcom sexuálny akt,“ povedal k obsahu výstavy jeden z kurátorov Daniel Grúň. „Dielo vyvoláva otázku, či jazyk politiky, literárny jazyk a jazyk, ktorým sa denne rozprávame, sú si natoľko vzdialené. Báseň na ľudskom tele, báseň vo filmových obrazoch, báseň vo zvukovej podobe – to všetko sú spôsoby, akými sa zbližuje poézia s akciou,“ dodal.
PO PRVÝKRÁT U NÁS
Výstava po prvýkrát na Slovensku súborne predstavuje diela viacerých svetoznámych osobností, akými sú ruský básnik a performer Dmitri Prigov, chorvátsky umelec Mladen Stilinović alebo renomovaný český básnik Ladislav Novák. Zo Slovenska je to konceptuálny umelec Ľubomír Ďurček, ktorý od 70. rokov reagoval na schizofréniu doby a spoločenskú manipuláciu slova „pravda“. Výstava výberovo predstavuje dôležitých autorov akčného umenia a experimentálnej poézie, ktorí cielene presahovali hranice umeleckých disciplín. Takýmto autorom je nepochybne Milan Adamčiak, ktorý bol nielen nekonvenčný hudobník a performer, ale aj básnik a výtvarník. Výstava je jedinečnou príležitosťou vidieť pospolu diela performerov a básnikov, ako sú Katalin Ladik, Tomislav Gotovac, Andrei Monastyrki, Monogramista T.D a ďalší. Mladým autorom na výstave je napríklad Dávid Koronczi, ktorý prepája internetový stream obrazov s poéziou recitovanou v štýle hip-hopu. Výstavný projekt pre Novú synagógu v Žiline vychádza z dlhodobého výskumu kurátorov zo Slavisches Seminar na Univerzite v Zürichu a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a vznikla vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Diela, projekty a akcie štyroch desiatok umelcov, básnikov a zoskupení z krajín východnej Európy budú sprístupnené počas trvania výstavy do 10. marca, otvorená bude každý týždeň od stredy do nedele od 13. do 19. h.
