Prečo ste sa rozhodli pre štúdium na osemročnom gymnáziu?
Chcel som skúsiť niečo náročnejšie. Na základnej škole som mal samé jednotky a učenie mi išlo pomerne ľahko, bez veľkej námahy. Povedal som si, že to vyskúšam, no potom som na to úplne zabudol – dokonca aj na to, že som si podal prihlášku. Deň pred prijímačkami, v nedeľu večer, za mnou prišla mama, kým som sa učil na pondelkovú písomku, a pripomenula mi: „Veď ty zajtra nejdeš do školy, máš prijímačky na Varšavskú.“ Rýchlo som si pozrel testy z minulého roka, zdali sa mi dosť náročné a vedel som, že ostatní sa pripravovali aj pol roka. Nakoniec som to však nejako zvládol, možno som niečo aj správne natipoval, a prijali ma. Som za to veľmi vďačný. Je to výborná škola – naučila ma nielen vedomosti, ale aj to, ako sa učiť a ako vychádzať s ľuďmi. Veľmi si vážim, že nás učitelia berú ako rovnocenných partnerov a umožňujú nám zapájať sa do rôznych projektov.
Máte už dnes jasnejšiu predstavu o tom, čo chcete robiť po maturite?
Plány sa už postupne kryštalizujú, hoci ešte nie som stopercentne rozhodnutý. Chcel by som študovať medicínu, ideálne v Prahe. Mám už naplánované aj prípravné kurzy, no zatiaľ som si na ne nenašiel čas. V hre je aj chémia, konkrétne štúdium na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. Stále však nechávam otvorené dvere aj pre iné smery.
Zaujímate sa o biológiu a chémiu, no úspechy máte aj v humanitných predmetoch. Je niečo, čo vám nejde?
Nechcem to hodnotiť príliš subjektívne, ale nepríde mi, že v niečom extra nadpriemerne vynikám. Podľa známok, ktoré sú zatiaľ samé jednotky, sa mi darí vo viacerých oblastiach. Baví ma biológia, ale aj dejepis, geografia či slovenčina. Mám rád aj matematiku, hoci som si ju nakoniec nevybral ako seminár. Na moderátorskej súťaži mi zasa odporúčali, aby som skúsil herectvo.
Spomínali ste moderátorskú súťaž. Aký výsledok ste v nej dosiahli?
Skončil som tretí v celoslovenskom kole. Je to pekný úspech, hoci si myslím, že sa to dalo zvládnuť aj lepšie. Okrem toho som získal ocenenie od Žilinského samosprávneho kraja za mimoriadne študijné výsledky. Zaujímavé bolo, že udeľovanie týchto ocenení som pôvodne prišiel len moderovať. Zrazu som sa dozvedel, že som sám medzi nominovanými. Počas moderovania som si tak doslova odskočil pre cenu a potom som pokračoval v programe.
Okrem histórie sa venujete aj ekológii a rôznym workshopom. Ako podľa vás vaša generácia vníma životné prostredie?
Myslím si, že túto tému niektorí vnímame citlivejšie než staršie generácie. Samozrejme, závisí to od kolektívu – v našej triede sa napríklad poctivo rieši separovanie odpadu, kým inde sa to berie vlažnejšie. Vidíme, v akom stave je planéta, a nechceme, aby naše deti žili v znečistenom svete. Chceme začať od seba a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi. Staršia generácia vyrastala v čase, keď situácia nebola taká kritická, a niektorí tieto témy vnímajú ako prehnané či dokonca ako hoaxy. My však tú zmenu k horšiemu cítime.
Je pravda, že ste napísali historický román?
Áno, začal som ho písať približne v pätnástich rokoch. Má asi 144 strán formátu A4. Ide o historický román o pirátovi, ktorý sa odohráva v roku 1722. Nie je to však len dobrodružný príbeh, skôr psychologická sonda do spoločnosti. Hlavný hrdina je univerzitne vzdelaný muž s pokrokovými myšlienkami o demokracii a riešení problémov bežných ľudí. Pre svoje názory bol odsúdený a stal sa pirátom z nutnosti, aby si zachránil život. Snažil som sa zachytiť jeho morálne dilemy – ako si zachovať hodnoty a konať dobro, aj keď je človek okolnosťami dotlačený na „stranu zla“.
Plánujete román aj vydať?
Rukopis som poslal do vydavateľstva Tatran, kde mi povedali, že je to kvalitné, no pre moju generáciu vraj menej atraktívne. Podľa nich dnes mladí čítajú skôr fantasy alebo romantické príbehy. Mňa však písanie baví bez ohľadu na komerčný úspech – je to pre mňa spôsob, ako tvoriť vlastné univerzá.
Číta podľa vás dnešná mladá generácia ešte knihy?
Je to veľmi individuálne. Celkovo sa číta menej než kedysi, pretože existuje množstvo iných možností – filmy, sociálne siete a najmä podcasty, ktoré sú dnes veľmi populárne. Ja mám rád aj audioknihy. Nedávno som si takto vypočul drámu Kým kohút nezaspieva, ktorá je povinným čítaním k maturite. Bola spracovaná ako rozhlasová hra so známymi hercami a veľmi ma nadchla, bola napínavá až do konca.
Poďme k vášmu verejnému listu k 17. novembru. Čo vás priviedlo k tejto iniciatíve?
Vláda sa v rámci konsolidácie rozhodla zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja. Tento sviatok má pre nás obrovskú symboliku. Keď som počul vyjadrenie jedného politika, že by bolo pre ľavicovú stranu hlúpe zrušiť 1. máj, zarazilo ma to. Ak má komunistický sviatok väčšiu hodnotu než ten demokratický, niečo nie je v poriadku. So spolužiakom Jakubom Filekom sme sa zhodli, že nemôžeme mlčať – pretože kto mlčí, v podstate súhlasí.
Ako s týmto postojom súvisí váš dlhodobý záujem o históriu?
Už predtým sme sa s Jakubom zapájali do projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom. Robili sme rozhovory s politickými väzňami, ktorí trpeli počas komunizmu, a s týmto projektom sme sa dostali aj do Bruselu. Keď počujete priame svedectvá o jáchymovských táboroch a o tom, aké zlo tu bolo, nemôžete ignorovať snahy o bagatelizovanie 17. novembra. Tento deň nie je len o roku 1989, ale aj o roku 1939, keď boli študenti prenasledovaní nacistami.
Ako vznikal samotný verejný list a podpisová akcia?
Pôvodne som chcel len robiť plagáty a pozývať ľudí na protesty, no Jakub navrhol napísať verejný list. On ho veľmi trefne napísal, ja som len niečo upravil a doplnil niektoré časti, napríklad zmienku o 28. októbri 1939. Zdieľali sme ho cez Google dokument, no mali sme problém s trollmi, ktorí text mazali alebo doň vkladali ironické nezmysly. Neskôr sa nám však nezištne ozval jeden pán z IT firmy a vytvoril nám na to vlastnú webovú stránku.
Aký bol ohlas verejnosti?
Podpísalo sa približne 2 800 ľudí. Mnohí sa báli podpísať vlastným menom, aby ich to v budúcnosti nezdiskreditovalo, čo je smutné. Naším cieľom nebola klasická petícia, pretože tie sa dnes často ignorujú, ale jasné vyjadrenie postoja mladých ľudí. Jakub list odovzdal na ministerstve školstva štátnemu tajomníkovi.
Následne sa o liste začalo hovoriť naprieč Slovenskom.
Áno. Organizátori protestov k téme 17. novembra nás oslovili, aby sme list prezentovali aj v iných mestách. Cez kamarátov – študentov sa nám podarilo zabezpečiť jeho prečítanie v Prešove, Trnave a Martine. Bolo úžasné vidieť, že sa zapojili mladí ľudia po celom Slovensku. Sami by sme to nezvládli, no vďaka solidarite rovesníkov mala iniciatíva celoslovenský dosah. My sme vystúpili priamo v Žiline na proteste na Hlinkovom námestí a následne aj v Novej synagóge. Ukázalo sa, že niekedy naozaj stačí malý nápad a človek by ho nemal vopred vzdávať – nikdy totiž nevie, kam až môže viesť.
Ďalší z vašich nápadov bol tvoriť hudbu – je pravda, že ste nahrali rapový album?
Áno. Začalo sa to však úplne nenápadne a spontánne. Pred dvoma rokmi sme so spolužiakmi súťažili v jednej literárno-umeleckej súťaži, kde bolo možné prednášať poéziu alebo prezentovať vlastnú tvorbu. Mám v triede spolužiaka, ktorý veľmi pekne spieva, a napadlo nám spojiť hovorené slovo s hudbou. Nakoniec sme predniesli a zaspievali vlastnú skladbu a prekvapivo sme vyhrali celoslovenské kolo.
Táto prvá pesnička nás motivovala pokračovať ďalej. O rok neskôr sme sa zúčastnili aj anglickej súťaže Sila slova, kde sme vystupovali v angličtine. Hoci sme sa neumiestnili, mali sme výborné reakcie publika a silný potlesk. Vtedy som si povedal, že ma to naozaj baví a chcem v tom pokračovať.
Ako vznikol samotný album a celý proces nahrávania?
Nie je to album v klasickom zmysle slova – nemám platňu ani profesionálne štúdio. Využívam možnosti dnešných technológií. Objednal som si mikrofón, základné vybavenie a nahrával som v priestoroch, kde bol dobrý zvuk – najčastejšie v šatníku alebo v chatke na dvore. Dôležité je, aby sa miestnosť príliš neozývala.
Hudbu mi v niektorých skladbách robil kamarát, ktorý je uvedený ako producent, no pri viacerých pesničkách som si všetko riešil sám. Používam jednoduché aplikácie na nahrávanie, mixovanie a úpravu skladieb. Spolupracujem aj s kamarátmi, v jednej skladbe mi dokonca spieva aj mama.
Máte hudobné vzdelanie alebo hráte na nástroj?
Nemám žiadne formálne hudobné vzdelanie. Viem si však sadnúť za klavír a hľadať harmónie podľa sluchu. Skúšam, čo mi znie dobre, a z toho potom vzniká základ skladby. Je to veľmi intuitívny proces. Niektoré skladby sú jednoduchšie, iné prepracovanejšie, no vždy ide najmä o to, aby ma to bavilo.
Kde si môžu ľudia vašu hudbu vypočuť a o čom sú vaše texty?
Skladby som zverejnil na YouTube a Spotify, robil som si aj jednoduché videoklipy. Spočiatku som piesne zverejňoval postupne, neskôr som ich spojil do jedného albumu a v novembri minulého roka ho dal na siete. Teraz pracujem na ďalších veciach.
Moje texty sú rôznorodé. Mám skladbu venovanú 17. novembru, ktorá je občiansky a hodnotovo zameraná, ale aj skladbu inšpirovanú ľudovou piesňou Otčina moja, ktorú som spracoval do modernejšej podoby. Píšem bez vulgarizmov, niektoré skladby sú vážnejšie, iné odľahčené a vtipnejšie – napríklad pieseň o Žiline, ktorú som robil s kamarátom. Baví ma spájať humor, filozofické myšlienky aj spoločenské témy. Hudba je pre mňa ďalší spôsob, ako sa vyjadriť.
Čo by ste priali sebe alebo mladej generácii do nového roku 2026?
Prial by som si, aby bol vo svete mier, ľudia sa prestali pretekať v tom, kto má viac peňazí, respektíve väčšiu moc, a skôr sa snažili byť dobrými ľuďmi. Uvedomujem si, že je to trochu utopická predstava, ale človek nikdy nevie. Dovtedy je našou morálnou povinnosťou stavať sa na stranu hodnôt, demokracie, stranu dobra. Moje želania by som vedel zhrnúť do jednoduchej, pochopiteľnej a s prižmúrením oka aj logickej vety - nech je nový rok lepší, ako bude.
Kto je Michal Lábaj (18)?
Vzdelanie: Oktáva gymnázia Varšavská v Žiline
Úspechy: úspešný riešiteľ a víťaz viacerých dejepisných, literárnych a vedomostných súťaží. Dvakrát najvyššie ocenenie a Cena Židovskej náboženskej obce v dejepisných súťažiach Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom a Odkiaľ som?. Umiestnenie medzi najlepšími v súťaži Whoever saves one human life, saves the whole universe, víťaz celoslovenského kola súťaže Ruské slovo. Patrí medzi úspešných riešiteľov Olympiády kritického myslenia a Matematického klokana. Aktívne pôsobí v školskom parlamente, je talentovaným moderátorom – získal 3. miesto v celoslovenskom kole súťaže mladých moderátorov v Sárovej Bystrici.
Záľuby: športu – volejbal a futbal, hudba a literatúra, lodná doprava.
