Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. október 2019 | Vendelín
| 14°C

Zaujalo nás

Rekordný Týždeň dobrovoľníctva! Zapojilo sa 6846 ľudí vrátane redakcie Žilinského večerníka

Uplynulý týždeň sa na Slovensku niesol v znamení dobrovoľníctva. Jednotlivci, skupiny či firmy sa mohli zaangažovať do Týždňa dobrovoľníctva a pomôcť dobrej veci. Organizátori hlásia nový rekord v počte zapojených. Pomáhal aj Žilinský večerník.

26.09.2019 | 08:10

Do Týždňa dobrovoľníctva sa na Slovensku zapojilo od 16. do 22. septembra 6846 ľudí. Dobrovoľnícky program pripravilo pre širokú verejnosť viac ako 400 organizácií a spolu dobrovoľníci nezištne odpracovali neuveriteľných 14 513 dobrovoľníckych hodín. Piaty ročník Týždňa dobrovoľníctva tak prepísal doterajší rekord v počte zapojených ľudí do dobrovoľníckych aktivít.


Dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktorí sa počas Týždňa dobrovoľníctva zapojili do aktivít, opäť dokázali, že na Slovensku sa dejú dobré skutky. Organizáciám pomohli so skrášlením okolia, maľovaním plotov, upratovaním materských a nízkoprahových centier, zobrali seniorov aj ľudí s mentálnym postihnutím na prechádzku a kávu. Vyzbierali odpadky, vyrábali darčeky pre deti z detských domovov  a pomohli s výrobou dekoratívnych sviečok v chránenej dielni. „Týždeň dobrovoľníctva nastavuje každoročne zrkadlo spoločnosti. Tej súčasnej nie je jedno v akom prostredí žije, ľudia radi pomáhajú a venujú svoj čas znevýhodneným,“ konštatuje Gabriela Podmaková z Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií.

Do Týždňa dobrovoľníctva sa zapojil aj Žilinský večerník. Prečítajte si článok, ktorý sme v súvislosti s dobrovoľníckou aktivitou zverejnili v našich novinách:

Starý hrad nám učaroval, chceme pomáhať ďalej

Na utorok 17. septembra v redakcii Žilinského večerníka určite tak skoro nezabudneme. V tento deň sme sa spoločne vybrali na Starý hrad v Nezbudskej Lúčke, aby sme v rámci Týždňa dobrovoľníctva pomohli s jeho záchranou. Bol to pre nás nezabudnuteľný deň, ktorý nás spojil nielen ako tím, ale každý z nás si z toho miesta odniesol aj svoj vlastný, dobrý pocit na duši. Už teraz vieme, že sa tam raz vrátime. 

Veľká vďaka patrí členom Združenia na záchranu Starého hradu, ktorí nás tam privítali s nadšením. Táto hŕstka ľudí (momentálne je ich okolo dvadsať) sa postavila pred náročný cieľ – zachrániť stredovekú zrúcaninu, z ktorej sa do dnešného dňa nezachovala už ani polovica (cca 40 %). Ide pritom o ľudí, ktorí pracujú, majú svoje rodiny, životy... A predsa hradu obetujú svoj voľný čas. A to len pre dobrý pocit na duši – jednoducho chcú hrad zachovať aj pre ďalšie generácie.

SÚKROMNÁ PREHLIADKA
Starý hrad je jeden z najstarších hradov na Považí. Začal sa stavať v prvej polovici 13. storočia, to znamená, že niektoré jeho časti majú už takmer osemsto rokov. Zaujímavé je, že práve hradná veža a zadný palác, ktoré sa považujú za najstaršie objekty, do dnešného dňa dôstojne ustáli nápor času a patria medzi najzachovalejšie časti hradu.

„Hrad je postavený zo žuly a pravidelne sa prestavoval. Hradná veža má štyri poschodia, dve poschodia sú kompletne zachované, ďalšie dve poschodia sú zachované čiastočne. Na najvyššom poschodí bola drevená ochodza,“ prezradil nám riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu Rudo Mlích, ktorý nás v tento deň poctil aj súkromnou komentovanou prehliadkou.

