Začnime Žilinou. Ako dlho tu žijete?
Dlho sme žili v zahraničí a v Žiline sme zakotvili po návrate na Slovensko. S manželom sme obaja z Oravy a od začiatku sme vedeli, že sa sem raz chceme vrátiť. Žilina nám svojou polohou dávala zmysel – je blízko k Orave a zároveň k diaľnici. Úprimne som si nemyslela, že s tým, čomu sa venujem, v Žiline budem mať dostatok práce. Počítala som s tým, že budem naďalej dochádzať do Rakúska, kde som mala veľmi dobre vybudovanú klientelu.
Potom však prišiel covid, cestovanie sa zastavilo, definitívne sme sa vrátili na Slovensko a ja som začala pracovať doma – doslova v obývačke. Predtým bol náš život rozdelený medzi viacero krajín. Manžel pracoval v zahraničí, na Slovensko sme sa vracali, ale profesionálne sme tu ešte nepôsobili. Dnes už je Žilina 6 rokov miestom, kde pracujem aj žijem naplno.
Ťahalo vás to vždy k zdravému životnému štýlu?
Zdravie a zdravý spôsob života ma priťahovali od detstva. Dlhé roky som bola vegánka, čo bolo v našej oravskej rodine niečo nepredstaviteľné. Pochádzam z gazdovského prostredia – mojou realitou bol chov zvierat, zabíjačky, celé detstvo v lete práca na poliach.
Už ako 12 – 13-ročná som sa zaujímala o bylinky, vyrábala tinktúry a čítala herbáre.
Aký bol začiatok vašej cesty smerom k tomu, čomu sa venujete dnes?
Okolo roku 2006 ma v Rakúsku moja vnútorná potreba pomáhať a pracovať so zdravím priviedla k jednej priateľke, ktorá bola lektorkou tvárovej gymnastiky. Spoznali sme sa v súvislosti s mojím úrazom tváre – spadla som a mala som vážne poranenie kostí. Dostala som sa na rehabilitáciu do Salzburgu, kde som stretla pani Hoffmann.
Venovala sa tvárovej gymnastike z fyzioterapeutického pohľadu, pracovala s ľuďmi po parézach, zápaloch trojklanného nervu, po infarktoch či pri asymetriách tváre. Veľmi ma to oslovilo a vtedy som si uvedomila, že toto je smer, ktorým sa chcem uberať. Absolvovala som u nej certifikácie a postupne sme si vytvorili blízky vzťah. Odovzdala mi množstvo skúseností z dlhoročnej praxe, z ktorých čerpám dodnes.
Pracovali ste v nejakom salóne?
Nie. Pod jej vedením som začala viesť individuálne kurzy priamo u klientiek doma. Na základe jedného inzerátu v denníku v Salzburgu som si postupne vybudovala klientelu, ktorú tam mám dodnes. Spočiatku to boli najmä staršie dámy okolo šesťdesiatky, ktoré potrebovali rehabilitáciu. Postupne sa však moja práca začala posúvať smerom k estetike.
Cítila som, že samotné cvičenie svalov nestačí. Staršie svaly sa už niekedy nezapájali, tkanivá boli stuhnuté. Intuitívne som vedela, že k tomu musím pridať manuálnu prácu. Keďže sme s manželom veľa cestovali a žili sme aj v Abu Dhabi či v Anglicku, v každej krajine som si vyhľadávala odborníkov v tejto oblasti a ďalej sa vzdelávala. Investovala som tisíce dolárov do školení u svetových odborníkov na fasciálne masáže a prácu s mäkkým tkanivom.
Takže k cvičeniu tvárovej gymnastiky ste pridali masáže?
Presne tak. Často je potrebné uvoľniť tkanivo zvnútra, preto som do praxe zaradila aj bukálne, teda intraorálne masáže. Neustále sa vzdelávam – nedávno som napríklad absolvovala školenie v New Yorku v oblasti manuálnej práce s tkanivom po invazívnych zákrokoch, ako sú výplne či nite. Doba sa mení a menia sa aj požiadavky klientov. Zmenila sa aj moja klientela – začali ma vyhľadávať mladšie ročníky, najmä ženy po štyridsiatke, ktoré riešia najmä vzhľad a prirodzené omladenie.
Spomínali ste rôzne techniky masáže, dnes rezonuje najmä kobido, no vy ste ho na Slovensku predstavili, keď ho nikto nepoznal.
Áno, kobido som sem priniesla ja. Keď som sa po návrate na Slovensko chcela venovať školeniam, na ministerstve školstva mi povedali, že moje postupy spadajú pod zdravotné masáže. To by znamenalo, že môžem školiť iba zdravotníkov a fyzioterapeutov, nie kozmetičky. Keďže o školenia mali záujem najmä kozmetičky, musela som tieto techniky „skryť“ pod názov kobido, ktorý je v zahraničí vnímaný ako kozmetická masáž.
Kobido je starodávna japonská masáž s rytmickými pohybmi, pri ktorej každá ruka robí niečo iné a tvár sa formuje smerom nahor. Efekt „o poschodie vyššie“, objem a hĺbkové prekrvenie tkaniva však zabezpečujú ďalšie techniky, ktoré som k nej postupne pridala.
Aké konkrétne techniky ešte používate?
Napríklad bukálnu, teda intraorálnu masáž. Vykonáva sa cez ústnu dutinu a ide o obojstranné premasírovanie svalu. Keď máte sval uchopený z oboch strán, dokážete ho veľmi efektívne natiahnuť a uvoľniť spazmy či hrčky, ktoré by ste zvonka nikdy takto nevypracovali.
Ak je sval v napätí, teda v hypertonuse, tkanivo nie je dostatočne vyživované a rýchlejšie starne. Týmto spôsobom pôsobíme aj preventívne proti starnutiu. Bukálna masáž však nesmie trvať dlho – postačuje približne desať minút. Pri dlhšom pôsobení hrozí podráždenie slinných žliaz. A vždy musí byť v kombinácii s ostatnými technikami.
Vy sa ale nevenujete iba tvári, ale aj šiji a dekoltu.
To je kľúčové. Pokiaľ neuvoľníte chrbát, šiju a dekolt, výsledok na tvári nebude trvalý. Je potrebné uvoľniť mäkké tkanivá, oddeliť ich od kosti, uvoľniť prsné svaly a takzvané kývače na krku. Až potom sa živiny dokážu správne dostať do tváre.
Všetko v tele so sebou súvisí. Niekedy je problém na tvári – napríklad asymetria – spôsobený bedrovým kĺbom alebo haluxom na nohe. V tíme máme aj fyzioterapeutov, takže ak vidíme, že techniky na tvári ani po pol roku neprinášajú výsledok, hľadáme príčinu hlbšie v tele.
Prejdime k vášmu projektu Žuffa Štúdio a Škola tváre v Žiline.
Je dôležité povedať, že za ním stoja roky skúseností, aby si ľudia nemysleli, že štúdio vzniklo zo dňa na deň. Keď som začala pôsobiť na Slovensku, zistila som, že tu existuje výrazná diera na trhu v tomto type služieb. Počas covidu sa nedalo cestovať do Rakúska, a tak som si pracovný priestor zariadila doma v obývačke. Tam som prijímala svoje prvé klientky.
Spočiatku som pracovala zadarmo, a to pomerne dlhý čas. Pamätám si, že som oslovila pani v lekárni pri okienku a spýtala som sa jej, či by neprišla na masáž tváre. Keďže som Oravčanka a v Žiline som nikoho nepoznala, bolo pre mňa veľmi náročné budovať si klientelu. Navyše v tom období ešte nefungovali sociálne siete tak, ako dnes. Dovtedy som nemala ani Facebook, v Rakúsku som pracovala klasickým spôsobom – cez inzeráty a osobné odporúčania.
Môj najstarší syn, ktorý žije v Londýne, mi vtedy povedal: „Mami, takto už fungovať nemôžeš, musíš si založiť Instagram.“ Bránila som sa, že ho nepotrebujem, no napokon ma presvedčil a profil mi založil.
Moju cestu na Slovensku som začala práve tou pani z lekárne – prišla na masáž zadarmo, bola nadšená a následne poslala ďalšie známe. Robila som to najmä preto, aby som mala fotografie „pred a po“ a mohla si vytvoriť portfólio.
Ako sa to vyvíjalo ďalej?
Postupne sa pridali švagriné, rodina a na odporúčanie sa hlásili stále ďalšie ženy. Po istom čase sa mi začalo dariť natoľko, že obývačka už prestala stačiť. S manželom sme sa preto rozhodli kúpiť kontajner, ktorý sme prerobili na malé štúdio s jedným masážnym stolom a to sme mali pri dome.
V tom období ste pracovali ešte sama?
Áno, robila som úplne všetko sama. Denne som zvládla 4 až 5 klientiek. Neskôr som k sebe vzala Denisku, fyzioterapeutku. V tom čase mi na Slovensku nechceli uznať niektoré zahraničné certifikáty, potrebovala som odborného garanta. Fyzioterapeutka bola ideálnou voľbou. Hľadala som niekoho, kto rozumie odbornej stránke práce, pretože som chcela pôsobiť stopercentne kompetentne a profesionálne.
Kedy prišiel zlom a väčší úspech?
Postupne sa začalo dariť a rozbehli sme školenia. Najskôr v prenajatých salónoch v Žiline. Počas dvoch rokov sme vyškolili veľké množstvo dievčat, kurzy sme mávali približne dvakrát do mesiaca. Školili sme techniku Kobido pod mojou značkou – pod názvom Štúdio tváre. Neskôr sme si zaobstarali vlastné väčšie priestory, pretože sme sa už nikde nezmestili. Mojím cieľom bolo mať školenia aj masáže pod jednou strechou. Nové priestory Žuffa Štúdio na Obchodnej v Žiline sme otvorili vo februári 2025.
Tvár po masáži aj tejpujete, prečo?
Tejpovanie bolo súčasťou mojej práce od začiatku. Vnímam ho ako dôležitý doplnok, ktorý predlžuje efekt masáže aj domácej starostlivosti. Prax ma naučila, že pri prirodzenom omladzovaní musia byť dodržané tri základné kroky: uvoľniť, precvičiť a regenerovať.
Práve regeneráciu zabezpečujú tejpy. Kedysi sa regenerácia robila dlhými ťahmi na oleji, čo bolo časovo veľmi náročné. Tejp tento proces výrazne zjednoduší – nalepíte ho a pracuje za Vás. Nadvihne prvú vrstvu pokožky, epidermu, čím sa zintenzívni lymfatický systém aj mikrocirkulácia krvi. Sval pod tejpom tak dokáže oveľa lepšie regenerovať.
Na sociálnych sieťach sa však často objavuje samotné tejpovanie bez predchádzajúcich krokov. Má to zmysel?
Zmysel to má vtedy, ak chcete ovplyvniť svalovú pamäť. Napríklad pri tendencii mračiť čelo počas šoférovania alebo práce za počítačom. Tejp vtedy zabráni svalu prejsť do napätia. Ak však niekto očakáva výrazný regeneračný efekt bez uvoľnenia a cvičenia, ten sa nedostaví.
V akom veku je podľa vás vhodné s týmito masážami začať? Nie je štyridsiatka už neskoro?
Nikdy nie je neskoro, no kľúčová je prevencia. Pokojne už od osemnástich rokov. Nejde len o tvár, ale aj o držanie tela, prácu s krčnou chrbticou a edukáciu, ako sa o seba správne starať doma.
