Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. november 2018 | Eugen

Rozhovory

Roman Príhoda schudol za rok 100 kilogramov

Jeho život visel na vlásku. Všetko len pre neutíchajúcu túžbu po jedle. Roman Príhoda bol riadny „tučniak“, ako sa zvykol sám nazývať. Keď mu Zubatá pohrozila kosou, rozhodol sa schudnúť. Vyhľadal pomoc odborníkov a podarilo sa. Za rok dal dole 100 kg a celý svoj príbeh zaznamenal v knihe Na hrane.

31.10.2018 | 12:10

Morbídna obezi­ta. Tak znel or­tieľ, ktorý diag­n o s t i kov a l i známemu Žilinčanovi Roma­novi Príhodovi. Vážil 170 kíl, ale až po tom, ako mu dok­torka oznámila, že umiera, sa rozhodol so sebou niečo uro­biť. „Nebudem hovoriť od­borne, ale zjednodušene, bol som v stave, v ktorom som si už nevedel sám pomôcť a mu­sel som vyhľadať odbornú pomoc.“

JEDOL VŠETKO A VEĽA

Roman Príhoda bol závis­lý na jedle. Jeho diagnóza bola morbídna obezita. Za deň dokázal skonzumovať až tri kilá potravy, pričom obyčajný človek zje denne v priemere kilo až kilo a pol jedla. „Jedol som všetko a hlavne veľa. Pil som iba sladené nápoje, najmä môj obľúbený kaktusový čaj,“ hovorí. „Do reštaurácií som chodil len tam, kde podáva­li najväčšie porcie a keď to nestačilo, tak som si otvoril vlastnú reštauráciu.“ Roman o sebe vedel, že je obézny. „Ľudia si to ne­uvedomujú, ale obézny člo­vek musí uvažovať trochu inak. Napríklad sedieť na sedadle je utrpenie, ak sa doň vôbec natlačíte. Keď sa vám to aj podarí, či chce­te či nie, počas jazdy vní­mate, aký je cestujúci na vedľajšom sedadle zne­chutený. Snažíte sa nehý­bať, len aby ste do očividne naštvaného suseda, ktoré­mu sa ušlo miesto práve pri vás, nedrgli.“ Okrem toho, obézni ľu­dia majú problém naprí­klad zaobstarať si na svoju robustnú postavu moder­nejšie oblečenie, čo je hor­šie, nedokážu si zaviazať šnúrky na topánkach, ženy majú problém s otehotne­ním, nehovoriac o tom, že po tridsiatke prichádzajú aj rozličné ochorenia: prob­lémy so spánkom, zvyšuje sa krvný tlak, prichádzajú problémy s chrbticou, kĺb­mi a časom sa rozvinie cuk­rovka, ktorou vo vyššom veku trpí až 70 % korpu­lentných ľudí. Obezita nie je estetický problém, ale závažné prog­resívne chronické ochore­nie, ktoré predstavuje ob­rovské nebezpečenstvo pre zdravie človeka. Roman sa snažil pre svo­je telo niečo spraviť. Vy­skúšal si aj diétu, avšak iba raz. „Mal som vtedy 29 ro­kov a za tri mesiace som schudol 45 kíl. Chudnutie je proces, lenže v tom čase som to nevedel.“ Potom už svoju váhu neriešil, až kým nezašiel k doktorke, ktorá mu oznámila, že umiera. Namerala mu tlak 220/180 a prezradila, že mu ide o život.

MISIA: OPERÁCIA

„Môj bratranec je lekár a veľmi mu záležalo na mo­jom zdravotnom stave,“ vraví Roman. Bratranec mu odporučil absolvovať ope­ráciu, tzv. sleeve gastrek­tómiu. „Keďže vedel o tejto liečbe, snažil sa mi vysvet­liť výhody, ale bál som sa operácie.“ Roman trpel syndrómom bieleho pláš­ťa. „Moje okolie vedelo, že mám fóbiu z doktorov. Ale keď vám ide o život, urobí­te všetko možné pre to, aby ste prežili.“ Pre správny krok mal aj podporu. Tú cítil od celej svojej rodiny, od priateľov. „Musím povedať, že mi ne­skutočne fandili aj cudzí ľudia, lebo obezita je ce­lospoločenský problém.“ V trnavskej nemocni­ci, ktorá je jednou z troch pracovísk na Slovensku, kde tieto zákroky robia, mu vyoperovali kus žalúd­ka, v ktorom sa tvorí naj­viac hormónu ghrelínu, ktorý vyvoláva pocit hladu. „Zobrali mi 85 % žalúdka, 1,5 litra,“ upresňuje Roman. „Obézny človek má v sebe nielen kvantum tuku, jeho telo obsahuje aj obrovské množstvo vody. Skúste si odvážiť, koľko toho den­ne zjete a vypijete. Hovo­rím totiž o jedle a o vode. Už viem, že aj to, čo vypi­jem, je jedlo. A pri obéznych ľuďoch ide o dvoj- až troj­násobné dávky. Ľudia sa pri diétach zameriavajú na to, čo jedia. Rátajú kalórie, pomer tukov a cukrov, pri­tom to vôbec nie je podstat­né. Dôležité je, koľko zjete,“ dodáva.

O STO KÍL ĽAHŠÍ

Po zákroku mu pomáhal primár Igor Keher. „Ja rád snívam. Všetko si predsta­vujem. Sníval som o tom, aký budem štíhly,“ spomí­na. A sen sa mu splnil. Za rok od zákroku schudol Ro­man neuveriteľných 100 kg. Celý proces chudnutia bol zameraný na stravovanie. Roman totiž nemohol cho­diť do posilňovne ani cvi­čiť kvôli svojmu vysokému tlaku. „Po vyše roku od operá­cie som podstúpil operá­ciu u plastického chirurga Jozefa Fábryho. Odstránil mi ovisnutú kožu a vytvo­ril mi nový pupok,“ hovorí Roman. Až následne začal cvičiť. Pomaly a postupne. Dnes už je to našťastie iné. „S trénerkou cvičím štyri­krát do týždňa. Môžem si preto dopriať, čo chcem, ale zjem maximálne 180 – 200 g porciu naraz,“ vraví. K tomu treba prirá­tať aj jeho ďalšie aktivity. Roman napr. ročne spraví štyri milióny krokov. „Tak si naozaj môžem dopriať všetko, na čo mám chuť.“ Napriek tomu sa ale stra­vuje zdravo. „Rezeň ale­bo sladkosti si dám len raz za čas. Jedlo totiž vnímam ako palivo a nie ako pôži­tok. Pre mňa je dôležité, že počas jedného roka, kedy som mal nariadený režim stravovania, som sa naučil jest a piť. A dnes už nemám potrebu riešiť jedlo. Už pre mňa nie je prioritou.“

VIAC KILOGRAMOV, MENEJ KROKOV

Roman Príhoda je úspešný podnikateľ. Jeho váha vždy ovplyvňovala aj jeho prá­cu. „Ako pribúdali kilogra­my, ubúdali kroky. Čím viac som vážil, tým menej som chodil,“ vraví. „Čím viac som priberal, tým viac som premýšľal, ako si uľah­čiť bežný život. Musel som mať presne naplánovanú logistiku, aby som sa nie­kde nezasekol,“ dopĺňa.

NEPRESTAL BYŤ ŽILINČANOM

Roman je rodený Žilinčan, ale v súčasnosti podniká v energetike a v službách v Bratislave, kde aj žije. Na­priek tomu ale neprestal byť Žilinčanom. Zaujíma ho aj komunálna politika v rodnom meste, kde má aj registrovanú svoju spoloč­nosť. Preto sme sa ho opý­tali na jeho názor. „Mali by sme prestať riešiť, kto je SMER-ák, SaS-kár, KDH-ák, SNS-ák, mali by sme sa po­zerať na program a na ľudí, ktorí by ho mali realizo­vať,“ vraví. Mesto v tomto prirovnáva k firme. „Riadi­teľ by mal byť skúsený ma­nažér, ktorý vie riadiť, vie riešiť ťažké situácie, kon­kurenčné boje, problémy so zamestnancami. Pre­to šéfmi firiem bývajú tí najšikovnejší, tí so skúse­nosťami, ktoré majú za se­bou, a nie ľudomilovia bez dostatočných skúseností.“

ZAZNAMENANÉ

Po tom, ako sa Romanovi podarilo schudnúť, rozho­dol sa svoj príbeh vyrozprá­vať do knižnej podoby. „Je to môj osobný príbeh. V kni­he nikomu neradím, čo má robiť. Moja jediná rada pri chorobe morbídnej obezity je: treba vyhľadať odbornú pomoc. Nie je to ľahká cesta, ale cieľ stojí za to.“ Aj preto knihu dopĺňajú rozhovory s primárom Keherom a ďal­šími odborníkmi na obezitu, ktorí presne vysvetľujú a po­pisujú, o akú chorobu ide a ako sa lieči. „Nedovolil by som si niekomu odborne ra­diť, viem ale pomôcť zorien­tovať sa v záplavách zaruče­ných diét.“ Ohlasy na jeho knihu s príznačným názvom Na hrane sú pozitívne. „Ľudia sa mi, samozrejme, ozýva­jú, keď zistia, že ma vlastne poznajú alebo si na mňa zo­ženú telefónne číslo. Niko­ho som neodmietol, dokon­ca na začiatku som aj sám oslovoval obéznych ľudí na ulici a povedal im, čo som podstúpil a ako im vo Fa­kultnej nemocnici v Trnave vedia pomôcť.“

P - 2008

Foto: Archív Romana Príhodu a Mirky Belohorcovej

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
-3 °C
-2 °C
-2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod