Žilinský Večerník

Čitatelia zo Žiliny a oko­lia už jedenásť rokov rozhodujú o tom, ktorá kniha ich za uplynu­lý rok najviac zaujala. V súťaži Kniha horného Považia, ktorú každý rok organizuje Kraj­ská knižnica v Žiline, si ľudia vy­berajú knihy z dvoch kategórií – beletria a odborná literatúra. Tento rok bolo v súťaži 56 kniž­ných titulov. A kniha Ľuba Bech­ného 12 statočných si vybojovala prvenstvo v kategórii odborná li­teratúra. V spomínanej knihe patrí priestor dvanástim ľuďom. Prináša dvanásť pútavých rozhovorov, na ktorých Ľubo Bechný spolupraco­val s novinármi, ľuďmi, ktorí pra­cujú so slovom.

ĽUDIA SÚ OCHOTNÍ RISKOVAŤ

12 statočných vyjadruje počet osobností, ktoré prejavili statoč­nosť za dobrú vec, bojovali proti zlu a bezpráviu. Ako povedal sám zostavovateľ knihy Ľubo Bechný: „Prišiel som na to, že ľudia, ktorí sa snažia robiť dobre, sú ochotní ris­kovať aj dostať sa do problémov.“
Ani jeden z oslovených sa ne­bál vystúpiť zo sivej zóny a postaviť sa za pravdu a spravodlivosť. „I za cenu, že si tým mohol spôsobiť rôz­ne nepríjemnosti. Sú medzi nimi muži a ženy rôznych generácií.“
Dobrým príkladom bol prípad novinárky Jany Teleki, ktorá sa stala známou vďaka ostrej kritike mocenských štruktúr v Považskej Bystrici a poukázala na praktiky vtedajšieho primátora tohto mesta.

HRDINOVIA

Knihu otvára Anton Srholec. Prav­depodobne je to jeho posledný publikovaný rozhovor. „Krátko po vyjdení knihy Kristovci mi priatelia hovorili, že im v nej chýbal rozhovor s pátrom Srholcom. Pohrával som sa s myšlienkou na ďalšiu knihu, a tak rozhovor s ním som urobil ako prvý,“ prezradil. „Strávil som s ním takmer celý jeden deň a doteraz na to rád spomínam,“ doplnil.

Anton Srholec sa, žiaľ, už vy­dania knihy nedožil. Rovnako sa ho nedožil ani profesor Tadeusz Zasepa, ktorého rozhovor knihu uzatvára. Do večnosti medzitým odišiel aj kardinál Miloslav Vlk, ten v období socializmu statočne stál za svojím presvedčením, keď mu vzali súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti a nehanbil sa ani za prácu umývača okien.

Priestor v knihe dostali aj Vla­dimír Krčméry, Juraj Kudiak, Zuzana Števulová či Zuzana Me­licherčíková. Ozvláštňujú ju i za­hraniční hostia. Maďar Iványi Gá­bor, ktorý sa dokázal ponížiť až na samé dno pri preukazovaní služby núdznym. Uznávaný ruský pro­fesor Andrej Zubov si dovolil po­vedať, že „kráľ je nahý“ a vzápätí prišiel o zamestnanie. Rozhovo­ry s Čechmi, kardinálom Vlkom i profesorom Jakubom Schwarzom Trojanom, sú dokonca pre lepšiu autenticitu v ich materinskom ja­zyku – češtine.

STATOČNÝCH ĽUDÍ JE VIAC

Hrdinovia knihy zohrali svoje zápa­sy často na malom území, vo svo­jej malej komunite. Niektorí z nich sa zriekli lukratívnych zamestnaní a bojujú za lepšiu krajinu cez rôzne občianske združenia.
„Niekedy je statočnosť v krátkej situácii, niekedy je zase dlhodobým zápasom s mocou. A nemusí pritom ísť o momentálne ohrozenie živo­ta,“ vyslovil Ľubo Bechný. A doplnil: „Napríklad členom Charty 77, ktorí bojovali proti režimu, tiež hrozilo väzenie, ale nebol to okamih. V sú­časnej dobe je to občianska aktivist­ka Zuzana Wienk, ktorá bojuje so súdnou mocou, ale aj Zuzana Šte­vulová, ktorá bojuje s úradníckou byrokraciou pri pomoci utečencom.“

Ktorýkoľvek z týchto 12 statoč­ných mohol svoj život prežívať v po­koji. Ale nie. Oni sa pustili do ne­ľahkých zápasov, ale ako povedal zostavovateľ knihy: „Trápi ich, že žijú v takej krajine, ktorá má všetky pred­poklady na pekné spolunažívanie a rozvoj, no nájdu sa tu jedinci, kto­rí to kazia. Či už krajinu rozkrádajú, alebo ničia život iným jednotlivcom. Je úžasné, že sa nájdu ľudia, ktorí sa proti tomu postavia a chcú to zme­niť. Presne takí sú aj v tejto knihe.“

Netreba však zúfať, že ich je iba dvanásť. Ľubo Bechný je presvedče­ný, a určite nielen on, že: „Statoč­ných ľudí je okolo nás oveľa viac.“

Uvedenie knihy sa uskutočnilo na dvoch miestach. V Bratislave bola krstnou mamou expremiérka Ive­ta Radičová, v Žiline poslanec MZ a občiansky aktivista Peter Ničík.