Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 1°C

Rozhovory

ROZHOVOR – Ivana Dibdáková a jej second hand s filozofiou

Ivana Dibdáková (31) má tak trochu iný „sekáč“. Útulný rodinný obchodík je postavený na filozofii, ktorá ho robí nesmierne zaujímavým. Vo svojom ponímaní oblečenia z druhej ruky vidí oveľa ďalej ako len na vešiaky s obnoseným, ale nositeľným šatstvom. Zdá sa, že až do ázijských fabrík na výrobu súčasnej rýchlej módy.

03.03.2023 | 11:22

Ste učiteľka, máte svoju prácu, prečo ste si ešte otvorili second hand?

V mojom prípade je to akési pokračovanie detstva. Dedila som oblečenie po sesternici, po tete, po mame. Vždy som sa naň tešila a keď som ho ponosila, posunula som ho zas ďalej. Kolobeh oblečenia stále trval, bol súčasťou môjho života a z tohto dôvodu sú mi second handy blízke. V dospelosti, keďže som vegánka, som sa začala viac zaoberať tým, ako sa správame k prírode, ako veľmi či málo sme zodpovední a nakoľko je náš život udržateľný. Produkujeme takzvanú rýchlu módu, ktorá je záležitosťou  jednej sezóny. Vyrábame stále nové veci a mnohé, často ani nenosené, skončia na skládkach. Ďalším momentom je to, že  ľudia majú preplnené skrine a vecí, ktoré vyhadzujú, lebo ich nenosia, mi bolo vždy ľúto. Zbytočne tvoríme obrovské množstvo odpadu.

Predchádzalo niečo otvoreniu kamennej prevádzky?

Začali sme na instagramovej stránke v roku 2019. S mamou sme upravovali staršie oblečenie a bol oň veľký záujem. Šitie bolo vždy mojím koníčkom a keď mi známi nosili oblečenie, videla som, že mnohé kúsky sú kvalitné a nositeľné. Bolo ich škoda strihať, dali sa ponúkať rovno, bez úprav. Padlo teda rozhodnutie: poďme skúsiť kamennú predajňu.  Otvorili sme ju  v roku 2021, počas pomerne  zložitého obdobia pandémie, ale vydržali sme.

Nad second handmi mnohí ohŕňajú nos. Treba sa pozrieť ďalej ako na vešiaky s obnoseným šatstvom?

Ľudia majú voči second handom stále predsudky. V Žiline ich je niekoľko, no my sme chceli vytvoriť komorný priestor, kde sa ľudia budú cítiť príjemne, skôr ako v butiku, nie v „hrabáku“. Prvá skúsenosť  často rozhoduje o tom, či sa k vám ľudia vrátia. Chceme byť akýmsi protipólom rýchlej módy. Pri jej produkcii často absentuje etika. Známe značky šijú v ázijských krajinách. Ľudia tam vo fabrikách pracujú od rána do noci v otrasných podmienkach, no aj napriek tomu si nedokážu zarobiť na dôstojný život. Ženy majú za výrobu trička možno dva centy a vôbec nevidia svoje rodiny, navyše sú častokrát v priamom kontakte s rôznymi chemikáliami. Veľa mladých ľudí k nám prichádza preto, lebo nechcú takýto systém podporovať.


 

Ste asi jediný „sekáč“  v Žiline, ktorý ľuďom oblečenie z druhej ruky nielen ponúka, ale ho od nich aj prijíma...

Človek sa mení, inak sa oblieka. Niektoré veci, aj napriek tomu, že sú kvalitné, už vo svojom šatníku nechce. Ponúkame možnosť posunúť ich ďalej, možno niekomu, komu pomôžu dotvoriť vlastný štýl. Tieto obchody už dávno nie sú pre ľudí len ekonomickým riešením. Vo väčšej miere sem ľudia prichádzajú za jedinečnosťou a kvalitou. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí chcú podporiť udržateľný životný štýl, chovajú sa k životnému prostrediu zodpovedne. Takže áno, prijímame od ľudí použité oblečenie. Preberieme ho, odnesieme do čistiarne na dezinfekciu a na oplátku dáme ľuďom nákupný poukaz.

 

Priblížite nám cestu, ktorou sa textil do vášho obchodu dostane?

Sú dve. V rámci jednej objednávame second handový  textil zo zahraničia. Zberné dvory ho zberajú od ľudí a potom ho veľkosklady distribuujú ďalej k menším odberateľom.  Najviac zásobuje trh Veľká Británia, pretože má na to dobrý systém. Má kontajnery na oblečenie, ktoré je určené na vyhodenie a osobitne na šatstvo na ďalšie nosenie. Slovensko ešte stále nemá koncept na triedenie textilu. Kontajnery, ktoré v súčasnosti máme ľudia často chápu ako odpadkové koše na textil. Ďalšou cestou, ako získavame tovar, je už spomenutá možnosť  priniesť oblečenie priamo k nám. A tá nám je bližšia.

Do biznisu ste zapojili celú rodinu...

Áno, mama predáva, ja popri zamestnaní riešim záležitosti okolo prevádzky, striedam mamu a otec je náš majster a technik. Všetci sme sa podieľali aj na zariaďovaní obchodu.  Aj tu sme vyberali materiál, ktorý sa dal znova použiť. Zo starých paliet sme urobili konštrukcie, z použitých dosák pult. Na cenovky recyklujeme starý kartón a z oblečenia, ktoré nepredáme, vyrábam vrecúška na pečivo, ovocie, zeleninu, gumičky do vlasov. Názov Rebríček má svoj význam: šplháme sa k lepšiemu a udržateľnejšiemu nakupovaniu a vyzývame k tomu aj našich zákazníkov.


 

Súvisia s tým aj odkazy v predajni?

Chceme, aby ľudia vedeli, koľko vody sa napríklad spotrebuje na výrobu nových riflí, čo je odkaz na to, že nepotrebujeme vyrobiť nové. Nepotrebujeme vždy nové oblečenie. To, ktoré sa nám bude páčiť možno už dávno niekto vyrobil a v second hande na nás čaká. Spotrebiteľ má veľkú silu niečo ovplyvniť tým, kde si čo kúpi. Nechceme, aby nákup oblečenia slúžil iba na to, aby sme boli povrchne pekní, ale aby mal aj pridanú etickú hodnotu.

 

KTO JE IVANA DIBDÁKOVÁ?

Vzdelanie: vysokoškolské – história, filozofia

Narodila sa a žije: v Žiline

Povolanie: učiteľka

Záľuby: historická literatúra

Relax: dlhé roky som tancovala balet a contemporary tanec (moderný, štylizovaný), takže keď je príležitosť, tak pri tanci

Obľúbený kút na Slovensku: milujem hory, máme krásnu prírodu , takže kdekoľvek v nej

Splnený cestovateľský sen: Taliansko, miesta starovekého Ríma

Nesplnený cestovateľský sen: Mexiko

Najkrajšia ľudská vlastnosť: empatia

Najhoršia ľudská vlastnosť: predsudky


 

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod