Nemali ste nabehnuté na slušnú akademickú kariéru?
Po skončení štúdia na Žilinskej univerzite som v lete 2022 urobil doktorát a 12. septembra nastúpil ako odborný asistent na Fakultu PEDaS. Tam som zotrval tri mesiace. Bolo to moje prvé zamestnanie a z neho som odišiel rovno do komunálnej politiky.
Ste vo funkcii niekoľko mesiacov, neľutujete, že ste opustili akademickú pôdu?
Niektoré veci mi chýbajú. Najmä študenti, pretože som mal okolo seba skvelých mladých ľudí a bol medzi nami, dovolím si povedať, priateľský vzťah. Táto práca v porovnaní s prácou primátora prinášala väčšiu bezstarostnosť, viac voľného času. Aj napriek tomu, že práca v komunálnej politike prináša viac povinností, vyššiu mieru zodpovednosti, menej voľného času, stratu súkromia, svoje rozhodnutie neľutujem.
Čo vás viedlo do verejnej služby?
Hoci komunálna politika má k občanom najbližšie, pretože sa na nej môžu sami podieľať, o veci verejné som sa výrazne nezaujímal. Ešte ako študenta ma ale oslovila bývalá poslankyňa s otázkou, či by som ako zástupca mladej generácie nešiel za poslanca. Samozrejme, že som odmietol. No začal som o tom premýšľať a rozhodol som sa predsa len angažovať, robiť niečo pre ľudí a byť tu pre nich. Stal som sa teda poslancom. Počas 4 rokov som sa s nimi stretával, vnímal ich problémy a snažil sa im veci vysvetľovať. Nie všetko sa dá urobiť, ale ľuďom treba vysvetliť postupy, aby porozumeli, prečo niektoré veci nejdú. Utvrdilo ma to v predstave, že s kompetenciami primátora by som dokázal viac. Vidím veľa priestoru na to, aby sa veci menili k lepšiemu a posúvali dopredu.
Ako reagovali vaši najbližší, keď ste sa rozhodli kandidovať?
Keď som to doma oznámil, prvá reakcia bola, či si chcem takto pokaziť život hneď na začiatku. Teraz sa už na tom smejeme. No dlho som sa rozhodoval a zvažoval všetky za a proti, aj napriek tomu, že som cítil podporu okolia. Uvedomoval som si, že to nebude jednoduché a že mi kandidatúra, i keď som mal silnú podporu, veľmi zmení život a ovplyvní ho celej rodine. No odkedy som sa rozhodol, rodina stojí stále pri mne. Rovnako aj ostatní príbuzní a kamaráti, čo si veľmi vážim.
Prekvapilo vás niečo pri nástupe do funkcie?
V prvom rade som na mestskom úrade našiel dobrý kolektív. Všetky stretnutia s ľuďmi ma vždy posúvajú vpred. Nepríjemná je ale byrokracia, veľa „papierovačiek“, zdĺhavé postupy a dlhé čakacie letohy, kým sa niečo zrealizuje a začne napredovať. Zatiaľ to však moju motiváciu neoslabuje. Realita sa síce trochu líši od mojej predstavy, ale ja som optimista a verím, že všetko sa dá zvládnuť.
Čo by ste na chode mesta zmenili, čo ponechali a čo zaviedli?
Časy sú veľmi náročné a pozorne sledujeme, aby sme zvládli tento rok. Agendy je veľmi veľa, napätosť rozpočtu je veľká a každý deň prichádzajú občania so svojimi požiadavkami. Ťažko im dávame zápornú odpoveď, žiaľ, prvoradým cieľom je ustáť finančne tento rok, základnú údržbu a služby občanom a rutinnú agendu. Do väčších projektov nebudeme vstupovať, aj keď máme pálčivé problémy, ktoré musíme hneď, ako to bude možné, riešiť. Prioritou je jednoznačne kanalizácia. Ďalšou je školská jedáleň. Dlhodobo sa do nej neinvestovalo, takže do roku 2024 by sme chceli tento problém komplexne vyriešiť na dlhé obdobie. Zmena v meste by sa mala prejaviť aj v zintenzívnení kultúrno-spoločenského života. A aj v službe občanom, aby bola v ich prospech, uľahčila jednotlivým kategóriám komunikáciu a prístup k informáciám. V tejto súvislosti by som rád zaviedol aplikáciu, ktorá by občanov automaticky upozorňovala na aktuálne dianie v meste. Rád by som vytvoril napríklad lokálnu výmennú či predajnú burzu. Nápadov je nepochybne viac, no musíme finančne ustáť tento rok.
Rajecké Teplice sú kúpeľné mesto, aká je spolupráca s kúpeľmi?
Predstavujú významnú a neoddeliteľnú súčasť mesta. Komunikujeme, stretávame sa, snažíme sa nájsť súlad v našich víziách a spoločnú cestu, ako vyjsť v ústrety občanom i návštevníkom mesta a kúpeľov. Po celý rok je ich tu veľké množstvo, a to prináša problém s parkovaním. Osobné vozidlá parkujú po uliciach, kde je potom obmedzená premávka a občania sa na to sťažujú. O probléme diskutujeme spolu s vedením kúpeľov a ako riešenie sa javí odklonenie parkovania do vybranej lokality. Ďalším problémom je príjazdová cesta do Rajeckých Teplíc v smere od Žiliny a oprava cesty 1. triedy č. 64, ktorá nimi prechádza, ale je v správe Slovenskej správy ciest. Aj v tomto smere vyvíjame úsilie a nachádzame spoločné prieniky v komunikácii. Slovenské liečebné kúpele sú našou neoddeliteľnou súčasťou, podporujú mesto i podujatia, a teda sú prínosom nielen pre návštevníkov, ale aj pre mesto a jeho obyvateľov.
KTO JE AMBRÓZ HÁJNIK?
Rodina: mama Monika, otec Ambróz, bratia Tomáš, Samuel, Nikodém a sestra Mariana
Rodinný stav: slobodný
Najobľúbenejšie miesto na Slovensku: hory sú jeho srdcová záležitosť. Tam nachádza rovnováhu, pokoj, triedi si myšlienky, hľadá smerovanie. Hory sú jeho „životabudič“.
Záľuby: turistika, šport, najmä florbal, futsal, šípky, beh
Cestovateľský sen: Azorské ostrovy, Island
Obľúbené jedlo: slovenská kuchyňa mu chutí najviac, ale rád spoznáva aj nové chute
Na ľuďoch nemá rád: faloš, sám im ale dôveruje a vždy v nich hľadá to dobré
Na ľuďoch obdivuje: snahu pomôcť na úkor vlastného času, pretože čas je najvzácnejší dar
Motto: Nikdy sa nevzdávať a urobiť všetko pre dosiahnutie cieľa. Aj keď sa to nepodarí, dôležité je urobiť pre to všetko.