Dnešná doba je nebezpečná v tom, že mladým dievčatám sa ponúkajú „instantné“ riešenia. Niekedy ich dokonca aj lekárky nabádajú, aby začali s botoxom už v 25 rokoch ako s prevenciou. To je však cesta, z ktorej sa veľmi ťažko vracia.
Čo sa deje so svalom po aplikácii botoxu?
Sval sa v podstate odstaví. Prestáva pracovať a začína atrofovať – znehybnie, zmenšuje sa a stráca schopnosť regenerácie. Je nedostatočne vyživovaný. U každého je to individuálne, no videla som klientky, ktorým už po troch aplikáciách začali klesať viečka.
Je potrebné riešiť príčinu vrások – často ide o nesprávne držanie tela, predsunutý krk alebo stiahnuté plecia – a nie iba dôsledok viditeľný na pokožke. Zaujímavé je, že klientky po päťdesiatke, ktoré posledných pätnásť rokov absolvovali invazívne zákroky, často vyzerajú horšie než ich rovesníčky, ktoré do seba neinvestovali veľké peniaze, ale o tkanivo sa starali prirodzene. Ich pokožka je elastickejšia a v lepšej kondícii.
Existuje podľa vás invazívny zákrok, ktorý má svoje opodstatnenie?
Ak by som mala nejaký uznať, tak je to facelifting, ale v správnom čase – určite nie pred 50-tkou. A u chirurga, ktorý pracuje so zdravým a elastickým tkanivom. Keď je koža už príliš uvoľnená, masážou ju neodstránite, treba ju odrezať. Aj chirurg však dosahuje lepšie výsledky vtedy, ak sa klientka o tkanivo dlhodobo starala a nemá v ňom fibrózy či dystrofie po iných zákrokoch.
To isté platí aj pri operácii horných viečok. Netreba sa nechať operovať v 40-tich rokoch len preto, že má niekto pocit „ťažkého oka“. Veľmi často postačuje správna masáž a uvoľnenie.
Čo by ste odporučili v rámci domácej starostlivosti? Majú ženy cvičiť face yogu podľa Instagramu alebo YouTube?
To je to najhoršie, čo môžu urobiť. Cvičenie podľa YouTube často nefunguje, pretože každá tvár je iná. Máme inú vrstvu podkožného tuku, iný typ svaloviny aj iné držanie tela.
Raz som v Salzburgu viedla kurz face yogy pre 10 žien. Ukázala som cvik a každá ho cvičila inak – a nesprávne. Vtedy som si uvedomila, že touto cestou ísť nechcem. Ak sval nezapojíte správne alebo cvičíte asymetricky, môžete si skôr uškodiť. Preto je dôležitá individuálna konzultácia s odborníkom, ktorý nastaví domácu starostlivosť na mieru a poskytne spätnú väzbu. Online obsah je jedna vec, no reálna skúsenosť so stovkami či tisíckami tvárí, ktoré mi prešli cez ruky, je niečo úplne iné.
Naozaj je dôležité vyhľadať odborníka, ktorý s klientom pracuje systematicky. Dá sa to prirovnať k fyzioterapii. Stará sa o vás profesionál, ktorý vás v pravidelných intervaloch kontroluje, sleduje posun a popritom funguje domáca starostlivosť. Tá už potom nie je časovo náročná, často trvá len päť až desať minút denne. Keď je tkanivo aktivované, prepracované a vitálnejšie, stačí naozaj krátka rutina.
Na akých novinkách momentálne pracujete?
Novinka, ktorú sme nedávno vyvinuli, je dermaterapia. Ide o špeciálne masáže tváre pre ľudí s rôznymi kožnými ochoreniami, ako je dermatitída, rosacea alebo precitlivená pokožka, neraz aj v dôsledku invazívnych zákrokov, laserov a podobne. Približne 20 % žien, ktoré k nám prichádzajú, majú takéto problémy. Používame jemné techniky, ktoré nevedú k výraznému prekrveniu, pretože pri týchto typoch pleti by to nebolo vhodné. Aj tejto oblasti sa aktívne venujeme a pripravujeme školenia pre profesionálky.
Keď som pracovala v Rakúsku, mala som klientky aj vo veku 90 či 95 rokov, ktoré vyzerali úžasne. Videla som, ako sa tvár mení vekom, ale zároveň aj to, že sa dá udržiavať vitálna. Samozrejme, vrásky sú prirodzené, ale tvár môže pôsobiť živo a zdravo.
Mnohé z týchto žien nepoužívali žiadne desaťkrokové kozmetické rutiny. Mali zdravý životný štýl, pohyb, komunitný život, chodili na prechádzky, mali vyváženú stravu. Väčšinou používali len jeden kvalitný krém – na tvár, krk a ruky. A pritom mali finančné možnosti na čokoľvek.Ich pleť však bola krásna bez zákrokov.
Čo teda podľa vás rozhoduje viac než kozmetika?
Ide o hlbšiu prácu s tkanivom. Krémy pôsobia len na povrchu. Ak sa nepracuje s tkanivom až pri kosti a nedôjde k správnemu prekrveniu, je to zbytočné. Zároveň je to prepojené s celým telom, so spôsobom života a starostlivosťou o seba.
Veľmi si všímam aj chôdzu, držanie tela a celkovú energiu. Nezáleží tak veľmi na tom, koľko má niekto vrások, ale ako sa hýbe, ako pôsobí jeho telo. Mladosť sa v istom veku odvíja práve od vitality tela, nie od dokonale vyhladenej tváre.
Často upozorňujete mladé ženy na vplyv sociálnych sietí. Prečo?
Pretože vôbec nevidím súvis medzi drahou kozmetikou, invazívnymi zákrokmi a spokojnosťou. Veľa žien investuje obrovské peniaze do procedúr, ale spokojné nie sú. Stretávam sa s tým denne. A to je signál, že niečo nefunguje.
Sociálne siete sú plné ľudí bez odborného vzdelania, ktorí radia v oblasti výživy, chudnutia či zdravia. Vidím následky u klientiek, ktoré rýchlo schudli a ich tvár zostarla. Po štyridsiatke už rapídne chudnutie pleti neprospieva, elasticita sa nevracia späť.
Veľa týchto postupov je nebezpečných – extrémne diéty, tréningy počas choroby, neodborné odporúčania. Chýba kritické myslenie a regulácia. Ľudia často dôverujú niekomu len preto, že má veľa sledovateľov.
Ako vnímate rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím?
V zahraničí, najmä v Rakúsku, ženy z vyšších vrstiev pôsobia prirodzene, bez nápadných zásahov. Na Slovensku je to často opačne – čím viac peňazí, tým viac zákrokov. A pritom prirodzenosť pôsobí omnoho kultivovanejšie.
Čo by ste si priali do budúcnosti?
Chcem sa viac sústrediť na prepojenie práce s tvárou a celým telom. Doteraz sme pracovali najmä s hornou časťou tela, teraz to chceme posunúť ku komplexnejšiemu prístupu. Mojím veľkým snom je vybudovať kvalitný tím, ktorý bude zdieľať rovnaké hodnoty – zdravie, prirodzenosť a kultivovaný prístup ku kráse.
Kto je Eva Žuffová (49)?
Lektorka tvárovej jogy a prirodzených techník omladenia tváre, zakladateľka Žuffa štúdio a Škola tváre, držiteľka mnohých certifikátov zo zahraničia, priekopníčka kobido masáže na Slovensku
Rodina: vydatá, 3 deti
Rodné mesto: Námestovo
Záľuby: Vo voľnom čase rada cestujem, varím a trávim čas v prírode. Zároveň sa venujem objavovaniu prirodzených techník omladenia tela a tváre, pričom veľkou inšpiráciou sú pre mňa aj rozhovory so stovkami klientiek vo veku nad 70 rokov, vďaka ktorým lepšie chápem, čo v starostlivosti o telo funguje dlhodobo.
