Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Horúce kreslo

Richard Vašečka: Pravicovú vládu za žiadnych okolností nepoložíme

Do svojich druhých volieb ide Richard Vašečka. Pred štyrmi rokmi sa do NR SR prekrúžkoval vďaka takmer 10-tisíc preferenčných hlasov. To bude potrebovať aj teraz, pretože mu na kandidátke patrí 145. priečka.

29.02.2016 | 14:24

Do svojich druhých volieb ide Richard Vašečka. Pred štyrmi rokmi sa do NR SR prekrúžkoval vďaka takmer 10-tisíc preferenčných hlasov. To bude potrebovať aj teraz, pretože mu na kandidátke patrí 145. priečka.


 

Podarilo sa vám pobúriť feministky, keď ste povedali, že mužovi v porovnaní so ženou manželstvo dáva menšie uspokojenie a naplnenie jeho túžob. Muž, ktorý zostáva s rodinou, je hrdina, žena, ktorá zostáva s rodinou, je normálna. Prečo si to myslíte?

Som veľmi rád, keď sa môžem dostať k mojej priorite, a tou je manželstvo a rodina. Sú pre mňa naozaj dôležité a sú aj cieľom môjho snaženia v politike. Začnem takto. Okrem toho, že som poslanec NR SR, som aj autorom projektu Milovať a ctiť, s ktorým už vyše dva roky brázdime Slovensko. Stretli sme sa na prednáškach s viac ako 5‑tisíc ľuďmi. Vydali sme publikácie na tému manželstva, vzťahov, rodiny, sexuality, identity muža a ženy, ktorých sme rozdistribuovali už vyše 70‑tisíc. Súhrn našej práce je v mojej prvej knihe: Budem ťa milovať a ctiť. Z nej pochádza aj táto veta, na ktorú sa pýtate. Manželstvo a rodina sú v dnešnej dobe podceňované a prechádzajú krízou. Ak sa pozrieme na feminizmus, tak jeho nástup je totožný s nárastom rozvodov a rozpadnutých vzťahov a promiskuity. Desiatky ľudí mi volajú a ďakujú, že som to napísal veľmi jasne a že im to v manželstve pomohlo ujasniť si nejaké veci. Myslím si, že ak popierame identitu muža a ženy, ubližuje to vzťahom. Niektoré vyjadrenia musia byť zreteľné, aby zaujali. Toto bolo jedno z nich. Je jasné, že muž a žena majú viac spoločného ako rozdielneho. Máme rovnakú ľudskú dôstojnosť a prirodzenosť, ale sú tam aj nepopierateľné rozdiely. A ak si myslíme, že manželstvu pomôže, ak bude unifikovať rozdiely, tak to tak nie je. Chcel som ukázať na to, že aj vplyvom takýchto feminizmov strácame normálne ženy, matky a mužov, ktorí sú hrdinami. Bavil som sa o tejto otázke s mojou manželkou a ona povedala, že vám mám odkázať, že „môj manžel je hrdina a že ja som normálna“. Takže my to máme v rodine jasné a mnohým ľuďom to pomáha. Ale keby ste si prečítali moju knihu, tak by ste videli, že pre ženu je hrdinstvo v rodine normálne.

 

Za interrupciu doživotie a za umelé oplodnenie väzenie. Takýto návrh bol v parlamente a vy ste zaň zdvihli ruku tiež. Nezdá sa vám to za hranou? Veď pre mnohé páry je umelé oplodnenie jedinou možnosťou, ako mať dieťa.

Ja som za nič také nehlasoval, ba osobne som odrádzal predkladateľov, aby takéto znenie predložili. Dokonca mi sľúbili, že zákon v takejto forme predložený nebude. Bohužiaľ, predkladatelia nedodržali slovo. Téma umelého oplodnenia a interrupcie je ťažká. Ja nie som zástancom ani interrupcie, ani umelého oplodnenia. Rád by som sa k tomu vyjadril politicky. Politikom sa neverí, politici sa kontrolujú, a preto ak máte záujem, môžete si pozrieť na stránke NR SR moje vystúpenie, kde som jasne povedal, že pretože ide o takzvané prvé čítanie, v ktorom sa rozhoduje len o tom, či sa ďalej bude o takomto zákone rokovať, tak zahlasujem, ale sú tam také veci, že keby sme ich v druhom čítaní nedostali von, určite budem hlasovať proti. Čo ma mrzí, je, že kolegovia zo strany SKOK, s ktorými sme debatovali v kuloároch, a ktorí dobre vedia, aký je môj postoj a že sme sa jasne vyjadrili, že nie sme za tie postihy, tak naschvál dali do médií, akoby bol náš cieľ zatvárať ľudí do basy. Zhrniem to teda: v žiadnom prípade nie som za to, aby sa takéto veci trestali, a keby sa zákon dostal do druhého čítania, v žiadnom prípade by som za to nehlasoval.

 

Takže nemáte problém s interrupciami ani s umelým oplodnením?

Nie, pozor. Nie som zástancom interrupcie a umelého oplodnenia.

 

Takže ich nebudeme trestať?

V súčasnej situácii toto nie je spôsob riešenia tejto veci. Určite by som však videl priestor na zlepšenie legislatívy. Ale nemyslím si, že ak by sme mali niekoho za to trestno‑právne stíhať, bude to spôsob, ako problém vyriešiť.

Interrupcia je zabitie nevinného človeka. Medicína dnes nemá pochybnosti, či to človek je alebo nie je. Je! V spoločnosti vládne určitý konsenzus, že do nejakého dátumu môžeme tohto človeka zabiť. Ja nesúhlasím s takým konsenzom a nesúhlasím s tým, že môžeme človeka zabiť. To znamená v prípade, že by potrat bol zakázaný, je zrejmé, že by mali byť za to postihy. Podobne ako dnes existuje postih za to, ak by to lekár urobil mimo vymedzenia, ako to povoľuje zákon, napríklad v nejakom šiestom mesiaci bez zdravotnej indikácie, má to trestnoprávne následky. S tým súhlasím, ale nemyslím si, že riešenie tohto vnútorného problému, ktoré je ťažký morálny problém a naozaj veľmi vážna osobná vec v živote tohto človeka, je v tom, že zvýšime trestné sadzby. Áno, som za to, aby potrat nebol umožnený a aby sa našli spôsoby, ako tieto veci riešiť. Niektoré riešenia pre to, aby sa chránil nenarodený život, by sa dali nájsť bez toho, aby sme sa radikalizovali.

 

Do ústavy ste zakotvili ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy. Ako ohrozuje partnerstvo osôb rovnakého pohlavia rodinu?

Áno, v našej ústave je zakotvené, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že spoločnosť ho podporuje a chráni. Za tento zákon zahlasovalo 106 poslancov zo 150. Akým spôsobom zavedenie registrovaných manželstiev ohrozuje rodinu? Uvediem príklad. Ako ohrozuje predaj športového oblečenia so štyrmi pásikmi firmu Adidas? No ohrozuje, lebo ľudia majú pocit, že je to lacnejšia alternatíva, ale poškodzuje to firmu Adidas, ktorá sa proti tomu bude brániť. Lebo je to plagiát, ktorý napodobňuje to, čím nie je. Z môjho pohľadu je jediná žiaduca alternatíva pre spoločnosť manželstvo muža a ženy, rodina – otec, mama, deti. To ale neznamená, že iní ľudia tu nemôžu žiť. Niektorí sú rozvedení, niektorí žijú sami, niektorí v domácnosti s osobou rovnakého pohlavia. Toto v liberálnej spoločnosti je možné, ale nie je žiaden dôvod, aby spoločnosť podporovala na rovnakej úrovni, ako manželstvo muža a ženy, akýkoľvek iný zväzok. Jeden liberálny kolega z parlamentu mi povedal, že žijem v manželstve preto, lebo mi vyhovuje žiť celý život s jednou ženou, ale prečo nariaďujem iným, ako majú žiť? Toto je ale základný omyl. Ja nežijem v manželstve s jednou ženou celý život preto, lebo mi to vyhovuje a keď mi to prestane vyhovovať, tak sa zoberiem a pôjdem. Ja to vnímam ako svoje povolanie, ako kresťan, ako božie povolanie, ale aj prirodzené povolanie, keď ako muž mám vytvárať rodinu, žiť s manželkou. Máme spolu štyri deti a toto je niečo, čo je pre spoločnosť žiaduce. Akonáhle pripustíme to, že manželstvo muža a ženy a rodina je len akt svojvôle, lebo sa to niekomu páči, a keď pripustíme, že niekomu vyhovuje žiť inak, tak v tom prípade sa rozsype celá spoločnosť. V zásade sa to už filozoficky deje.

V akejkoľvek krajine, na ktorú sa pozrieme, kde sa niekedy zaviedli registrované partnerstvá, tak to išlo ďalej. Či už pomocou legislatívy alebo súdnej cesty a dosahuje sa to, že z registrovaných partnerstiev sa stávajú de facto alebo aj de jure manželstvá, umožňuje sa adopcia detí, je z nich úplná alternatíva manželstva. Ja s tým nesúhlasím, lebo pre mňa je manželstvo a rodina nie jedna z alternatív, ale jediná.

 

Píšete aj blogy o otcovstve, aká je to radosť a šťastie. S tým sa dá, samozrejme, len súhlasiť. Ale odmietanie antikoncepcie mi pripadá skôr ako prežitok patriaci do stredoveku. Nemyslíte si to?

Absolútne nie. Aj táto otázka je podľa mňa jasným prejavom spôsobu, ktorý sa prejavuje v našej spoločnosti, aj keď je výrazne menšinový. Ja by som to nazval liberálna šikana a veľmi čudná intelektuálna kultúrna úroveň. 60 % ľudí na Slovensku sa formálne hlási ku katolíckej cirkvi. Učenie katolíckej cirkvi je, že používanie antikoncepcie je v rozpore s božím plánom. Potom ale máme veľkú spoločenskú a náboženskú schizofréniu, pretože my sa tvárime akoby odmietanie antikoncepcie bol relikt, ultrakonzervatívnosť. Ale ono to je legitímny názor, ku ktorému sa formálne hlási väčšina ľudí na Slovensku. A teraz je otázka, čo to znamená odmietanie antikoncepcie. No ja ju v prvom rade odmietam vo svojom osobnom a manželskom živote. Nevidím najmenší dôvod, prečo by som mal so svojou manželkou používať antikoncepciu, lebo si neviem predstaviť, že by do nášho vzťahu malo vstupovať niečo také umelé. Je to taký paradox dnešnej doby, že do popredia sa dostáva bio a eko, že sú dámy, ktoré odmietajú nosiť kožuchy a dokážu vyvolať protest proti zabíjaniu kaprov, ale potom do seba naládujú hormonálne tabletky, ktoré menia nielen ich telo a život, ale dokonca aj prírodu, pretože sa to tam dostáva cez čističky. U mňa to osobne nesúvisí ani s učením cirkvi, ale skôr s nastavením môjho manželstva. Takže nikomu nezakazujem antikoncepciu, asi by to bolo hlúpe a nereálne. Na druhej strane ja osobne ju odmietam, ľuďom to neodporúčam a ak by sme mali prejsť do opačnej roviny, či by mal štát antikoncepciu podporovať či preplácať, tak s tým nesúhlasím. Ak si to niekto vyberie, nech si to zaplatí, je to jeho osobná vec.

 

Čo sa vám podarilo počas štyroch rokov v parlamente presadiť?

Do politiky som išiel s tým, že chcem zastupovať ľudí, ktorí ma zvolili. Sú to prevažne ľudia z kresťanských spoločenstiev. Na základe spätnej väzby viem, že tento cieľ som splnil. Chcel som poctivo pracovať, stretávať sa s ľuďmi a aj tento cieľ som splnil. Patrím k najaktívnejším poslancom v NR SR, som predsedom najaktívnejšieho poslaneckého klubu. Dôležité pre poslanca je aj získať vplyv. Myslím si, že som sa za štyri roky v tom výrazne posunul a dnes môžem výraznejšie presadzovať niektoré veci. Spomeniem hlasovanie o ústavnej ochrane manželstva muža a ženy. Tri roky som sa usiloval dosiahnuť zmenu zákona, pri ktorej by viacdetné rodiny pri registrácii viacmiestneho auta mali znížený registračný poplatok. Po troch rokoch sa mi ministra financií podarilo presvedčiť, aby prijal kompromis, kde poplatok nebol odpustený, ale pre konkrétnu rodinu, ktorá si dovezie sedemmiestne auto zo zahraničia, to môže znamenať úsporu 80 – 200 eur. Venoval som sa školstvu. To bolo veľmi problematické z hľadiska toho, že vláda absolútne neakceptovala pripomienky opozície. Vidieť to z toho, že školstvo skutočne nebolo pre ňu prioritou. Vystriedali sa traja ministri. Bojovali sme za CVČ, kde sme nevedeli zmeniť návrh, ktorý nakoniec prešiel. Ale minimálne sa o tom hovorilo. Práca opozície je v tom, aby vylepšovala návrhy vlády a aby upozorňovala, aby neprešli veci, ktoré pokladáme za zlé pre Slovensko. Oslovili ma odborní zamestnanci školstva, aby mali rovnaký počet dní dovolenky ako pedagogickí zamestnanci. To sa nakoniec podarilo presadiť, aj keď koalícia náš návrh odmietla a potom prijala vlastný.

 

Veľa sa v médiách hovorí o útoku Roberta Fica na Igora Matoviča. Veríte tomu, že sa nedopustil toho, z čoho ho premiér obviňuje?

Verím Igorovi Matovičovi, ale nie je to slepá viera. Mám možnosť vidieť do pozadia tých vecí. Musím povedať, že nikdy som nevidel človeka, ktorý by bol taký zásadový v práci s peniazmi, ako je Igor Matovič. Navyše tak dobre situovaného. Ja Igorovi verím dlhodobo, aj v tejto kauze. Ja som sa snažil veci si preveriť a zistiť a môžem povedať, že zo strany premiéra je to až šokujúci útok na opozičného politika a podľa mňa to evokuje niekoľko vecí. Po prvé, že im tečie do topánok. Po druhé dal takto najavo, kto im skutočne prekáža. Ja nie som spravodajská služba, ale mám indície, že by sa všeličo dalo vytiahnuť na rôznych opozičných politikov, ak by to bolo treba. Pán premiér má oveľa lepšie informácie ako ja a nevyťahuje to. Igor Matovič mu zrejme tak prekáža, že považoval za potrebné naňho zaútočiť. Ja som človek pokojný, aj kresťanská viera ma vedie k pozitívnemu prístupu, ale keď som videl tlačovky Roberta Fica, pochytil ma hnev, ktorý som musel istý čas spracovávať. Uvedomujem si totiž, aký je Igor človek, že má rodinu, že má deti a že toto sú obyčajné sprosté klamstvá a len preto, lebo niekto mu stúpa na otlaky. Tretia vec, ktorú to evokuje, je, že to zaváňa takými komunistickými praktikami z obdobia normalizácie alebo dokonca v istom zmysle až z 50. rokov, kedy sa protivníci kriminalizovali. Ba dokonca predseda vlády urobí tlačovku, kde použije informácie, ktoré sú získané v rozpore s právnym poriadkom. To je veľmi zlé.

 

Veríte tomu, že by po voľbách mohla vzniknúť pravicová alternatíva?

