Žilinský Večerník

21. apríl 2024 | Ervín
| -0°C

Zaujalo nás

Pranostiky a zvyky

V minulosti sa naši predkovia riadili rôznymi pranostikami. Ako zneli v tomto období roka? A aké zvyky dodržiavali?

23.12.2023 | 14:10

Pranostiky o Vianociach

Zelené Vianoce – Biela Veľká noc

Do Vianoc hoj, od Vianoc joj!

Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.

Keď je na Štedrý deň mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov.

Keď je na Štedrý deň hmla, bude plané počasie.

Lepšie Vianoce treskúse nežli tekúce.

Na Vianoce po gágorce, na Velikú noc moc, na Ducha do pol brucha, na Trojicu len za lyžicu. 

Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj Pán Boh vína, požehná v obilí.

 

Božie narodenie bol rodinným dňom

Prvý sviatok vianočný alebo Božie narodenie pripadá na 25 . december. V tento deň sa navštevujeme s príbuznými a vinšujeme si šťastné sviatky. To isté robievali aj naši predkovia. Božie narodenie bolo vyslovene rodinným dňom. V dome vládol pokoj a navštevovala sa iba najbližšia rodina. Iba zavčasu rána chodili mládenci vinšovať do domov a dostávali peniaze, koláče a ovocie. Mladší chlapci dostávali mince zapichnuté do jablka.

Vinš z Turzovky:

Vinšujem hojnošči, prajnošči, urodajnošči,

po stodolach, po kumorach od Pana Boha dosči.

Aby sče mali telo čeliček ako v hore jedliček.

Aby sče mali telo byčkov ako je v hore pničkov.

 

Na Štefana bola atmosféra vždy uvoľnená

Druhý sviatok vianočný pripadá na 26. decembra a v kalendári sa píše meno Štefan. Podľa tradícií sa dievky na sviatok svätého Štefana skoro ráno umývali v potoku, aby boli krásne a mali jemnú pleť. Mládenci zas chodili ráno brodiť kone, aby boli celý rok silné a zdravé. Ak boli potoky zamrznuté, dievčatám i mládencom symbolicky stačil i sneh.

Gazdiné mohli konečne po Štedrom dni odpratať zo stola a poupratovať chyžu. Na Štefana sa navštevovali priatelia a známi a všade panovala veselá a uvoľnená atmosféra. Dodnes sa preto dodržiava tradícia štefanských zábav – ako prvých po adventnom období. Doobeda sa však po správnosti išlo do kostola.

Vychýrené štefanské zábavy mali podľa záznamov v Rudine na Kysuciach. Mládenci prichádzali k domom, kde bývali slobodné dievčatá, a husľami a harmonikou ich pozývali na večernú tancovačku. Dievky im do košíka dávali vajíčka, slaninu, klobásy a koláče, ale aj pijatiku. To všetko sa večer pojedlo a popilo na zábave. A čo Štefanovia? Oslávencov kamaráti zviazali a rodina musela za nich priniesť pohostenie ako výkupné.

 

Posledný deň roku patril bilancovaniu

V niektorých obciach zasadala obecná rada, aby si zvolila nového richtára, hájnika či baču. Hospodárenie a ekonomickú inventúru celého roka praktizovali aj remeselníci, a končili tanečnou zábavou. Posledný decembrový deň mal však v minulosti väčšiu vážnosť, na rozdiel od dneška, kedy sa nesie skôr v duchu zábavy.

Jeden z dávnych silvestrovských zvykov bolo tzv. kurinovanie. Išlo o prosperitné obchôdzky, kedy mládenci prezlečení za ženy chodili vinšovať dobrú znášku vajec a priaznivý rok. Jeden mal na hlave hniezdo a druhý slamenú sukienku, z ktorých si v každom dome vytiahli steblo a dali sliepkam do hniezda.

Prvý deň nového roka mal ako prvý vstať z postele muž, hlava rodiny. Priniesol čerstvú vodu a zavinšoval: „Skorej vodu než oheň, dajže, Bože, dobrý deň.“ Potom založil oheň.

Čo sa týka návštev, platilo, že do domu nesmie prvá vstúpiť žena, pretože to prinesie nešťastie. Mal to byť muž alebo chlapec, ideálne z horného konca dediny, aby sa majetok v budúcom roku v dome rozrástol. Všetky zvyky na Nový rok boli i v minulosti orientované na budúcnosť.

 

Autor: Veronika Cvinčeková, redaktorka

Zdroj: Slovenský rok, Katarína Nádaská

Foto: ilustračná snímka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod