Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

21. november 2018 | Elvíra

Horúce kreslo

Richard Sulík: Nepotrebujem nikam zdupkať!

Namiesto odstupivšieho Petra Osuského sme v Horúcom kresle privítali jeho straníckeho šéfa Richarda Sulíka. Rozprávali sme sa o kampani, Kotlebovi aj Európskej únii.

03.03.2014 | 12:42

Pôvodne sme v tomto termíne chceli privítať vášho straníckeho kolegu, kandidáta na prezidenta Petra Osuského. Ten sa však kandidatúry vzdal. Ako ste to prijali?

S pochopením. Peter sa dosť dlho držal v prieskumoch okolo 4 – 5 %. My sme dúfali, že s blížiacim sa termínom volieb budú jeho preferencie rásť. Na druhej strane pribudlo množstvo kandidátov a skutočnosť bola taká, že Peter sa v preferenciách prepadol. Jednoducho, niekedy je lepšie v záujme spoločnej veci sa nehrnúť do volieb a toto Peter spravil.
 

Bolo to čisto jeho rozhodnutie alebo ste to spolu konzultovali?

Samozrejme, bavili sme sa o tom, ale bolo to čisto jeho rozhodnutie. Kto Petra pozná, vie, že by nebolo možné, aby to nebolo jeho rozhodnutie.
 

V SaS by dokonca bolo možné, aby ste to prebrali so všetkými členmi.

Skutočne, nás je málo, okolo 170. Má to tú výhodu, že môžeme komunikovať priamo, každý člen mi môže napísať e‑mail a trúfam si povedať, že osobne poznám asi 160 členov. To je dobré, je to taká familiárna atmosféra a pre pracovné vzťahy je to veľmi dobrý predpoklad. Je nás málo, ale nie sme z toho nešťastní.
 

Má to však jednu nevýhodu. Každý váš člen nemôže získať miesto v parlamente.

No ale keď si zoberiete, že máme šesť poslancov a 170 členov, tak to máme 3,5 percenta. Ukážte mi inú stranu, ktorá by mala vyššie percento členov v parlamente. Samozrejme, okrem Matoviča. Ten má násobne viac ako sto percent.
 

Rozhodli ste sa podporiť ďalšieho konzervatívneho politika, Radoslava Procházku. Prečo?

On nie je až tak konzervatívny, ako je vo verejnosti vnímaný. Určite to však nie je nejaký prudký liberál. My sme hľadali takého kandidáta, ktorý bude prijateľný pre široké vrstvy našej spoločnosti. Rado Procházka spĺňa túto prvú požiadavku. Potom sú tam ale ďalšie dva dôvody. Je to vysnívaný kandidát Petra Osuského a tretí dôvod, môj osobný, je, že Rado Procházka je zdatný ústavný právnik, ktorý v plnom rozsahu pochopil, že keď nebudeme mať jasné a kvalitné pravidlá, ktoré nebudeme bez výnimky dodržiavať, tak to nemôže v spoločnosti fungovať. Toto mi na ňom veľmi imponuje. Chcel by som ale zároveň povedať, že spomedzi kandidujúcich osobností nie je on jediný, ktorý by bol pre nás ako prezident prijateľný. Sú tam aj ďalšie mená, a preto v druhom kole nebudeme mať problém podporiť aj niekoho z ďalších. Napríklad aj Helenu Mezenskú, Andreja Kisku, Milana Kňažka. Je tam dosť takých mien.
 

Prakticky trinásť, či nie?

To zas asi úplne nie.

Prednedávnom bol u nás Ján Čarnogurský a ten si myslí, že podpora SaS Radoslavovi Procházkovi mu môže skôr ublížiť. Čo si o tom myslíte?

Ján Čarnogurský je mimoriadne skúsený politik a určite má cit pre politiku, takže ak to on tvrdí, je možné, že na tom niečo bude. Napriek tomu si myslím, že aj liberálny volič chápe, že číro liberálny kandidát nemá veľkú šancu dostať sa do druhého kola, lebo na to získa príliš málo hlasov. Preto si myslím, že sme zvolili správne.
 

Radoslav Prochádzka má zrejme najmä konzervatívnu voličskú základňu. Nezačnú sa teraz jeho voliči obávať o to, či nezmenil svoje hodnoty smerom k liberálom?

Dovolím si oponovať. Bol zverejnený prieskum, ktorý ukázal, že najviac voličov SaS plánuje voliť Rada Procházku. My sme konali aj z tohto pohľadu dôsledne, aby sme našim voličom nespôsobovali nejaké otázniky.
 

Ako hodnotíte doterajšiu prezidentskú kampaň? Prekvapila vás niečím?

Sú niektoré momenty, ktoré mi veľmi imponujú. Napríklad Milan Kňažko predniesol správu o stave spoločnosti, ktorú mal predniesť prezident. Ten už ale na všetko kašle, vynecháva svoje povinnosti. Aby som kampaň detailne hodnotil, to si netrúfam. To je chlebíček politológov.
 

Predsa len skúsme. Má podľa vás kampaň nejaký obsah alebo je to len o tom, že sa všetci vyhraňujú voči Ficovi?

Treba si uvedomiť, že právomoci prezidenta sú obmedzené a to sa v najbližšom období nezmení, to je holý fakt. Ak Ján Čarnogurský na bilbordoch hovorí, že spraví všetko pre to, aby dal ľuďom prácu, tak jeho možnosti ako prezidenta sú v podstate nulové. Keby Ján Čarnogurský teraz opätovne vstúpil do KDH a uchádzal sa o nejaký významný post, tak jeho možnosti by boli väčšie. Do veľkej miery je prezident podpisovač dekrétov. Nemyslím si, že je to zlé. Určite by som nebol za to presúvať naňho právomoci. Ale tým pádom aj kampaň bude skôr o morálnych hodnotách. O tom, kto má na to, aby bol morálnou autoritou. Ani si nemyslím, ako pani Mezenská, že by mal byť garantom hodnôt, lebo prezident jednoducho nemá právomoci, aby vedel niečo vo veľkom garantovať. Ale môže byť morálnou autoritou. Môže byť ten, ktorý keď sa postaví pred televíznu kameru a povie, že konanie tohto človeka je správne a tohto nesprávne, tak to bude pre spoločnosť kategorický imperatív. Preto si myslím, že keby bývalý arcibiskup Bezák kandidoval, mal by obrovské šance, lebo on je tou morálnou autoritou. A zoberme si Roberta Fica. Čo ten môže viesť o tomto kampaň? Preto sú tu aj nejaké zástupné témy, a preto to nie je až natoľko zaujímavé. Ale ako som povedal, tým, že právomoci nie sú až tak veľké, tak ani kampaň už natoľko zaujímavá nebude.
 

Doteraz sme v Horúcom kresle privítali siedmich prezidentských kandidátov. Z nich šiesti boli proti Ficovi a siedmy bol Fico. Tí šiesti svorne tvrdia, že kandidujú aj preto, aby sa moc nedostala do rúk jednej strany. Robert Fico, naopak, tvrdí, že kandiduje preto, aby si traja najvyšší ústavní činitelia rozumeli a spolupracovali. Čo je správne? Ako sa v tom má občan vyznať?

Keď si predstavím, že traja najvyšší ústavní činitelia by boli Fico, Paška, Kaliňák, tak si viem veľmi dobre predstaviť, že si budú naozaj dobre rozumieť. Až príliš dobre.
 

Ak Fico hovorí, že počas jeho vlády tu je stabilita, že sa medzi sebou nehádajú, tak má pravdu. Stabilita v takomto zmysle tu naozaj je.

Áno, a aj sa stabilne kradne. Treba povedať, že stabilita je, ale všetkého veľa škodí a aj so stabilitou sa to dá prehnať. Takisto, ako sa to dá prehnať so sociálnou ochranou. To tiež znie tak pekne, ľúbivo, ale treba sa pozrieť na Španielsko, kde je 27 % nezamestnanosť. A okrem toho to nie je jediný faktor, ktorý hrá rolu, preto by som bol veľmi opatrný s takýmito tvrdeniami. Ale súhlasím s tým, že je to tak, že na jednej strane je Robert Fico a potom všetci ostatní proti nemu. Treba na rovinu povedať, že Robertovi Ficovi sa podarilo sceliť ľavicové spektrum a zároveň pravica je rozbitá. Strašne sa atomizovala. Keď som zakladal SaS, boli tu tri pravicové strany, dnes ich je osem a uvidíme, kto má ešte aké ambície. Potom to tak vyznieva, že všetci proti Robertovi Ficovi. Ale na tom nie je nič, čo by bolo zakázané. Jednoducho je to tak, že pravicoví kandidáti sú alternatívou voči nemu a ľudia, ktorí nechcú, aby všetko bolo načerveno, tak majú viacero možností na výber. V druhom kole budú mať jednu hlavnú možnosť výberu.
 