Za posledné dva mesiace táto viera vo mne výrazne vzrástla. Ešte pri podávaní kandidátok na konci decembra to vyzeralo tak, že SMER je jasný víťaz, taký dominantný, že možno bude potrebovať koaličného partnera a možno to dá aj sám. Teraz to tak zďaleka nevyzerá. A nielen podľa prieskumov, ktoré treba brať s rezervou, ale aj z určitých reakcií predstaviteľov SMER-u, kde mu ani jeden koaličný partner nemusí stačiť. Ja to vidím tak, že za dobrej konštelácie by mohli pravicové strany získať väčšinu, a dokonca by to nemusela byť tesná väčšina. Myslím si, že sme sa už všetci poučili z toho, ako dopadla vláda Ivety Radičovej a z toho, čo nasledovalo. My všetci na kandidátke OĽaNO-Nova sme podpísali, že ak sa staneme súčasťou pravicovej vlády, za žiadnych okolností ju nepoložíme. Je to náš morálny záväzok zodpovednosti. Ja vidím tú šancu. Vidím to oveľa reálnejšie.

 

Ak by ste dostali ponuku od SMER-u, ako by ste im odpovedali?

Rozhodnutie celej kandidátky je, že SMER a SNS odmietame.

 

Ako hodnotíte štvorročnú vládu SMER-u bez koaličného partnera?

Ako premárnenú šancu. SMER získal veľký výsledok a veľký mandát. Čo prelomové urobili? Robert Fico hovorí, že mu ide o sociálny zmier a to robí tak, že vyhlási všetko za prioritu, ale potom priorita nie je nič. Školstvo si pýtalo výrazný posun, zdravotníctvo, mnohé iné veci. Rozdiel medzi štátnikom a politikom je v tom, že politik sa snaží získavať kredit, preferencie, hlasy, mandáty. Štátnik je ochotný časť toho kreditu, aj napriek určitému odporu a nepopularite, použiť na to, aby spoločnosť niekam posunul. Toto Robert Fico neurobil a časť voličov si to uvedomuje, a preto mu už nedajú hlasy. Ten svoj mandát nepretavil do výsledkov.

 

Od Roberta Fica, myslím si, by sme zbytočne očakávali, že sa bude správať ako štátnik. Oveľa väčší problém je, že ani v opozícii sa nenašiel nikto, kto by mal štátnické vízie.

Opozícia je vo veľkom rozpade. Veľké reformné a úspešné SDKÚ sa rozsypalo. Jeho náhradou by chcela byť SIEŤ, ale strany, ktoré sú v trvalom zápase o svoje prežitie, a to sú v podstate všetky opozičné, musia bojovať o každý hlas. To znamená, že si chcú kredit získať a udržať. Nikto sa nechce vyhraniť, aby si neodplašil voličov. Každý je teda v stave nabíjania si kreditu. Ak aj má niekto potenciál štátnika, momentálne sa prejavuje ako politik a zúrivo bojuje o tieto voľby a nie o dve ďalšie generácie.


Vynárajú sa nám tu kauzy ako CT-čko, Kostka, teta Anka. Nie je tu niečo choré?

Na Slovensku kritizujeme tých cudzích. Ideál demokracie je, že najviac kritizujem tých svojich. Na Slovensku prebehli viaceré kauzy a skončilo sa to tak, že ľudia si povedia, že kradnú všetci, ale títo nám z toho aspoň niečo dajú. Pokiaľ sa s týmto zmierime, tak sa v zásade nikam nepohneme. Niekde som čítal, že vo Fínsku odstúpila ministerka za to, že jej manžel zabudol zaplatiť faktúru za nábytok a urobil tak o dva týždne neskôr. Ona povedala, že ak by mali toleranciu k takýmto veciam, tak ich spoločnosť sa úplne rozsype. Ale naša je úplne rozsypaná, lebo neplatiť faktúry je národný šport.

 

Nie je štrajk učiteľov len predvolebný ťah opozície, ako SMER-u ubrať hlasy?

Môžem úplne jasne povedať, že to s opozíciou naozaj nemá nič spoločné. Naopak, keď sme ich chceli podporiť, povedali nám, že máme zvolať schôdzu parlamentu a robiť to, čo politici majú, ale oni sa so žiadnou stranou spájať nebudú. Je to iniciatíva slovenských učiteľov.