Zároveň nám na hrade ukázal aj posledné dve zachované miestnosti, ktoré sa nachádzajú v hlavnej veži. Jedna momentálne slúži ako sklad náradia a druhá miestnosť sa v minulosti využívala pravdepodobne ako klenotnica. „Ak ste si všimli, stále používam slovo pravdepodobne. Je to z toho dôvodu, že dnes už nikto nevie, ani už nezistíme, načo sa jednotlivé miestnosti využívali. Vieme to zhodnotiť len hypoteticky a zo súpisu, ktorý sa zachoval z roku 1691. Podľa neho slúžila táto miestnosť ako klenotnica, kde sa ukladali cenné veci, ako napríklad dôležité dokumenty,“ vysvetľuje Rudo Mlích.

Riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu Rudo Mlích počas komentovanej prehliadky hradu.


Druhá zachovaná miestnosť je v čase, keď na hrade nie sú členovia združenia, uzavretá. Je to z toho dôvodu, že miestnosť využíva združenie na uskladnenie náradia, ktoré používa pri záchranných prácach. „Podľa
výskumu, ktorý sa tu vykonal, keď hrad vyhlasovali za národnú kultúrnu pamiatku (v roku 2017, pozn. redakcie), sa v tejto miestnosti nachádzala hradná kaplnka – resp. domáci oltár,“ zaujímavo rozpráva Rudo Mlích, pričom nám ukazuje aj pôvodný zamurovaný vstup do hradnej veže.

„Hlavné vstupy bývali väčšinou na úrovni druhého poschodia, aby sa kvôli bezpečnosti dali odstrániť a tým sa stal hrad pre nepriateľa nedobytným,“ dodáva riaditeľ združenia.

Keďže veľká časť hradných objektov je už zrútená, pre laika je veľmi ťažké si predstaviť, ako mohol hrad v minulosti vyzerať. Na zachovaných múroch však stále badať pozostatky z okien, drevených trámov, ktoré kedysi podopierali jednotlivé poschodia, omietok či arkiera – balkóna. „Hrad zostal opustený približne v polovici 18. storočia. Matej Bel v tomto období opisuje Starý hrad ešte so strechami. Keďže tu však od Váhu stále fúkalo, k tomu kombinácia: voda a mráz, skala sa postupne zvetrávala, čo sa podpísalo na zrútení veľkej časti stien,“ rozpráva Rudo Mlích.

NEZABUDNUTEĽNÝ DEŇ
Prehliadka Starého hradu v nás zanechala hlboký dojem. Hrad je navyše situovaný v nádhernom prostredí. Výhľady na pretekajúci Váh, Domašínsky meander a všadeprítomnú prírodu Malej Fatry nás úplne dostali. Vráťme sa však späť k tomu, prečo sme na hrad prišli. Našou úlohou bolo vynášať pôvodný stavebný materiál späť na hrad, teda nosiť kamene, ktoré sa rozkotúľali po zrútení jednotlivých stien hradu dole hradným kopcom. A koľko ich tam bolo! Často sme si pri práci kládli otázku, či tu náhodou v minulosti nestáli až dva hrady, lebo kameňa akosi ani po dvoch hodinách práce neubúdalo :-)


Čo na tom! Hlavne, že sme si pri tom užili kopec zábavy a že sme, hádam, pár kubíkov kameňa k hradu vyniesli. Pomohli sme si živou reťazou. Rozmiestnili sme sa na hradnom kopci a z ruky do ruky sme si podávali kamene, ktoré sme sa snažili dostať čo najbližšie k miestu, kde sa bude robiť murársky zásah. Za vykonanú prácu sme dostali odmenu – členovia združenia nás ponúkli kávou, koláčikom i chlebíčkom – veľmi pekne ďakujeme. Čo viac dodať! Tento deň bol pre nás skutočne výnimočný.

Presvedčili sme sa o tom, že je zbytočné hľadať výhovorky, prečo sa niečo nedá. Jednoducho sa treba zdvihnúť a konať. Človek až potom ocení, aký to bol dobrý nápad. Ďakujeme ešte raz členom Združenia na záchranu Starého hradu, že sme si vďaka nim mohli trochu vyvetrať hlavy a ponamáhať ruky aj inou prácou, ako ťukaním do klávesnice. Bolo to super a chceme sa vrátiť!

Autor: - r -

Foto: archív redakcie, Rudo Mlích

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
Október 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
Nedeľa    20. Október 2019
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
20.10. 14:00 - 16:00 | Erbové slávnosti na Vlčincoch (program aj pre deti)
zilinskyvecernik_monitor_prod