Hypotetická otázka. Ako predpokladáte súboj v druhom kole Robert Fico – Andrej Kiska alebo Radoslav Procházka, alebo Milan Kňažko, alebo ktokoľvek ďalší?

Myslím si, že pokiaľ sa do druhého kola dostane jeden z kandidátov Kiska, Kňažko, Procházka, dokážu za seba dostať veľkú časť pravicového spektra a majú šancu Roberta Fica poraziť. Treba spraviť pre to všetko. Je to nielen na kandidátoch, ale je to aj na osobnostiach, politických stranách, aj na médiách. Celá spoločnosť bude musieť zabrať, ako v roku 1998. Preto si myslím, že ktorýkoľvek z týchto kandidátov má reálne šance, každý z nich bude veľmi dobrá voľba a prvýkrát to konečne nebude bývalý komunista.
 

V roku 1998 sa pravicové strany spojili do SDK. Teraz sa však pravica štiepi. Dokážu sa teraz spojiť? Kedy sa opäť naštartuje proces spájania?

Už teraz neprebieha štiepenie, už je to kryštalizácia, čo je ale rovnako zlé a nepoužiteľné. Ja si nemyslím, že vznikne niečo ako SDK, aj preto, že tí, čo tam boli, sa jednoducho popálili. Fungovalo to ako jednoúčelový model, ale už krátko po voľbách vznikali trenice a strany sa rozišli. Ani si nemyslím, že silou-mocou sa musí pravica spájať, zlučovať. Najdôležitejšie je raz urobené dohody dodržiavať. Na tomto stroskotala naša vládna koalícia, na tomto dnes stroskotáva opozičná spolupráca. Dohody sa nedodržujú, stále je to kto z koho, kto koho kopne do členku, s kým vybabre. Toto je zlé. Po voľbách sme sa jasne dohodli, že naša strana postaví šéfa NKÚ Kamila Krnáča, ktorý je človek bez akýchkoľvek morálnych pochybností a nakoniec nedostal ani len hlasy všetkých opozičných poslancov. Zato my sme im všetko odsúhlasili. Druhý príklad je, že počas našej koalície sme mali jasnú dohodu, že budeme presadzovať to, čo je vo vyhlásení vlády a na to, čo tam nie je, treba súhlas všetkých štyroch. Akonáhle prišlo navyšovanie eurovalu, už táto dohoda neplatila a Mikuláš Dzurinda ju porušil, spolu s kumpánmi Bélom Bugárom a Jánom Figelom. Keby sa dodržala dohoda, ktorá bola v písomnej a jasnej forme, tak fungujeme zrejme dodnes. Toto je problém pravice.
 

Frustrácia ľudí na Slovensku, víťazstvo extrémistov, Kotlebu. Čo je za tým?

Treba si uvedomiť, že Mariána Kotlebu volilo 70‑tisíc ľudí v Banskobystrickom kraji. Povedať, že tento kraj, ktorý má odhadom 470‑tisíc voličov, z ktorých je 70‑tisíc extrémistov, to by bola fatálna chyba. Pre mňa je Marián Kotleba v prvom rade vyjadrenie protestu voči štandardným politickým stranám. Po druhé si myslím, že najväčšiu chybu spravil Robert Fico, keď po prvom kole mimoriadne sebavedomo pred kamerami povedal, že by Kotlebu porazilo vrece zemiakov. Vlastne voličom povedal, aby zostali doma. A ešte aj kolegovia z KDH podporili kandidáta SMER‑u. Keby podporili spoločného kandidáta pravice, všetko by možno dopadlo inak. Rovnako aj v Košickom kraji podporili kandidáta SMER-u a v Trnavskom kraji dokonca postavili dvoch kandidátov. To je čistá schizofrénia. Potom sa netreba čudovať, že tu Marián Kotleba víťazí. Ešte treba povedať, že si štyri roky robil poctivo kampaň, chodil na rôzne citlivé body našej spoločnosti, Šarišské Michaľany, Krásna Hôrka, kde sa nechal zbiť policajtmi. Ja som ďaleko od akéhokoľvek nacizmu, ale právny štát musí platiť pre všetkých.
 

Nepáči sa mi ospravedlňovanie víťazstva Kotlebu, že je to protest verejnosti voči štandardným stranám. Lebo ak sa mi nepáči, ako politici pracujú, tak predsa nepôjdem a nezvolím si najväčšieho idiota, ktorý to bude robiť ešte oveľa horšie. Aká je v tom logika?

Nerobme z neho najväčšieho idiota, lebo on je chytrejší, ako si väčšina ľudí myslí. Pre mňa je to jasná protestná voľba.
 

Proti čomu? Vidím, že je to zlé a vyberiem si človeka, ktorý to evidentne bude robiť ešte horšie?

Keď ľudia voľby nevnímajú ako dostatočne dôležité, ako v tomto prípade, tak je to vhodná pôda na to, aby zdvihli ukazovák a pohrozili politikom, aby si dávali pozor. Konkrétne banskobystrický župan Maňka bol europoslancom a štyri roky bol niekde zašitý. Ja teraz netvrdím, že župan má vytvoriť stotisíc pracovných miest, ale aby bol štyri roky v Bruseli a tu bol županom len akože, tak potom tu je výsledok.

To mi príde od voličov sado‑masochistické.

Áno, ale je to preto, lebo nemajú inú možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť. My politici voličom vravíme, že nie je riešenie prísť do parlamentu a hádzať stoličky, nie je riešenie robiť protesty a rabovať obchody. Riešenie je ísť k voľbám a tam sa vyjadriť. A toto presne voliči spravili. Je to zdvihnutý ukazovák tých, ktorí sa na voľbách zúčastnili.
 

Verejnosť ste prekvapili, že idete do eurovolieb ako líder kandidátky SaS. Nie je to preto, že pochybujete, že sa o dva roky dostanete do NR SR?

Prekvapím ešte aj vás, nie som líder kandidátky, som na treťom mieste. Dôvod, že som na kandidátke, je ten, že cítim, že SaS vie urobiť naozaj dobrý výsledok. My sme jediná strana, ktorá od začiatku a vierohodne tvrdí, že členstvo v EÚ je fajn, ale má aj svoje nevýhody. Netvárme sa, že nevýhody neexistujú, ale naopak, jasne a hlasne povedzme, čo nám nevyhovuje. Vieme urobiť dobrý výsledok. Nie je žiadnym tajomstvom, že SaS sa hýbe na úrovni 5 %. Určite by nám prospelo, keby sme boli o niečo vyššie, 7 – 8 %, lebo vtedy už začnú aj ľudia brať SaS ako etablovanú liberálnu stranu. My máme aj úplne jasnú predstavu, čo v Bruseli budeme robiť. Náš cieľ je zisk viac ako jedného mandátu. Mali by sme tam dvoch členov a vtedy by sme mohli nahlas kričať. To, čo platí na súdruhov v Bruseli, je hlasný krik. Nahlas im povedať, že Slovensko dopláca na to, že dotácie na hektár sú u nás nižšie ako v EÚ. Veď slovenské poľnohospodárstvo je 10 rokov systematicky likvidované. Určite zo Slovenska neutekám. Investoval som 5 rokov môjho života do SaS a určite sa teraz na to nevykašlem a nezašijem sa do Bruselu. Nemám to za potreby a ani by ma to nebavilo. Nepotrebujem nikam zdupkať.
 

Prečo sa euroskeptici chcú dostať do Bruselu?

Lebo tam sa rozhoduje. Inak budeme len kričať spoza plota. Tam treba ísť! Tam, kde si to súdruhovia pekne varia a pečú, a tam im to narušiť. Napľuť im do tej polievky a to my aj budeme robiť.
 

Analytici sa obávajú, že po voľbách budú mať v europarlamente silné zastúpenie neštandardné alebo dokonca extrémistické strany, či euroskeptici. Nebude to znamenať ešte väčšie oslabenie EÚ? Treba to celé oslabiť?

Bude to znamenať oslabenie v tom zmysle, že sa neschváli akýkoľvek nezmysel ako doteraz. Napríklad zákaz mentolových cigariet. Robia z ľudí pablbov. Keď zloženie europarlamentu bude výrazne kritickejšie ako dnes, tak takéto návrhy neprejdú. Toto vidím ako reálny plán. Pokiaľ si povieme, že euroskeptik je ten, ktorý by chcel, aby jeho krajina vystúpila z EÚ, tak ja euroskeptik nie som. Vystúpenie z EÚ by pre Slovensko malo hospodársky fatálne následky. Tu pri Žiline je výroba automobilov Kia, ktorá dáva väčšinu produkcie do západnej Európy. Ak by sme vystúpili, musela by Kia platiť clo. Čo spraví? Presunie sa sto kilometrov na západ alebo na sever. A nielen Kia, ale stovky firiem by boli donútené to spraviť. Slovensko by to strašne poškodilo. Bola by chyba vystúpiť z EÚ a na to nepotrebujem žiadnu analýzu. Ale to neznamená, že mám byť ticho. My sme tu právoplatní a plnohodnotní členovia. Máme právo povedať, čo sa nám nepáči a nechceme, aby nám diktovali, koľko litrov má mať nádržka na WC. Mali by sa venovať vážnejším problémom a nie tomuto.
 

Keď bude väčšina parlamentu ako vy, bude to naozaj zábava.

Naozaj existujú výskumy, že by mohla byť po voľbách väčšina parlamentu kritická. Aj ja sa rátam medzi eurokritikov. Pokiaľ chce EÚ prežiť, nemôže sa zaoberať tým, že do ovocných štiav nesmieme pridávať cukor. Nesmie sa zaoberať tým, že na pohároch s vodou bude napísané, že slúžia proti dehydratácii. Lebo takýmito blbosťami sa EÚ dnes zaoberá a podstatnými vecami nie.
 

Akým najväčším výzvam bude EÚ čeliť?

Najväčší problém vidím v tom, že Európa upadá voči zvyšku sveta. Ešte v roku 1990 bol podiel HDP Európy asi 28 % z celosvetového HDP. Teda všetko, čo Európania vyrobili, bolo 28 % z toho, čo vyrobil celý svet. Dnes je to už len 13 % a tento úpadok bude pokračovať. A keby ten úpadok pokračoval tak, že iné krajiny bohatnú, tak nechajme to tak. Ale problém je, že Európa reálne upadá. Má historicky najvyšší dlh, ak si odmyslíme vojnové časy. Má historicky najvyššiu nezamestnanosť. Veľké časti obyvateľstva žijú zo sociálnych dávok a dnes už tí, čo robia, na ne nezarobia, a tak sa to financuje na dlh. To ešte bude chvíľku fungovať, ale začne to padať. Európa musí opätovne získať konkurencieschopnosť. Problém vidím v tom, že Európa si dáva protichodné ciele. Ľudia v Bruseli toto tiež správne rozpoznali, že zvýšenie konkurencieschopnosti musí byť prioritným cieľom. Ale keď si zároveň stanovíme, že chceme aj najvyššiu mieru sociálnej ochrany na svete, chceme najvyššiu mieru environmentálnej ochrany na svete a ešte aj chceme byť najkonkurencieschopnejší. Nejde všetko naraz. Ja vidím ako najväčšiu výzvu sústrediť sa na tento jeden cieľ – navrátenie konkurencieschopnosti.
 

Aký je váš predpoklad, podarí sa to?

Podarí sa to možno v zložení nového europarlamentu. Ľuďom treba vysvetľovať, o čo v týchto voľbách ide. Aj keď nepôjdu voliť nás, aby išli voliť. Lebo v Bruseli sa rozhoduje o ďaleko väčších veciach, ktoré sa týkajú každodenného života, ako by si človek mohol na prvý pohľad myslieť. Sedemdesiat percent legislatívy je ovplyvnenej smernicami z Bruselu.
 

Aký predpokladáte volebný výsledok SaS v roku 2016?

Rovno poviem, aký mám cieľ, aj keď som to doteraz nikde nepovedal. Môj osobný cieľ je 15 mandátov. To môže byť tak 7 – 8 %. Myslím si, že na to máme. Sme strana bez korupčných káuz. Urobili sme množstvo začiatočníckych chýb, ale aj my sa učíme. Myslím si, že vieme voličovi vysvetliť, že sme celkom dobrá voľba. Aj kvôli tomu som na eurokandidátke aj ja.
 

V Horúcom kresle.

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
3 °C
1 °C
1 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod