Ste rodáčka zo žilinského regiónu. Aké miesta či zážitky sa vám najviac spájajú so Žilinou a jej okolím?
Moje detstvo je neodmysliteľne spojené s mestskou časťou Bánová, kde som vyrastala a kde dodnes žije celá moja rodina. Prežila som tu detské aj školské roky, obklopená láskou a podporou mojich úžasných rodičov a dvoch sestier. Bánová je pre mňa miestom, kam sa vždy rada vraciam – aj keď dnes už menej často, o to viac si vážim, že moji rodičia, rovnako ako aj rodičia môjho manžela, cestujú za nami a pomáhajú nám s deťmi. Ich podpora je pre nás nesmierne cenná.
Žilina a jej okolie sú pre mňa plné krásnych zákutí a spomienok. Medzi tie najvýraznejšie patria Budatínsky zámok, zrúcanina Strečno, ale aj obyčajné poľné cesty, ktoré sme s mamou brázdili na bicykli. Práve tieto jednoduché chvíle patria k mojim najkrajším detským zážitkom.
Vďaka rodičom sme v rámci možností cestovali a spoznávali nové miesta, čo ma prirodzene naučilo nebáť sa sveta a túžiť objavovať. Aj keď možnosti vtedy neboli také široké ako dnes, dali mi základnú odvahu vykročiť za hranice komfortu.
Osobitné miesto v mojom srdci má Terchová. Jej nádherná príroda, ticho, hory a zeleň sú pre mňa symbolom pokoja a návratu k podstate. Aj preto sme si toto čarovné miesto vybrali ako miesto našej svadby.
Aká bola vaša pôvodná profesijná cesta?
Rodičia nás vždy podporovali v štúdiu, a preto som sa rozhodla pokračovať na vysokej škole. Ukončila som Žilinskú univerzitu v Žiline, konkrétne Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v odbore vodná doprava. Pre niekoho možno netradičná voľba pre ženu, no pre mňa to bola veľká výzva, ktorú som chcela zvládnuť.
Počas štúdia som brigádovala, čo mi umožnilo spoznať rôzne kúty Slovenska a získať cenné pracovné skúsenosti. Po úspešnom ukončení vysokej školy sa môj životný smer presunul do Bratislavy, kde sme spolu s mojím vtedajším priateľom – dnes už manželom – začali novú etapu života.
Začala som pracovať v štátnej správe, kde som sa venovala najmä vzdelávaniu štátnych zamestnancov, organizovaniu kongresov a publicite v oblasti eurofondov. Bola to moja prvá skutočná práca a zároveň veľká škola života. Hoci si mnohí predstavia prácu v štátnej správe ako stereotypnú kancelársku činnosť, realita bola oveľa dynamickejšia a plná výziev.
V tejto etape som si naplno uvedomila, aký pevný základ mi dali rodičia – naučili ma pracovitosti, húževnatosti a postoju, že slovo „nedá sa“ jednoducho neexistuje.
Dnes stojíte na čele občianskeho združenia DETSKÁ CHIRURGIA – OZ SLNIEČKO NA CESTE!. Čo bolo impulzom, ktorý vás nasmeroval k filantropii?
Moje pôsobenie v oblasti detskej chirurgie sa začalo na základe osobnej skúsenosti – operácie môjho vtedy malého syna. Bola to neplánovaná hospitalizácia, ktorá nás zasiahla, no zároveň nám ukázala obrovské nasadenie, ľudskosť a profesionalitu lekárov a sestier.
Práve tento moment bol pre mňa silným impulzom. Uvedomila som si, že možno práve tu je moja cesta – pomáhať tam, kde je to najviac potrebné.
Začiatky neboli jednoduché. Bolo potrebné vybudovať si dôveru a rešpekt zo strany zdravotníckeho personálu, ale aj citlivo pristupovať k detským pacientom a ich rodičom, ktorí prežívajú jedno z najťažších období vo svojom živote. Vďaka vlastnej skúsenosti som lepšie rozumela vzťahu medzi pacientom, rodičom a zdravotníckym personálom. Prvotný impulz vznikol neplánovane, no o to silnejšie bolo moje odhodlanie a nasadenie.
Vaša činnosť priniesla konkrétne zlepšenia na detských oddeleniach. Na ktoré pozitívne zmeny alebo projekty ste najviac hrdá?
Venujem sa pomoci detským chirurgickým pacientom vo veku od 0 do 19 rokov. Spolupracujeme s klinikou detskej chirurgie LF UK a NUDCH Bratislava, Kliniku detskej chirurgie SZU Banská Bystrica, Oddelenie kliniky detskej chirurgie DFN Košice a Špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej. Každý projekt je špecifický a prispôsobený potrebám konkrétneho oddelenia.
Úprimne však považujem za dôležitý každý projekt – či už veľký, alebo malý. Každý z nich má svoje „srdce“ a vytvára časť väčšieho celku. Niekedy práve menšie iniciatívy prinesú nečakane veľký efekt.
Medzi významné projekty patrí zavedenie komunikačného systému sestra – pacient na Klinike detskej chirurgie v Bratislave. Veľkým prínosom je aj televízny systém pre pacientov, ktorý im počas hospitalizácie poskytuje nielen zábavu, ale aj základné informácie. Tento systém funguje v Bratislave, Banskej Bystrici aj Košiciach.
Dôležité sú však aj menšie projekty – napríklad špeciálne nálepky a vizuálne prvky na stenách, ktoré premieňajú nemocničné izby na veselšie a prívetivejšie prostredie. Myslíme aj na rodičov – napríklad rekonštrukciou kuchyniek určených priamo pre nich.
Možno nedokážeme pomôcť všetkým naraz, ale postupnými krokmi dokážeme vytvárať zmeny, ktoré majú zmysel.
Z pohľadu človeka, ktorý je v nemocničnom prostredí dlhodobo prítomný – kde vidíte najväčší posun v prístupe k malým pacientom a ich rodinám?
Za jeden z najdôležitejších posunov považujem možnosť hospitalizácie rodiča spolu s dieťaťom. Pre malé dieťa je nepredstaviteľné ocitnúť sa v neznámom prostredí nemocnice bez blízkej osoby.
Hospitalizácia je náročná situácia nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov, ktorí často prežívajú ešte väčší strach, pretože si uvedomujú všetky riziká a okolnosti. Dieťa však dôveruje svojmu rodičovi – a práve táto dôvera mu dáva pocit bezpečia.
Rodič je pre dieťa útočiskom v neznámej a stresujúcej situácii. Preto je jeho prítomnosť kľúčová nielen z emocionálneho, ale aj z psychologického hľadiska. Tento posun v prístupe považujem za zásadný krok vpred v starostlivosti o detských pacientov.
Aké výzvy alebo projekty máte pred sebou? Čo by ste ešte chceli zmeniť či priniesť do zdravotníctva?
Výzvy máme každý deň. Pozorne počúvame zdravotnícky personál kliník aj rodičov, ktorí sú so svojimi deťmi hospitalizovaní. Keďže sme priamo prítomní na oddeleniach, sami vidíme oblasti, kde je potrebné pomoc doplniť a rozšíriť.
Jednou z našich aktuálnych výziev je zavedenie informačného systému vo vstupných priestoroch a na lôžkových častiach oddelení formou tabletov s prehľadnými informáciami pre rodičov. Cieľom je, aby mali jasnú predstavu o tom, čo dieťa pred operáciou čaká, aký je priebeh zákroku a čo nasleduje po ňom. Chceme poskytovať zrozumiteľné, odborné a zároveň upokojujúce informácie. Často sa totiž stáva, že rodičia vyhľadávajú informácie na internete, kde narazia na neoverené alebo zbytočne dramatické scenáre, ktoré ich ešte viac vystrašia.
Veľmi dôležitou témou je pre mňa aj prevencia, na ktorú sa v zdravotníctve často zabúda. Prevencia má pritom zásadný význam – môže predísť mnohým komplikáciám a zbytočným hospitalizáciám. Aj preto sme sa rozhodli spojiť sily a vytvoriť nový web www.prevenciadetom.sk, kde prinášame odborné články, preventívne videá a ďalší užitočný obsah pre rodičov.
Zároveň vydávame vlastný trojmesačník Detská chirurgia a pripravujeme podcasty zamerané na edukáciu a otvorenú komunikáciu o témach detského zdravia. Našou ambíciou je nielen pomáhať priamo v nemocničnom prostredí, ale aj systematicky vzdelávať a posilňovať informovanosť rodičov. Pretože informovaný rodič je pokojnejší rodič – a pokoj rodiča cíti aj samotné dieťa.
Tento rok ste nominovaná na ocenenie Krištáľové krídlo v oblasti filantropia. Kedy ste sa o nominácii dozvedeli a aké boli vaše prvé pocity?
Nominácia na Krištáľové krídlo je pre mňa obrovskou poctou. Keď som sa o nej dozvedela, doslova mi poskočilo srdce. Túto nomináciu si nesmierne vážim.
Vnímam ju však nielen ako osobné ocenenie, ale predovšetkým ako uznanie práce celého tímu – zdravotníckeho personálu na detských chirurgiách, vedení zdravotníckych zariadení, ako aj našich partnerov, ktorí nás podporujú materiálne či finančne. Výsledkom je vždy spoločná pomoc a spoločná práca pre detského pacienta.
Ja sama nedokážem operovať deti ani sa o ne starať počas úrazu či hospitalizácie v nemocniciach. Viem však aspoň malým dielom prispieť k tomu, aby prostredie, v ktorom sa počas liečby pohybujú, bolo dôstojnejšie a prívetivejšie. Pomáhame pri zlepšovaní priestorov, zabezpečovaní zdravotníckych a rehabilitačných pomôcok, či finančne podporujeme úhrady za potrebné procedúry po návrate z nemocnice.
Som veľmi vďačná rodičom, že nám dovolia vstúpiť do ich sveta a byť súčasťou ich príbehu. Často sa ocitajú v situácii, ktorú zažívajú prvýkrát, a ktorá je pre nich mimoriadne náročná.
Rovnako si veľmi vážim dôveru jednotlivých pracovísk – Kliniky detskej chirurgie LF UK a NÚDCH v Bratislave, Kliniky detskej chirurgie v Banskej Bystrici a Oddelenia detskej chirurgie v Košiciach – že nám otvorili svoje dvere a umožnili nám spolupracovať a pomáhať tam, kde je to potrebné.