Mne na tom prekáža to, že SMER nie je ochotný niesť zodpovednosť za to, čo sa mu v školstve nepodarilo. To je problém aj na Slovensku, že si chybu nikto priznať nechce. Je to memento aj pre ďalšiu vládu, že takto sa to proste nedá. Ak bojujeme za platy učiteľov, tak nebojujeme za to, aby sa určitá sociálna skupina mala lepšie oproti ostatnému obyvateľstvu. Ja som rodič a (bol) som členom rady školy. Školstvo je miesto, kde naše deti, naša budúcnosť, trávi celé hodiny, celé roky. A chcel by som, aby čas trávili s tými najkvalitnejšími ľuďmi. Ale nútiť učiteľov, aby pracovali hlboko pod priemerom svojho vzdelania, je nespravodlivé, neférové a hlavne to nefunguje. Platy nevyriešia všetko. Ale investícia do školstva vytvorí prostredie, do ktorého viac ľudí bude vstupovať nie kvôli zištnosti, ale povie si, že to nerobí na úkor svojej rodiny. Preto to potrebujeme.

 

Čo urobíte, ak prevezmete moc?

Každý mesiac navýšime platy učiteľov o 10 %. Je to jedna z našich priorít. Posun za celé volebné obdobie bude o 46 %. Ruka v ruke s tým bude musieť ísť rozvoj pedagogických fakúlt. A je tam viac vecí, ktoré chceme zmeniť.

 

V akom stave je teda slovenské školstvo?

Na pomery je v nečakane dobrom. Máme skoro najlepší pomer cena – výkon. Z tohto pohľadu všetka česť. Slovenské školstvo nie je zlé, je podhodnotené a snaží sa zúfalo podávať najlepší výkon, aký v týchto podmienkach dokáže. Vidím tam potenciál a nádej, ale nemôžeme sa spoliehať na to, že táto zúfalá snaha bude fungovať. Nefunguje, lebo v porovnaní s inými sa prepadávame.

 

Ste proti kvótam na utečencov, ako sa ich snaží presadiť Angela Merkelová?

Hlasoval som proti kvótam. Parlament bol jednotný, odmietli sme kvóty. Je veľmi zlé, že práve SMER začal zneužívať túto tému ako hlavného ťahúňa predvolebnej kampane. Kolega povedal, že problémom Slovenska nie sú utečenci, ktorí prichádzajú na Slovensko, ale ľudia, ktorí utekajú za hranice. Máme tam 400‑tisíc ľudí. To sú tí, o ktorých sa musíme zaujímať. Ja som členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Preto považujem za dôležité, aby sme ľuďom zabezpečili bezpečnostnú istotu. Sme povinní chrániť Slovensko v tom zmysle, či zvládame pohraničné kontroly, či máme pripravené azylové centrá, aby sa tu nepohybovali tisíce neidentifikovateľných ľudí, aj pre ich dobro. Na druhej strane musíme povedať, aké sú naše reálne možnosti. Prečo máme problém s nejakými tisíc utečencami? V roku 2006 bolo na Slovensku 15‑tisíc utečencov a nikto si to ani nevšimol. My sme schopní pojať oveľa väčšie množstvá skutočných utečencov, teda ľudí, ktorým naozaj ide o život, o zdravie, nemajú sa kam vrátiť. Ak sa pracuje na bezpečnosti, ale sme pripravení pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú, tak je to normálny postoj. Nie som proti kvótam ako čert proti svätenej vode, ale nemám rád vynútenú solidaritu. Buďme solidárni, ale dobrovoľne. Ja som ochotný pre to veľa urobiť.
 

Ktorí politici sú vám najbližší?

Erika Jurinová, Veronika Remišová, Dano Lipšic, ktorý je skúsený politik, ktorý to myslí úprimne, Martin Fecko, Igor Matovič. To sú ľudia od nás. Ja sa snažím udržiavať komunikačné kanály vo všetkých stranách. Zo Siete komunikujem s podpredsedníčkou Katarínou Macháčkovou aj s Radom Procházkom. Pavol Zajac z KDH je človek, s ktorým sa dá komunikovať. Dokonca mám dobré vzťahy s Jánom Podmanickým zo SMER-u aj s Ľubom Galkom zo SaS.

Michal Filek
Snímky Ľubo Bechný

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
5 °C
-1 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod